Séria Dragon Ball Z sa posledné roky hľadá a od čias silných Budokai Tenkaichi dielov na PS2 alebo solídneho štartu Burst Limit na PS3/ Xbox360 nevie nabrať správny smer. Naposledy sa mihol Dragon Ball Z: For Kinect - príliš jednoduchá odbočka - a teraz sa autori snažia priniesť nové spracovanie. Fanúšikovia budú prekvapení - od sólo bitiek prejdú prevažne na kooperáciu a multiplayer.

Battle of Z posúva sériu zo vzájomných intenzívnych bojov do odlišnej podoby. Namiesto súperenia v štýle Street Fighter je hráčovi ponechaná voľnosť a miestami bude mať problém, nájsť svojich prvých protivníkov počas misie. Hrateľnosť sa zmenila a namiesto dvoch súperov, stojacich oproti sebe, najprv bojuje sólo hrdina proti generickým nepriateľom a neskôr sa vrhá do misií v skupine.

Autori pripravili 13 rôznorodých prostredí, kde vám zadajú jednu či viac úloh a umožnia voľný pohyb. Môžete upaľovať po vlastných, alebo sa vyšvihnúť do výšky a lietať. Spočiatku sa však radšej budete držať pri zemi. Orientácia na mape si vyžaduje chvíľku času a najmä súperi sa objavujú na rôznych miestach. Priletieť k nim je otázka niekoľkých sekúnd, čo je pri časových limitoch misií dobrý krok. Ale je to iba poletovanie za pohyblivými cieľmi ako premyslená trajektória misie.

Keď príde čas stretu, začnete objavovať bojový systém s niekoľkými (ne)milými prekvapeniami. Na pomery série i žánru je až príliš jednoduchý. Výhodou je ľahko zapamätateľné ovládanie - jedno tlačidlo slúži na blízky úder, druhé na vzdialený. Kto si myslí, že začne kombinovať dvojicu tlačidiel na precízne údery, bude rýchlo zaskočený. Áno, pár nových techník máte k dispozícii, každá postava má vlastný štýl a desiatky chvatov sa učiť nemusíte. V praxi ale stačia dva, občas poskladáte kombo, neskôr rezignujete a jednoducho sa chcete prebojovať vpred. Nečakajte klasický element minulých hier, ako transformáciu na inú podobu bojovníka a ďalšie možnosti. Autori aspoň nasadili získavanie skúsenosti i používanie kariet na zlepšujúce sa vlastnosti - úroveň zdravia, silu úderov, regeneráciu ukazovateľov.

V bojovej vrave vám postupne začne prekážať systém zamerania nepriateľov, ktorý je síce užitočný, no nesie so sebou bremeno fixnej kamery. Keď máte oponenta na muške, začne sa točiť po bojisku, vy však stratíte kontrolu nad svojou pozíciou a najmä ostatným nepriateľmi. Sólo boj sa po čase opakuje, zunuje pri podobných úlohách a rozličných časových limitoch a motiváciu musíte hľadať inde. Našťastie ju hra našla v co-op móde a v pravý čas sa snaží nasadiť skupinové boje. Vtedy už aj pri sólo prechádzaní vedľa vás stojí trojica ďalších postáv (ovládanych AI), s ktorými sa pretĺka ľahšie – minimálne rozdelením protivníkov a rýchlejším plynutím misií. Skupina opakuje svoje údery, ale pri trpezlivom útočení na nepriateľov, sa jej nabíja ukazovateľ Genki a potom môže vyslať ničivú ofenzívu na zvyšné časti skupiny.

Boje v kolektíve vám rýchlo pomôžu, pochopiť herný dizajn a štruktúru novinky. Zdanlivo prázdne prostredia sa promptne zaplnia vašou štvoricou i protivníkmi, boj sa odohráva paralelne vo vzduchu i na zemi a zrazu aj bežná čistinka pod horami s niekoľkými bralami má svoje čaro. Niežeby ste sa museli bojiská učiť naspamäť, ale občas pomôže znalosť prostredia.

No hoci je Battle of Z typickou japonskou hrou, ktorá po prvých 10 misiách ukazuje rovnaké úlohy a klasický neduh v podobe grindovania a slepého nasledovania zadaní, nikdy sa nestane plne zábavným titulom. Väčšinu času mám nevýrazný pocit z redundantných bojov, zhodných a nie príliš ťažkých úloh, prázdnych bojísk a co-op, naplní svoj potenciál až vtedy, keď si nájde ľudských parťákov na boj.

Autori nešetrili obsahom. Sú tu desiatky postáv a 60 single misií, ktoré môžete hrať nielen sólo, ale aj v co-op (čo odporúčam). Dejové pozadie obsahuje zhruba polovica z nich, štartuje síce návratom Goku do známych končín, ale príbeh sa nikdy poriadne nerozbehne. Je rozbitý a nájdete tu síce známe lokality či momenty, ale celistvosť je preč. Zlatý Naruto Shippuden a jeho prístup k deju či servírovaniu akcie!

Vďaka nespojitému príbehu však možno čo najskôr naskočiť na spoločné prechádzanie s inými hráčmi – o veľa totiž neprídete a skôr získate lepších súputníkov na prehrýzanie šesťdesiatkou misií. Aj tá spolupráca sa napokon oplatí, každá misia totiž končí hodnotením a v co-op obstojíte lepšie ako sólo, lebo ste efektívnejší a máte tendenciu spoločne používať ničivé ukončujúce údery.

Čím viac sa ponoríte do co-op a multiplayeru, tým lepší pocit budete mať z Battle of Z. Takzvaný. Battle Royal mód má štyri alternatívy boja, kde bojujú proti sebe štyria a štyria hráči. Štandardom je Normal Battle, kde bojujete proti sebe, kým sa vám neminie počet reštartov po smrti. Kto sa už nedokáže znova postaviť do boja, končí. Favorizujem aj Score Battle, kde sa rátajú knokauty v časovom limite – toto je prakticky najdynamickejší mód celej hry. Rovnomenný Battle Royal je zaujímavý tým, že sa musíte proti ostatným bojovníkom postaviť sami - no pri verzii 1 proti 7 a limitovanom počte úderov už zábava občas opadne. Napokon Dragon Ball Grab má potenciál byť najdlhšie hraným módom. Dva tímy po štyroch hráčoch bojujú o 7 Dragon ballov roztrúsených po boji. Kto pozbiera všetky, vyhrá. Ak to v časovom limite nestíhate, vyhrá tím s väčšou korisťou.

Graficky je to stále tá istá vesta a úprimne, Battle of Z ani nevyužíva PS3 potenciál, na to má príliš prázdne prostredia a nie veľmi detailné postavy. Ale svetelné efekty alebo finiš údery vyzerajú o triedu lepšie. Po zvukovej stránke fanúšikov poteší japonský dabing. Soundtrack sa nesie v zábavnom mixe popu, rocku i jazzu, ale nemusí sadnúť každému.

Pokiaľ si zoženiete skúsených spoluhráčov, čaká vás popri slabšej sólo hre úplne iný titul. Taký, kde aj šesťdesiatka misií v kooperácii rýchlo padne a zároveň taký, čo má solídny multiplayer, ktorý funguje na PS3 aj PS Vita. V tomto smere je cítiť, že Battle of Z bol od začiatku vytváraný pre viacerých hráčov a sólo časť pribudla zrejme až na poslednú chvíľu. Je to nevyrovnaná hra a fanúšikovia budú sklamaní, lebo na jednej konzole sa mlátiť nebudú. Prechod do co-op a multiplayeru ukáže potenciál novinky, ale ten neocení každý.