Doskové športy to už dlhšiu dobu majú nahnuté. Poslednej kvalitnej hry pod hlavičkou známeho Tonyho Hawka sme sa dočkali pred 7 rokmi, Skate 3 tu bol pred 4 rokmi a ani kvôli poslednému SSX sa hráči nešli potrhať. Ostatné podobné športy taktiež nemali na ružiach ustlané a nezáujem hráčov v tejto dobe ich odsunul tam, kam ich možno čoskoro budú nasledovať hudobné videohry. Mohli by sme teda povedať, že ktokoľvek momentálne príde napríklad so skateboardovou hrou, jeho kúsok bude najlepší na trhu. Roll7, malé londýnske štúdio pozostávajúce len z partie 7 nadšencov, sa však s takýmto niečím neuspokojilo. Chceli priniesť kvalitu, ale aj vlastný pohľad na skateboardové tituly.

OlliOlli sa od známych skate hier odlišuje už na prvý pohľad, no v hĺbke má s nimi mnoho spoločné. Akoby sa tam skĺbili prvky Tony Hawk’s či Skate s kúskami ako Super Meat Boy a Hotline Miami. A nie len preto, že retro práve letí. Hra tak trošku klame telom. Podobné 8-bitové spracovanie môže často navádzať k predsudkom o tom, že hra bude jednoduchá, prípadne plytká, či bez výraznejších možností. To samozrejme nie je pravda. A navyše sa im takýmto skĺbením známych odkazov a retro spracovania podarilo vytvoriť hru, ktorá poriadne otestuje, či sa skôr zlomíte vy alebo vaša PS Vita.

Nezdá sa to, ale hru je takmer nemožné poraziť. A najmä, ak máte slabšie nervy a nemáte radi, ak vás hra trestá aj za drobnú nepozornosť. Rozbehne sa zľahka a aj obtiažnosť sa zvyšuje len postupne. Avšak je tu skutočne veľa obsahu. Hra síce vo variabilite neexceluje, ale baví vás a vy ju chcete dohrať podľa možností do konca. Absolvujete jeden level za druhým na amatérskej úrovni a zisťujete, že vlastne triky ani nijako zvlášť nepotrebujete. Na svojom skate len idete zľava doprava, skáčete cez prekážky a snažíte sa dobehnúť do cieľa. Postupne prituhuje a čoskoro prichádza k reštartom, opakovaným pokusom a lietaniu konzoly. Veď to poznáte.

Ovládacia schéma OlliOlli je veľmi jednoduchá a prehľadný tutoriál vás základmi hrania prevedie behom pár okamihov. Ľavým analógom vyskočíte a prípadne ešte vďaka rôznym pohybom s ním vo vzduchu môžete robiť triky. Keď pred sebou vidíte zábradlie, koše, obrubník alebo niečo podobné, môžete podržaním toho istého analógu smerom dole spravíte grind. Neskôr aj musíte, keďže to je jediná cesta, ako prejsť niektoré úseky. Stlačením X sa rozbiehate a naberáte rýchlosť, čo je v mnohých prípadoch kľúčové pre väčšie úseky tratí. Ale stlačením X taktiež pristávate po triku či skoku.

Správne načasovanie pristátia je dôležité z niekoľkých dôvodov. Nie len, že vám zabezpečuje vyšší bodový zisk z triku, kvôli tomu, ako čisto ho predvediete, ale aj pomáha pri zachovaní rýchlosti, či dokonca jej zvyšovaní. A ak cítite, že toto všetko dobre zvládate, tak si k trikom, výskokom a dopadom môžete pripočítať otočky pomocou L a R tlačidiel. A môžete mi veriť, že dokonalá synchronizácia všetkých týchto činností dáva niekedy poriadne zabrať. Otočky si musíte dobre vypočítať, lebo bezpečne dopadnúť môžete až po ich dokončení. A to isté platí pre grind.

Krivka náročnosti stúpa, avšak krivka toho, čo vás hra naučí a čo využijete, tá nie. Je to skôr naopak a to je bohužiaľ dosť výrazná chyba. Hrať hru sa stane problémom a aj keď vás stále baví, čoraz menej rastie a nepridáva veľa nových možností. Netrvá dlho a postupne rezignujete a  prestanete sa zaoberať aj robením trikov. S komplikovanejšou stavbou levelov sa zmenšuje aj priestor, ktorý môžete a hlavne chcete rôznym kúskom venovať. Vašim cieľom sa tak stane len nejako dobehnúť do cieľa. Popri tom nazbierate pár bodov, no nie je to prioritou.

Samozrejme, v hre sa zlepšujete, vraciate k už absolvovaným tratiam a snažíte sa v nich dosiahnuť niečo viac. No nie som si úplne istý, či dovtedy mnoho hráčov už OlliOlli neodloží bokom. Náročnosť je občas prepísknutá až príliš a to sa stále nachádzate iba v amatérskom režime. Motorom vpred bude pre mnohých online komponent. Hru môžete hrať úplne offline, ale taktiež sa môžete pripojiť na internet a všetky svoje výsledky zapisovať do tabuliek, kde sa porovnávajú s celým svetom. A aj keď vás to bude stáť hrste vytrhaných vlasov, predsa len sa skúsite aspoň priblížiť najlepšej stovke na svete. Trate sú postupne členitejšie, náročnejšie, idú do výšky a z rôznych možných ciest sa stane správnou len jedna. Musíte sa ich naučiť metódou pokusu a omylu, aby ste sa prehrýzli až na koniec.

OlliOlli ponúka päť nie až tak odlišných prostredí. Síce nesú rozdielne názvy, nakoniec sa vám ale zlejú do jednej masy. Každé z prostredí obsahuje päticu úrovní, ktoré musíte pokoriť a postupne si tak sprístupňovať ďalšie. Každá z týchto úrovní má 5 rôznych cieľov. Môže to byť dĺžka grindu, určitý počet bodov, nejaký trik, vyzbieranie predmetov z levelu, či požiadavka, aby ste vždy perfektne dopadli hneď na zem.

Toto všetko sa však odohráva na stále na začiatočníckej úrovni. Ak si po jej prejdení budete ešte trúfať, môžete sa skúsiť na všetkých tratiach prepracovať do Pro režimu. Akonáhle splníte všetkých 5 cieľov na niektorej z tratí, odomkne sa vám jej Pro ekvivalent. Na tejto úrovni už nepostupujete odomykaním nasledujúcej trate prejdením tej pred ňou, ale plnením všetkých úloh v hre. A to vám občas bude pripadať ako jedna z nemožných skúšok pre Asterixa. A ak sa vám podarí zdolať Pro režim, môžete sa vrhnúť na Rad režim, pri ktorom si dolámete prsty, vytrháte vlasy a vyškriabete oči. Náročnosť stúpa na najvyššiu úroveň a dovolené sú len perfektné pristátia.

Veľmi zaujímavé sú však ďalšie možnosti hrania. Kariéra vás možno svojou náročnosťou nakoniec demotivuje, no dajte hre ešte šancu. Režim Spots vám dá k dispozícii všetky úrovne v oboch obtiažnostiach, ale ich cieľ je iný. Musíte dosiahnuť čo najvyššie kombo trikov bez jediného prerušenia a tak sa pokúsiť umiestniť v tabuľke čo najvyššie. A ešte zaujímavejší je Daily Grind. Každodenné špeciálne výzvy, ktoré vás nechajú trať si raz prejsť tréningovo a potom vás už púšťajú naostro s tým, že idete s kožou na trh. Jeden omyl a končíte s nulou na konte a nemáte žiadny nárok na opravný pokus.

OlliOlli je kvalitnou hrou a nečakaným šampiónom na PS Vita. Sila hry tkvie v tom, že na virtuálny skateboard dostane aj tých, ktorí takýmto hrám bežne neholdujú. Veľmi dobre zabaví, avšak dopláca na štyri hlavné chyby. Náročnosť občas prekročí hranice, po ktoré je hráč ochotný ísť. Triky až príliš skoro ustupujú na vedľajšiu koľaj. Ovládanie analógom je kvôli jeho rozmerom nie vždy najpresnejšie. No a nakoniec, aj keď sa elektronická hudba v hre veľmi dobre počúva, 11 skladieb sa rýchlo začne opakovať. Ale ak si za zhruba 10 € chcete dobre zajazdiť a aj zanadávať, lepšiu voľbu pravdepodobne nenájdete.