Nintendo ide ako stroj. Síce sa v ňom nejaké tie kolieska zadrhli a občas sa zasekne, ale aj tak stále spoľahlivo funguje. Nie najlepšie predajné výsledky konzoly Wii U spoločnosti nebránia v tom, aby aj ďalej prinášala kopu zaujímavých hier a to ako na svoju veľkú konzolu, tak aj na populárny handheld 3DS. Mnohí ešte nestihli dohrať Donkey Konga, pripravujú sa na šialené okruhy v Mario Kart 8 a pomedzi to musia stíhať aj mnoho ďalších, možno menej známych titulov. Medzi nimi je aj nádejná skákačka Yoshi's New Island.

V prípade nového návratu na Yoshiho ostrov sa Nintendo opäť raz vracia do minulosti. Ich pokladnica je totiž plná zaprášených klenotov, ktoré kedysi na desiatky hodín prikovali hráčov k televízoru, teraz si však už na ne málokto spomenie. Siahajú 20 rokov dozadu, aby odtiaľ vytiahli už takmer zabudnutú platformovku so zeleným dráčikom v hlavnej úlohe. V prípade Kid Icarus im takáto taktika vyšla, dokážu ale nájsť nové publikum aj pre Yoshiho? V rukách štúdia, ktoré doteraz neprišlo s výraznejším titulom a v žánri, kde už Nintendo konkuruje sebe samému, sa tak drobná hra ľahko mohla stať až priveľkým sústom.

Jeden popletený bocian a dve stratené bábätká sú na začiatku nevídaného dobrodružstva v oblakoch, kde sa musí celý klan pestrofarebných dráčikov postaviť proti malému Bowserovi a jeho bande prisluhovačov, na čele s čarodejníkom Kamekom. A ako to zvyčajne v tomto žánri býva, jednoduchá zápletka stojí na začiatku niekoľkohodinovej cesty plnej zábavy. No tentoraz v tom predsa len niečo škrípe.

Yoshi's New Island preberá základy svojej hrateľnosti z dvoch predchodcov - Super Mario World 2: Yoshi's Island a Yoshi's Island DS. Svojimi pravidlami a hernými mechanikami sa tak hra vyhraňuje voči ostatnej konkurencii a zakladá si vlastnú identitu. Aj keď držíte v rukách ďalšiu Nintendo skákačku, nedostanete v nej ďalšieho Maria ani Donkey Konga. A tak na ňu musíte nazerať aj cez trochu odlišnú optiku. Hra je jednoducho iná, v niečom lepšia, v niečom horšia, no najmä odlišná od toho, čo ste mohli hrať len pred pár dňami.

Mario predstavuje akýsi symbol všehochuti. Je to zlatý stred náročnosti celého konceptu hrateľnosti, ktorý je dostatočne prístupný pre úplne nových hráčov, vhodný na rýchle hranie, ale taktiež má hĺbku a obtiažne výzvy, ktoré neskôr ocenia náročnejší hráči. Donkey Kong je zas cielený pre hráčov, vyhľadávajúcich výzvu už od samého začiatku. A Yoshi dopĺňa tento balans na opačnom póle. A to môže niektorým prekážať. Yoshi's New Island je veľmi jednoduchou hrou. Akoby ňou Nintendo chcelo prilákať na svoju platformu aj tých najmenších a akýmsi spôsobom si ich vychovať, aby neskôr pokračovali s ich ďalšími hrami.

Nemôžem povedať, že by tým pádom automaticky nemala hra čo ponúknuť aj starším a náročnejším hráčom, no tí hrou preletia až príliš rýchlo. Zhruba 8-9 hodín je čas, ktorý by sme v prípade niektorých iných žánrov nekritizovali, no od skákačiek Nintenda sa očakáva iný štandard, nie len 3 cesty vlakom a je po hre. Hráči, ktorí v hre hľadajú niečo viac, si prídu na svoje vďaka šikovne riešenému dizajnu levelov. Tie nie sú striktne lineárne, ale na mnohých miestach skrývajú tajné cesty, vďaka ktorým môžete objaviť všetky skryté objekty a hru tak splniť na 100%.

Problémom týchto doplnkov je, že sú vám až príliš na očiach. A tak sa z nového Yoshiho stáva skutočne jednohubka. Základom je tradičná 2D skákačka, kde s hlavným hrdinom skáčete po hlavách nepriateľov a musíte sa prehrýzť sériou levelov, aby ste dostali možnosť nakopať zadok jednému z bossov. No niečo tomu chýba. Chýba tomu šmrnc. Hrať ju je zábava, ale je to len fajn. Nie je to zážitkom, na ktorý by ste sa výnimočne tešili. Radi sa preskáčete rôznorodými levelmi, strávite tých niekoľko hodín s hrou, no je dosť možné, že si na ňu už o mesiac nespomeniete.

Pritom to papierovo s novým Yoshim nevyzerá zle. Na staré základy sú nabalené niektoré nové prvky a celé to funguje dobre. Yoshi nie je Mario, nezbiera power-upy, ale zato kladie vajíčka, alebo ich zbiera rôzne po leveloch. Tieto vajíčka slúžia ako zbrane. Hádžete ich po nepriateľoch, vypínačoch alebo používate na zbieranie predmetov z prostredí. Yoshi má veľký apetít a keď niečo spapá, tak dokáže zniesť ďalšie vajíčko. A môže spapať aj skutočne obrovských nepriateľov, z ktorých znesie obrovské vajíčko. Tým sa môžete prebúrať na nedostupné miesta, či pomocou kamenných vajec sa potopíte hlboko pod hladinu. Môžete zjesť aj melón a pľuť jeho jadierka, chrliť oheň, či dýchať mráz.

Levely sú pekné a ako som už naznačil, dizajnovo podarené. Akurát až do konca sú veľmi jednoduché a aj krátke. Ich variabilita, vrátane prostredí, je taktiež podarená. Len občas ani nemáte čas si ich poriadne užiť. Celkovo tu nájdete 6 svetov, v každom 8 levelov, z nich dva sú súboje s bossmi. Skladba úrovní je rozporuplná. Niektoré sú výborné, nechajú vás hľadať kľúče od zamknutých dverí, chodiť po rôznych divných zákutiach, len aby ste našli správnu cestu vpred. V iných ste zas do dvoch minút na konci a okrem nazbieraných mincí si z nich neodnášate nič iné.

Opakom sú súboje s bossmi, ktoré sú všetky prevedené veľmi inteligentne. Väčšinou bojujete priamo s Kamekom alebo s niektorou z príšer, ktoré vyčaroval, no na každého z týchto nepriateľov musíte prísť s trošku rozdielnou taktikou. Nestačí len skákať po hlave, treba odhaliť vzorec správania kreatúr, nájsť ich slabinu a v správnych momentoch ju využiť. Napríklad musíte odpozorovať, ako sa Kamek pohybuje a v správnej chvíli mu pod nohami aktivovať ostne. Spolu vás tak v hre čaká 16 zaujímavých súbojov, ktoré zlepšujú celkovú karmu hry.

Životy zbierate buď samostatne alebo zhromažďovaním mincí. Máte ich sto a získate život, na čo ste si už za tie roky asi zvykli. Okrem toho zbierate červené mince, sedmokrásky a hviezdy, aby ste levely splnili na 100%,. Okrem toho iný výraznejší význam nemajú. Zaujímavý je však systém zdravia. Váš Yoshi na chrbte celú dobu nesie bábätko Maria a ak inkasujete úder, bábätko vám uletí a máte pár sekúnd na to, aby ste ho dostali späť. A vždy sa budete ponáhľať. Už len kvôli tomu otrasnému plaču, ktorý takéto chvíle sprevádza.

Asi každá z úrovní obsahuje aj špeciálne pasáže, ktoré sú pomerne jednoduchým, no zaujímavým spestrením hry. Yoshi sa v nich premení na nejaký nástroj, najčastejšie zbíjačku, sánky alebo ponorku. A v takejto podobe sa len pohybom konzoly prostredníctvom akcelerometru musíte dopracovať na koniec nejakej pasáže. A to v stanovenom časovom limite, pričom vám v ceste stoja nie len nepriatelia, ale aj početné prekážky, či steny, ktoré musíte rozstreliť.

Okrem tohto pomerne krátkeho príbehu hra obsahuje aj multiplayer pre dvoch hráčov, vo forme 6 nenáročných minihier. Výhodou multiplayeru je, že podporuje Download play a teda vám pre dvoch hráčov stačí len jedna kópia hry. Obrovskou nevýhodou je, že sa všetky režimy dajú hrať len lokálne a to ako kooperatívne, tak aj kompetitívne. Online si tak bohužiaľ nezahráte, čo je škoda, nakoľko by tým hra získala vyššiu pridanú hodnotu, keď už sa príbehom preskáčete za pomerne krátku dobu.

Graficky hre niet čo vytknúť. Jednoduchá 2D grafika vás chytí za srdce. Ukáže vám, že nepotrebujete kvadrilióny pixelov, keď vynikajúci dojem dostanete aj z animácie, pripomínajúcej ručnú kresbu pomocou pasteliek, voskoviek a výstrižkov. Z kresby cítiť až detskú radosť, svet je hravý a plný malebných detailov. Pozadia sa nesú v rovnakom duchu, no sú rozpohybované a tvoria akoby zadnú vrstvu dvojrozmerného zobrazenia. Bohužiaľ 3D efekt tu takmer nevyužijete, prostredie je ploché a hĺbku príliš nerozlišuje, pričom aspoň výraznejšie vrstvenie by mohlo vyzerať dobre. Yoshi sa aspoň hýbe pekne plynulo. Trošku horšie je na tom hudba, ktorá síce znie príjemne, ale neohúri variabilitou a začne sa príliš skoro opakovať.

Yoshi's New Island je slušnou Nintendo platformovkou, ktorá dáva priestor aj obľúbenému jašterovi. Nie je výnimočnou hrou, no neurazí a ak sa do nej rozhodnete investovať, nebude to krok vedľa. Kvalitatívne však miestami pokrivkáva a týmto Nintendo svojmu nádejnému titulu podkopávajú nohy. Sami prišli s oveľa viac vyladenou konkurenciou, ktorú dotiahli do zdarného konca. Aj keď je to už dlhšie, čo niektoré ich silné značky vyšli na 3DS, stále dokážu Yoshiho zatieniť. Ak si k tomu pripočítate príliš nízku obtiažnosť a relatívne krátku hraciu dobu, nespravíte chybu, ak si na Yoshiho počkáte. Hra vám nikam neutečie a pustiť sa do nej môžete potom, keď bude v ponuke za nižšiu sumu.