Vývojári z PopCapu sa preslávili podarenými kúskami v casual segmente herného odvetvia. Ak vynecháme posvätnú trojicu kancelárskeho besnenia, ktoré si podmanilo predovšetkým nežnejšie pohlavie (Bejeweled, Zuma a Peegle), ostane nám ako najjagavejší klenot animálny súboj kvetov a nemŕtvych. Nech nám pripadal tento stret akokoľvek bizarný, Plants vs. Zombies bola neuveriteľne návyková bomba, ktorej explózia oslnila nielen občasných, ale aj hardcore hráčov. Sami sa priznávame, že nám šialený Dave ešte stále straší kdesi na disku.

Pokračovanie podarenej tower defense záležitosti bolo po predchádzajúcom úspechu dychtivo očakávané a dokonca nás potešila aj záhradkárska apokalypsa na Facebooku. Plants vs. Zombies: Garden Warfare ale prekvapil, je totiž prvým pokusom o prienik PopCapu medzi “veľké hry”. Málokto pred oznámením tejto hry tipoval, že ďalšie chlorofylové jatky sa presunú do troch rozmerov, kde si to v čisto multiplayerovom matchi rozdáme po vzore Call of Duty. Teda až na to, že na svoje rastlinky či roztomilo hopsajúcich zombíkov sa pozeráte z pohľadu tretej osoby.

Odlišné žánrové zaradenie Garden Warfare pravdepodobne automaticky odradilo pomerne veľkú časť fanúšikov pôvodnej hry. Inak ako v multiplayeri si totiž nové Plants vs. Zombies neužijete. Záplava akčných titulov, orientujúcich sa na podporu viacerých hráčov, je pre Garden Warfare síce priamou konkurenciou, no zároveň ide o odlišne vyzerajúce hry. Plants vs. Zombies je už zo svojej samotnej podstaty nesmierne farebnou, pestrou a roztomilou hrou, kým v ostatných strieľačkách sa masakrujú vojačikovia hlava-nehlava. Nepotečie tu ani kvapka krvi, nikto nikomu nerozvešia vnútornosti ako na vianočný stromček. Celé je to tak rozkošne infantilné, že oproti prestrelkám v Garden Warfare vyzerá niekedy My Little Pony ako besná kobyla drviaca pod kopytami novorodencov.

Herné prvky pochopíte okamžite, hrateľnosť je čisto akčná a bez rozsiahleho uvažovania pochopíte, že Garden Warfare stavia na čírej akčnosti. Ak vám bude pripadať ktorékoľvek Call of Duty arkádové, budete pri novom Plants vs. Zombies prevracať očami. Nik však od hry nečakal prepracované taktické možnosti. Tie sa scvrkli na čo najdôslednejšie plnenie tímových úloh, respektíve využívanie možnosti zvoleného povolania. Nepríjemne prekvapí výber módov, ktoré sú tu v podstate len štyri, čo pri absencii singleplayeru zamrzí. Ďalšie pravdepodobne pribudnú v rôznych DLC, avšak tie zadarmo zrejme nebudú.

Pod Garden Ops nájdete klasickú variáciu na Horde mód alebo akčnú obdobu pôvodnej hry. V nej sa do kooperatívneho bránenia záhrady v úlohe rastlín môžu zapojiť štyria hráči. Vzhľadom k tomu, že na výber sú práve štyri povolania, je o najvhodnejšom zložení tímu vopred rozhodnuté, no desať nájazdov agresívne naladených zombíkov sa dá zvládnuť aj v inom zložení. Bonusom je možnosť vysádzania pomocných rastlín do kvetináčov, ktoré suplujú statické veže a dobre ich poznáte už z pôvodnej hry. Netreba ďalej pripomínať, že najlepšie je, ak tím drží pokope a všetci sa nerozlezú po mape. Stále je tu možnosť obsadenia viacerých záhrad a ich obrana, no to si už vyžaduje dobre zohraných parťákov.

V Team Vanquish nájdete ukrytý klasický Team Deathmatch, pričom prvých niekoľko hier odporúčame odohrať v uvítacom Welcome Mat móde na pomerne jednoduchej mape Suburban Flats situovanej do mestského prostredia. Celkovo desať prostredí nie je bohatou nádielkou, ale každú z máp je vhodné si poctivo nacvičiť. Až potom si užijete ich rozsiahle možnosti. Celkovo sa proti sebe v multiplayeri môže postaviť až 24 hráčov a potom je to už poriadna mela, hlavne v Gardens & Graveyards móde. Tím rastlín musí brániť vybranú lokalitu a zombíci sa naopak snažia v časovom limite danú oblasť obsadiť. Ak sa im to podarí, postupujú ďalej, pričom po niekoľkých zastávkach nasleduje záverečný útok a zombíci musia napríklad obsadiť finálnu destináciu učitým počtom hráčov, alebo ju v kooperácii zničiť.

Poslednou možnosťou je zatiaľ Gnome Bomb, paródia na Obliteration zo štvrtého Battlefieldu. Oba tímy sa preťahujú o záhradného trpaslíka s bombou, pričom ich úlohou je dopraviť výbušnú zmes na nepriateľskú základňu v časovom limite 90 sekúnd. Chaotickému pobehovaniu a strieľaniu po všetkom nepriateľskom sa tu neholduje, no zároveň si pri správnej konštelácii hviezd a tímovom duchu užijete adekvátnu zábavu. To však už musíte byť stotožnený s vybraným povolaním. A povolania sú dostatočne rôznorodé a vyžadujú si odlišný prístup hráčov, takže sa niektorí musia obetovať a neísť slepo len po fragoch.

Nech už ovládate akokoľvek vyzerajúce indivíduum, samotná náplň sa drží štandardnej funkčnosti. Vyvážený vojak vie z každého niečo a napríklad sa zrýchlene pohybuje (Peashooter) alebo vysoko skákače (obyčajný Foot Soldier Zombie). Mäsožravá rastlinka Chomper sa dokáže pohybovať pod zemou a nepriateľa jedným útokom zjesť, slnečnica funguje ako healer (aktívne doplňujete zdravie vybranému parťákovi alebo postavíte healing point, z ktorého čerpajú všetci) a kaktus je typický sniper strieľajúci pichľavé ostne. Obdobne sa dá popísať aj nemŕtva strana. Každý z vojakov má niekoľko špeciálnych schopností. Napríklad taká slnečnica, fungujúca ako podporný charakter, sa môže zmeniť na statickú vežu chrliacu slnečné lúče, no zároveň je vyvážená chatrným zdravím a absenciou ozdravovania samej seba. Každá rastlinka navyše (mimo vášho účtu) leveluje a získava pomerne podrobné štatistiky, v ktorých nám ale napríklad chýbalo číslo celkového počtu uzdravenia alebo oživenia - keďže sme väčšinu času kopali práve za večne vysmiatu slnečnicu.

Nájsť si vhodné povolanie je základom úspechu. Aktívnym hraním a plnením osobných úloh (využi schopnosť x niekoľkokrát, zlikviduj nepriateľa typu y konkrétnym spôsobom…) každá z postavičiek leveluje a získava nové bonusy. Vylepšovanie je nesmierne bohaté, hlavne po stránke vizuálnych úprav. Príjemným spestrením je kupovanie balíkov kartičiek. Každé balenie stojí odlišnú sumu a na základe výšky investície si zadovážite špeciálny balík. Ten základný vám dá napríklad len niekoľko pomerne bezvýznamných a jednu raritnú úpravu, no ak si po odohraných zápasoch nasporíte vyšší obnos, získate špeciálne modifikácie a môžete si odomknúť hoci aj jednu kompletnú výbavu. Stovky nálepiek v albume čakajú na rozbalenie a verte, že ide o beh na dlhé trate. Ako motivácia to funguje vynikajúco.

Technické spracovanie nie je výnimočné, ale hre realistické animácie či dokonalé prostredie ani nechýba. Pazvuky z reproduktorov vystihujú záhradkárske orgie, takže vojnové dunenie z Battlefieldu ostane zabudnuté. A spektakulárne výbuchy či zničiteľné prostredie? No skúste kvetinou zdemolovať stenu vášho príbytku. Nielenže sa vám to nepodarí, ale okoloidúci si začnú pri pohľade na vás klopať na čelo. Nemilo prekvapilo dlhšie nahrávanie máp. Niekedy síce zaskočí zasekávanie sa o niektoré objekty, či nemožnosť preskočenia prekážok pre neviditeľné steny, no čert to ber. Mierne frustrujúce je samotné mierenie. Niekedy evidentne zasiahnete súpera, no tomu nijako neublížite. Pády z výšok vám zdravie nevezmú.

To všetko by bolo fajn a hranie sme si náležite užili, no finálny verdikt až taký pozitívny nebude. Dôvod je prozaický. Napriek tomu, že strieľanie v Plants vs. Zombies: Garden Warfare zábavné je, zdá sa nám to sakramentsky málo. Hra mohla ponúknuť omnoho viac, či už v sortimente máp alebo odlišných módov. Navyše sa úplne zabudlo na podporu singleplayeru a z hry vyprchal aj vtip a paródia. Garden Warfare sa síce nepredáva za plnú cenu, ale stále akoby polovica obsahu chýbala. Tá istotne príde, no mikrotransakcie a spoplatnené DLC sú už iná káva. Na druhej strane, je to zaujímavá alternatíva, ak si chcete len tak zastrieľať nekrvavým spôsobom.