Môže niekedy Blizzard šliapnuť vedľa a vytvoriť niečo, čo bude zlé? Doteraz to tak nevyzeralo a ani s novým datadiskom sa tak nestane. Reaper of Souls prináša jeden nový akt, novú postavu a kopec noviniek, vďaka ktorým sa opäť radi ponoríte až po kolená do pekelnej lávy.

Po porazení Diabla je čas uložiť jeho dušu, spolu s ostatným zlom zachyteným v Soulstone, hlboko pod zem. Výpravu Horadrimov do podzemnej svätyne vedie Tyrael, no je prepadnutý padnutým archanjelom Mathaelom, ktorý si teraz hovorí Anjel smrti. Posledný prežívajúci Horadrim, Lorath Nahr, beží po Nephalemovu (teda vašu) pomoc...

Najväčším ťahákom je samozrejme piaty akt, kde okrem toho, že musíte zabrániť Mathaelovi premeniť ľudstvo na bezvládne kôpky mäsa, stretnete aj starú kamarátku Adriu, ktorá minule zdúchla. Mesto Westmarch a jeho okolie pôsobí ešte temnejšie ako všetky predchádzajúce sídla dokopy a smrť naozaj cítiť z každého zákutia. Do mnohých domov môžete vstupovať a riešiť náhodné eventy, ktoré však boli popridávané aj do základných aktov. Preto vôbec nezaškodí, ak si dáte opäť repete od prvého aktu. Najpríhodnejšie rovno s novou postavou - Crusaderom.

Nová postava redefinuje úlohu tanku v hre a disponuje sympatickým počtom ochranných aj útočných aur pre celú skupinu, vďaka čomu sa stáva obľúbeným spoločníkom pre fyzicky slabšie postavy ako čarodejník alebo Demon Hunter. Nespôsobí síce obrovské radiálne poškodenie, no o to viac sa venuje jednotlivcom. Je to aj vďaka tomu, že dokáže aj obojručnú zbraň držať len jednou rukou a chráni sa pritom štítom. Pomocou revu na seba upozorní nepriateľov a tak sa môžu damage-dealeri venovať ich čisteniu z diaľky. Ostatné postavy neostali v hanbe a tak u nich nájdete nové skilly a runové kamene. Niektoré boli vymenené úplne a podaktoré nerfnuté.

Neboli ste spokojní s predmetmi, ktoré vám padali z príšer? Po zavedení Loot 2.0 na tom budete o niečo lepšie. Z nepriateľov už nepadá kopec nepotrebného balastu, o ktorý nezavadíte okom. Dropov je oveľa menej, no o to lepšie štatistiky mávajú a taktiež je viac zameraný na vašu postavu a tak už sa nemusíte rozčuľovať nad predmetmi pre iné povolania. Tie padajú síce tiež, no vo veľmi malom množstve. "Legendárky" sú oveľa viac použiteľnejšie, ale predsa len sa môže stať, že jeden atribút bol vygenerovaný nie práve najvhodnejšie a podľa vašich predstáv. Tu sa k slovu dostane nový artisan - Mystic.

Pomocou mystika dokážete transformovať výzor predmetu alebo kusu oblečenia za mierny poplatok na požadovaný. Dokáže dokonca premeniť čokoľvek na legendárny výzor, no samozrejme len opticky. Významnejšou charakteristickou črtou mystika je však možnosť premeny jedného pôvodného atribútu na výzbroji alebo zbrani. Vlastnosti sú rozdelené do rôznych balíkov a tak sa niektoré zásadné nedajú kombinovať aby nevznikla prisilná zbraň. Ak ale vidíte, že váš obľúbený kúsok má Life +350 a celkový rozsah je 300-550, môžete sa „pokúsiť“ ju vylepšiť. Pokúsiť je zámerne v úvodzovkách, pretože všetko je o náhode a miesto Life + sa vám vygeneruje napríklad Dexterity +, čo môže pekne nasrdiť, no môžete to skúšať donekonečna, alebo kým neprídete o všetky peniaze a zásoby. Pozadu nezostávajú ani starí artisani a zopár úrovní môžete vylepšiť aj kováčovi a klenotníkovi. Dokážu vyrobiť opäť lepšie a drahšie veci a kamene do socketov.

Všetkých takzvaných endgame hráčov poteší nový Adventure mód. Na mape so všetkými aktmi vidíte vypísané odmeny v rôznych lokalitách, medzi ktorými môžete preskakovať podľa ľubovôle. Niekde ide len o vymlátenie určitého počtu nepriateľov, na inom mieste zas treba zabiť bossa. Nemusíte pritom prechádzať komplikovane celý akt, zväčša len jednu-dve mapky. Ak splníte všetky odmeny v danom akte, dostanete špeciálnu odmenu s náhodnými predmetmi a odmenení ste aj peniazmi, XP bodmi a Bloodshardmi a v neposlednom rade Rift Keystonami.

V poslednej vete je možno až príliš neznámych premenných, takže si to ujasníme. Bloodshards sú novou menou, za ktorú si môžete vytiahnuť mačku z vreca. Ide v podstate o variáciu gemblovania z druhého dielu, kedy si kúpite predmet s neznámymi vlastnosťami a tŕpnete pri identifikácií a čakaní na verdikt. S piatimi kúskami Rift Keystone otvoríte v dedine portál do trhliny, kde sú silnejší nepriatelia a po naplnení „smrťometru“ odhalíte rovnako tuhého bossa, no nezriedka ste odmenení legendárnou vecou, takže takéto výlety sa veľmi odporúčajú.

Klasickým fontánkam s krvou doplňujúcim zdravie sekundujú zlaté fontánky zvyšujúce získané XP o 25 percent, no vždy len po určitú hodnotu (približne  tretina levelu postavy), pričom sa efekt nekumuluje ale vypitím ďalšej sa posúva hranica. Toto požehnanie však funguje len pokiaľ vás nezabijú. Po smrti už môžete ožiť priamo pri vašej mŕtvole po vzore konzolovej verzie. Na konzolách už tiež neexistoval Nephalem Valor a aj tu je definitívne preč, no nahradená bola 2-minútovým Nephalem Glory, ktoré by sa malo dať stackovať na úroveň tri, no padá tak zriedka, že sa mi nepodarilo získať viac ako dva. Poslednou vecou videnou na konzolách je systém obtiažnosti hry. Na výber tak sú Normal, Hard, Expert, Master a Torment, pričom posledná po novom supluje Monster Power.

Maximálnou úrovňou postavy je level 70, no doteraz takmer zbytočný paragon level bol spestrený bodmi na rozdelenie. Zvýšite si tak rýchlosť pohybu alebo zdravie, či útok? Je to na vás, no pokiaľ nemáte vysoký paragon, ktorý je odteraz bez obmedzenia a 100 už nepredstavuje maximum ani náhodou, a nepcháte body len do zopár vlastností, bude jeho efekt len kozmetický. Paragon je navyše spoločný pre všetky postavy na účte, takže ak s niektorou začínate odznovu, tá môžete profitovať paragonom inej postavy. Taktiež ho neskladáte s každou postavou po dosiahnutí 70 úrovne zvlášť, ale zvyšujete už len jediný paragon účet.

Dosť mi vadilo zakončenie samotného príbehu s takzvaným otvoreným koncom, ktoré nemám rád a vždy si predstavím len kalkul. Nadviazať sa dá aj na uzatvorený koniec, len to chce viac kreativity. Ak niečo dohrám, chcem mať pocit víťazstva, nie rozpačitosti. Tiež napriek tomu, že datadisk má nový akt a kopec noviniek, tak mi príde cena trocha prestrelená. Nie je to však problém len Diabla, ale Blizzardu všeobecne. Ak to preženiem a niekto by prechádzal tento datadisk len raz po príbehovej linke, za tri hodiny môže zdolanú hru vyhodiť do koša. Diablo je ale samozrejme o opätovnom hraní a grindovaní lepších predmetov a tak väčšina „klikačov“ vie, čo od tohto datadisku očakávať a jednoznačne nebudú kúpu ľutovať.