Pamätám sa na prvú hernú seansu s Final Fantasy X. Bola to moja prvá PS2 hra a konzolu s týmto titulom som dostal na jeden týždeň. Od dychberúceho intra (videl som ho štyrikrát) som sa nevedel od hry odlepiť a hral som ju štýlom deň-noc-deň. Prvé dni boli fantastické a vryli sa do pamäti takými literami, že je ľahké ich čítať dodnes. Krásna grafika, dialógy napasované do pier postáv, ba čo viac, prvé dabované Final Fantasy! Postavy hovorili, sánky hráčov padali, revolúciu a historický moment však paradoxne ukázala iba jedna emócia – smiech. Pretože Final Fantasy X bola osudová odysea a počuť jednu postavu smiať sa v momente, keď nikomu do rehotu pred TV nebolo, tak to bol jasný dôkaz sily série...

Všetci hráči svorne volajú po remakeu Final Fantasy VII a Square-Enix sa rozhodol v neskoršej fáze životného cyklu PS3 pre remake desiateho dielu a jeho pokračovania. HD kolekcia nemôže prísť v lepšom momente, ako keď nový generálny riaditeľ volá po inom smerovaní, opiera sa o silné japonské stránky hier a chce ich ukázať západnému publiku. FFX bola odjakživa veľmi japonská hra inšpirovaná Okinawou a ázijskou kultúrou. Aj jej prechádzanie po 12 rokoch od vzniku pôsobí ako balzam na dušu, ukazuje silné stránky série a navyše dokazuje, že aj po dvoch generáciách má čo povedať. Je to skvost.

Na popis FFX pre nováčikov, respektíve opakovanie pre znalcov, si stačí zobrať klasické atribúty série, lebo tu fungujú spoľahlivo. Na prvom mieste je úžasný dej. FFX je hra, ktorá má vlastne tri začiatky – je tu scéna z posedenia pri ohníku, je tu blitzballový zápas i eso Tidus a po obrovskej deštrukcii príde nový začiatok, kde hrdina putuje na úplne iné miesto. No aj to je čaro FFX - od intra, prvých animácií a hrateľných častí po katastrofe sa nedá odtrhnúť. Nie je ojedinelým javom, že prvých päť hodín zhltnete ako malinu, až potom začnete vnímať ďalšie prvky.

Dej je až na prvom mieste a katalyzátorom je skupina originálnych postáv, ktoré si pamätám po mene dodnes. Blitzballové eso Tidus je najprv typický frajer, čo musí dostať od života príučku, aby si ho začať vážiť. Starší chlapík Auron je fantastický mentor a má vynikajúci prenikavý hlas. Wakka je obor, ktorý dúfa vo veľké činy a jeho zábavná nátura scelí skupinu v ťažkých momentoch. Yuna, hlavná ženská hrdinka, je krehká nádherná bytosť, ideálna na zamilovanie v najhoršom čase - presne tá jemná osôbka, pre ktorú sa oplatí putovať. Lulu sa dlho tvári ako jej ochrankyňa, no je to perfektne napísaná postava a pod povrchom skrýva viac. Rikku je mladá, odhodlaná bojovníčka rozorvaná medzi svetom machina a zakázanej mágie. Kimari, to je bojovník s traumou, ktorú vám odhalí až v poslednej štvrtine hry. Interakcie postáv sú pamätné a rozličné - je tu rivalita, love-story, odmietanie, priateľstvo, mentoring. A tiež veľký nepriateľ menom Sin, ktorý ničí celé dedinky. Je to mýtická postava, ktorá má slúžiť takmer na biblické čistenie od všetkého zlého. Na druhej strane stojí odhodlaný Summoner, čo ho má zastaviť. Yuna je práve Summoner, má moc poslať mŕtve duše na onen svet a chce sa postaviť proti Sinovi.

Prvý test FFX v roku 2002 nedopadol dobre. Urputný limit na zapožičanie bol jeden týždeň. A hoci som do hry investoval 65 hodín za 7 dní, nebolo možné sa dostať na koniec. Narazil som na jedného bossa a ten ma nechcel pustiť ďalej. Taký bol ťažký a ja som dovtedy málo grindoval... Hru i konzolu som smutne odovzdal a na uzretie konca Final Fantasy X som potom musel čakať dva a pol roka.

Dej a postavy vytvárajú silné predpoklady na to, aby ste si sériu zamilovali. Navyše putujú po výbornom atmosférickom svete. Má veľké mestá, malé dedinky a medzi nimi rozsiahle bojiská. Viaceré lokality sú pamätné, aj ich kľúčové dejové momenty. Dianie v Besaide, Bevelle, Guadosalame, Kilike, Lake Macalanii (!), Mt. Gagazete na Thunder Plains (kde blesk udrie veľa ráz) a samozrejme Zanarkande, si zapamätáte navždy. Aj teraz tu vypisujem polovicu lokalít nielen z čerstvej pamäti, ale aj dávnych spomienok.

FFX má výborný súbojový systém. Ťahový štýl, ktorý je prenesený z viacerých minulých dielov, je okorenený používaním všetkých postáv, ktoré putujú, hoci iba tri sú na obrazovke. Zapojiť treba každého, inak si nezaslúži skúsenosti. Fyzické údery, mágia, liečenie, samozrejme mýtickí aeoni a veľké vyvolávanie. FFX má kopu základných príšer vrátane klasických ohnivých gúľ a iných známych. Súboje s bossmi sú samostatnou kapitolou, kde vám každý dokáže zavariť a niektorí aj viackrát.

Desiate Final Fantasy rezignuje na klasicky systém levelov a inštaluje pre každú postavu takzvaný Sphere Grid. Má podobu mapy, do ktorej inštalujete sféry, ktoré vám venujú vyššie atribúty. Každá postava na mape začína inde, aj podľa svojho zamerania a každú si modifikujete podľa predstáv. Navyše každý hráč môže postupovať inak ako jeho známy, lebo Sphere Grid je dostatočne košatý.

Druhé prechádzanie Final Fantasy X už stálo za to. Poučený pravidlami JRPG i minulou skúsenosťou som grindoval ostošesť. Na každej čistinke som sa zdržal aj hodinu-dve navyše a krúžil dookola nad rovnakými nepriateľmi, len aby som mohol dostať predmety, viac guľôčok do Sphere Grid a byť silnejší. Potýčky s prvými bossmi boli ľahšie, osudové stretnutie s tým mojim bossom spred rokov tiež a finále som si neskutočne vychutnal. Od prvého štartu po záverečné titulky ubehlo 31 mesiacov.

FFX môžete prechádzať dvojako. Buď sa vrhnete iba na príbeh a investujete dobrých 50 hodín času, no narazíte ako ja kedysi na ťažkého bossa. Treba občas aj grindovať, zvyšovať si zdravie i atribúty postáv, lebo nikdy neviete, kedy sa dostanete do patovej situácie. Môžete preletieť na koniec a budete mať polovičný pocit z hry. Zatiaľ druhá skupina hráčov, ktorá miluje objavovanie všetkých končín sveta, hľadá každú bedňu, chce poraziť každého nepovinného bossa, či chytať vzácne exempláre, získa ďalšie desiatky hodín hrateľnosti a bez problémov investuje do hry 100 i viac hodín.

FFX aj po rokoch ukazuje, že je to výborne vytvorený celok a pritom už vtedy priniesol do hry odlišné prvky – nedostanete vzducholoď na voľné použitie, hra je prvých 25 hodín lineárna a podobne. Celkový zážitok je špičkový, lebo všetko na hre sedí do posledného detailu. Aj dlhé animácie, čo nemožno preskočiť.

Môj prvý kontakt s Final Fantasy X-2 bol v podobe soundtracku, respektíve jednej skladby. Paul Oakenfold – Set Me Free (Trance Remix) bola taká kacírska myšlienka a pre 21-ročného vyznávača vtedajšieho trance kombinácia dvoch najväčších záľub. Keď som sa k Final Fantasy X-2 dostal ako k videohre, tak ma najprv zamrzelo osekanie postáv iba na tri hrateľné. No boli to kočky, kostýmový systém i súboje fungovali a ten soundtrack s J-Pop či trance remixmi počúvam v slabej chvíľke dodnes. Isteže, tá hra nemala šancu nadviazať na nesmierne silný základ, ale ukážka bláznivej fantázie zabodovala.

Na FF X-2 sa s odstupom času pozeráte inak, lebo vám vypršali pôvodné očakávania, že Square-Enix opäť naservíruje epický kolos s nezabudnuteľnými postavami alebo silným dejom. FF X-2 má „iba“ tri slečny v akcii – Yuna, Rikku a nová Paine bojujú po dvoch rokoch s nepriateľmi, behajú po svete a pocity sú predsa len odlišné. Kohézny dej je fuč, nahradilo ho pár príbehových misií a priam žoldnierske kúsky – netreba sa diviť, veď trio slečien funguje ako zoskupenie Gullwings a snaží sa všelijako zháňať sféry. Ešteže sa raz za čas mihnú starí známi ako Wakka, Lulu či Kimari, aby ste si nemysleli, že stará zostava je nadobro preč. Pravda, na FFX dej nestačí a putovanie nie je bezcieľne.

Ale súbojový systém je stále chytľavý, do známeho sveta sa radi vrátite (niektoré lokality vyzerajú inak) a nový systém Dress Sphere Grid umožní hrdinkám zapadnúť do rozličných úloh i kostýmov. V nich majú potom odlišné vlastnosti. Počas boja možno meniť kreácie a variabilita ostala solídna aj pri znížení počtu postáv. Svet Spira navyše skrýva mnohé tajomstvá, takže vidieť záver sa oplatí.

Tretie prechádzanie Final Fantasy X má svoje kúzlo. S odstupom času sa inak pozriete aj na FFXII i celú trilógiu FFXIII a kedysi preklínaná FF X-2 je po dekáde už pre toľko hráčov akceptovateľný kúsok. Opakovaná investícia do HD kolekcie však má zmysel, ak sa chcete presvedčiť, že hra nielenže nestarne, ale autori z archívov vykopali ešte lepšie audiovizuálne kúsky. Disk navyše obsahuje aj videá typu Eternal Calm, ktoré sme kedysi hltali na YouTube v japončine s amatérskymi titulkami v rozlíšení 512x288...