Po vyslovení mena Jane Jensen dnes už len málokto pomyslí na vzrušujúce dobrodružstvo. Jednak preto, že ide o dámu v zrelom veku, a jednak z dôvodu čisto pracovného. Vynikajúca rozprávačka sa po nezabudnuteľnom Gabrielovi Knightovi utiahla do herného ústrania a len sporadicky vykúkala a pozorovala, ako sa žáner klasických adventúr rúti do záhuby. Virtuálne dobrodružstvá založené na dôvtipe a silnom príbehu prežili, to všetci dobre vieme a spoločne sa tešíme. Jane ale aj napriek sľubným pokusom o návrat na hernú scénu už nedokázala oživiť svoju niekdajšiu slávu a osloviť nadržané davy hráčov smažiacich nový “betlfíld”.

Gray Matter je, podobne aj séria Cognition, kvalitným kúskom, ktorým sa preklikajte a určite nespravíte chybu. Čoho sa Jane dotkne, má svojské čaro, auru, ktorá dokáže opantať pútavým rozprávaním niekedy až banálnej zápletky. Funguje to a k pohodovému hraniu, kde vás nik nenúti hnať sa neustále tryskom dopredu za sprievodu spektakulárnych výbuchov a ohňostrojov, sa premáhať nemusíte. Jednoducho sa hráte, nasávate atmosféru, lúštite rébusy, lámete si hlavu nad ďalším postupom, ale v konečnom dôsledku si užívate dobrodružstvo, ktoré by sa v rukách iného rozprávača rozpadlo na márne kúsky. Moebius je, žiaľ, trochu iný.

Moebius: Empire Rising sa pevne drží zabehnutých štandardov adventúr a ponúka tradičné herné prvky: dialógy s postavami, zbieranie s nasledným používaním či kombináciou predmetov a nechýba klasicky “jensenovské” analyzovanie skutočností v podobe logických rébusov. Vôbec nevadí to, že Moebius nemá čím prekvapiť a predvádza sa v klasickom 2,5D adventúrovom šate. To dôležité, čo hre chýba, je totiž charizma, podmanivá atmosféra. Subjektívne pocity možno nebudú lomcovať každým hráčom, no ťažko sa ubránite nostalgickým spomienkam, ak negatívne vnímate absenciu tak dôrazného pohltenia, ako kedysi pri dobrodružstvách s Gabrielom Knightom.

Hlavným protagonistom, ktorého budete mať (takmer) po celý čas pod palcom, je Malachi Rector. V detstve zažil nepríjemnú traumu (násilná smrť matky), čo vyústilo v jeho nie príliš vrúcne socializovanie sa za akýchkoľvek podmienok. Chladnokrvný génius má bohaté znalosti z histórie, môže sa pochváliť fotografickou pamäťou a bravúrnou schopnosťou nekompromisnej analýzy. Dokáže na základe niekoľkých charakteristických čŕt odhadnúť človeka a porovnať ho s postavou známou z histórie, ale taktiež určiť pravosť archaických predmetov a rôznych pamiatok. Na druhej strane z neho priam sála arogancia, nadradenosť a celková odosobnenosť, a rovnako budete mať i vy menšie problémy stotožniť sa s týmto hrdinom. Ďalšou prekážkou pre maximálne pohltenie je plochosť charakterov, akékoľvek hlbšie predstavenie či prirodzené reakcie na vzniknuté situácie často absentujú. Ako celok potom pôsobí divadlo v podaní Moebiusa ako síce zaujímavé, no s maximálne priemernými protagonistami na javisku.

Príbeh ako taký má výrazné črty, no ako už býva u Jane Jensen zvykom, nitky osudu jednotlivých postáv sa rozpletajú pomaličky, lenivo. Nie je to hodnotené ako zápor, ale fakt, na ktorý je potrebné upozorniť. Malachi dostane ponuku od vládnej organizácie FITA zahalenej tajomstvami, stáva sa akýmsi poradcom pri vyšetrovaní vraždy manželky prominentného politika v Benátkach. Spájanie súčasných vysokopostavených osobností s historickými postavami je zaujímavou myšlienkou, navyše je tam nejaké to napätie, vražda, konšpiračné sprisahanie v štýle Dana Browna a keby niekomu chýbala paranormálna čerešnička na vrchole torty, nemusí zúfať. Vyšetrovanie vás zavedie do mnohých zaujímavých lokácií, no postupne odhaľovanej zápletke chýba potrebný spád, impulz, ktorý vás posadí do stoličky a núti hrať ešte ďalej. A ešte skúšať, ešte sa chvíľu trápiť so vzniknutým zákysom.

Napriek tomu, že vás Moebius vezme do rozmanitých a pútavých lokácií, čaro prostredia vás pohladí po virtuálne tvári málokedy, ak vôbec. Americké veľkomestá (napríklad New York) nemajú síce dostatočne veľký potenciál, aby si vás získali, avšak omnoho viac sme čakali napríklad od takého Paríža, Benátok alebo Káhiry. Exotický status uvedený na papieri nepotvrdzujú a nedokážu naplno využiť svoj potenciál. Celkový dojem z vytvorených kulís je kontroverzný. Jednotlivé obrazovky sú prepracované a bohaté na objekty, no zároveň im chýba špecifický look, ktorý by sa vám vryl do pamäte a rozdával atmosféru plnými hrsťami. Postupne rozpletajúca sa zápletka nedokáže plynulo gradovať a snaží sa naopak nelogicky hráča unudiť k smrti.

Hra ponúka naoko tradičné "adventúrenie", o ktorom je písané vyššie. Dialógy sú skôr košatejšie, dobre sa čítajú a Jane Jensen sa neuchýlila k zbytočnej vate a bezvýznámemu rapotaniu sem a tam. Nie je to však point&click šialenstvo ako z produkcie Daedalicu, takže sa neutopíte v desiatkach predmetov a ich bizarných kombináciách. Pri skromných skúsenostiach s adventúrami sa málokedy zaseknete pri hľadaní korektného postupu. Ak sa tak stane, pomôže vám výborná nápoveda, ktorá toho príliš neprezradí a skôr navedie hráča na smer, ktorým by sa mal uberať. Vďaka tomuto sa dej posúva po malých krôčkoch dopredu pomerne plynulo a neprešľapujete na jednom mieste zbytočne dlho. Mierne mätúci je počet aktívnych objektov na obrazovke, ktorý niekedy presahuje únosnú hranicu, pričom drvivá väčšina z nich je len čisto pre efekt, aby neboli tieto miesta príliš prázdne.

Občas taktiež zamrzí aktivovanie činnosti až v momente, kedy to vyžaduje postup v hre, takže dôležitý predmet hrdina nevezme dovtedy, kým ho konečne nepotrebuje. Má to svoj dôvod, inventár nemáte zbytočne zahltený zbytočnosťami, no zároveň môžete na danú vec zabudnúť a potom už len hľadať, čo nové môžete tentoraz vziať do svojich rúk. Novinkou v hrateľnosti je analyzovanie - práve na ňom si neskôr pravdepodobne vylámete zuby. Väčšinou je zábavné a oceníte dôvtip, s akým boli tieto rébusy pripravované, no zároveň smrdia na hony ďaleko zákysom, ktorý vás prinúti k zúfalému skúšaniu všetkého na všetko. Analyzovanie predmetov je zaujímavé - na základe vizuálnych príkladov a popisu musíte správne charakterizovať povahu objektu. Podobne si môžete pred začatím rozhovoru s novou postavou vydedukovať podľa jej výzoru minulosť, charakter, čo ju trápi, čo jej chýba a podobne.

Originálny závan zábavnosti vás dostane, no ak sa dostanete ku komplikovanejšiemu rozboru, ktorý nedovoľuje ani jeden omyl, začne sa hrateľnosť kúskovať. Počas hrania zbierate jednotlivé fragmenty o dôležitých postavách, aby ste ich následne vyhodnotili. Môžete zistiť tucet skutočností o zavraždenej osobe. Ku každej z nich máte priradených niekoľko príkladov z histórie a ich vyraďovaním vo všetkých položkách zúžite výber na trojicu. Stačí jeden omyl a zaseknete sa. Alebo analyzujete inú postavu a v desiatich otázkach musíte zvoliť, či je pravda alebo nie porovnanie s inou historickou osobou. Niektorými analýzami prejdete ako nôž maslom, no stačí sa raz zaseknúť a budete ich preklínať. Tu žiadnu pomocnú ruku od tvorcov nečakajte.

Technické spracovanie má k dokonalosti ďaleko. Žiaľ, ak vynecháme perfektný dabing a celkom chytľavé melódie, dokonca spadá až do priemernosti. Niektoré obrazovky sú až príliš pusté a jednoduché, iné prekypujú až nezmyselne detailnou scenériou. Všetky sú však príliš mŕtve až sterilné, nemajú v sebe ukryté čaro, ktoré napríklad sála z miest v adventúrach od Daedalicu. Kopancom do rozkroku sú animácie pohybov. Neprirodzené, robotické, bizarné. Vážení vývojári, máme rok 2014, takže kašľať na mizernú synchronizáciu pohybu pier a hovoreného slova, no tých nemotorných panákov ste si mohli odpustiť! Nehovoriac o nemožnosti preskočiť niektoré sekvencie.

Užívateľské rozhranie je, žiaľ, šité na mieru tabletom, na ktoré sa Moebius taktiež chystá. Nepocítite to na samotnej hernej obrazovke, kde všetko uklikáte myškou a manipulácie predmetov v inventári je zvládnuteľná. Príliš mnoho miesta však bolo trestuhodne zahodeného pri používaní vlastného mobilu, v ktorom sa pohybujete pri analyzovaní ľudí, predmetov, získavate z neho dôležité informácie a celkovo je jeho ovládanie menej pohodlné. Dĺžka hrania je pri siedmych kapitolách možno trochu skromnejšia, keďže vám dohranie každej z nich zaberie tak hodinku- dve. Bolo by to dostatočné množstvo stráveného času s hrou, no to by musel byť príbeh zaujímavý a postavy charizmatickejšie. A hlavne - a preboha - prečo musel zas niekto pchať do adventúr blúdenie v podzemných jaskyniach, ktoré prejdete systémom pokus-omyl a budete mať chuť vytiahnuť si štvorčekový papier ako za starých časov?

Moebius: Empire Rising je, bohužiaľ, nevyužitá šanca na návrat jednej uznávanej hernej osobnosti. Hra mohla skutočne preraziť, pretože point & click adventúry sú dnes prekvapujúco v kurze (napríklad piaty Broken Sword a Broken Age od Double Fine). Lenže Moebius nespĺňa základné atribúty kvalitného a pútavého dobrodružstva. Nemá práve to, čo predchádzajúce veci od Jane Jensen majú - atmosféru.