Kolekcie remakeov hier, ktoré kedysi dávno chytili za srdce, máme radi, no v drvivej väčšine prípadov si pripomenieme taktiež to, že virtuálne dobrodružstvá sa za nejaký ten rôčik predsa len niekam posunuli. A my s nimi. Zrazu čaro zaslepenej nostalgie stratilo svoj lesk, brbleme, zúfalo preklíname svojich súkromných bohov a premýšľame nad tým, ako sme to pred rokmi mohli, sakra, hrať. Trojica hier so zlodejom Slyom v hlavnej úlohe spočiatku odráža tento stav, no zároveň ukazuje progres, ktorý séria od uvedenia jednotky pre PS2 v roku 2002 spravila a dokáže si nás podmaniť aj dnes.

Intro

Pre thiefovskou plošinovkou nepoľúbených predstavuje The Sly Collection celkom príjemnú alternatívu k moderným hrám. Skĺbenie poctivej arkády s decentnými, no plne funkčnými stealth prvkami a originálnymi nápadmi sa vydarilo už pred rokmi, tak prečo by nemalo zaujať teraz? Po dvoch rokoch od uvedenia zábavnej kolekcie pre PlayStation 3 sa objavuje trojica príbehov so zvieracím hlavným hrdinom aj na handhelde PlayStation Vita. Otázku, či sa to oplatí, hodíme rovno za hlavu, pretože iné, než kladné odporúčanie vám nedáme. Sly totiž dokazuje známe pravidlo, že grafika nie je všetko (tá je tu navyše dobrá) a skôr fungujúce herné prvky sú základom toho, aby vás hra pohltila.

Pre situáciu neznalého môže akýkoľvek pohľad na Slya a jeho kumpánov vyvolať dojem, že tu máme klasickú plošinovku snažiacu sa chopiť šance vo všade obľúbených troch rozmeroch. Myslieť si to by bol veľký omyl. Jednotkou sa dá ešte premlátiť, ak vám to zadanie úlohy povolí a je to viac o hopsaní a búšení. Od druhého dobrodružstva začne mať navrch stealth vložka s pobehovaním po voľnom svete v štýle Assassin’s Creed. Nenechajte sa zmiasť kreslenou grafikou a infantilnými postavami, máte pred sebou skvelé, možno nedocenené dielko, prevedené do 720p rozlíšenia, využívajúce dotykový displej i zadný panel Vity.

Sly Cooper and the Thievius Raccoonus

Prvý kontakt so Slyom je bez preháňania najhorší z celej trilógie. Niežeby ste sa po ňom nemali ani pozerať, ale oproti ostatným dvom vybrúseným diamantom je Thievius Raccoonus len trochu lepšou arkádou. Prvé predstavenie rozdelené do šiestich epizód dovolí ovládať iba samotného Slya a je to skúsenosť nadmieru krutá. Dôvodom je vyššia obtiažnosť, než dnes poznáme. Akýkoľvek kontakt s nebezpečnou prekážkou alebo nepriateľom je penalizovaný stratou jedného života. Po minutí všetkých, chvalabohu, nenasleduje definitívny game over a zopakujete si len celú úroveň od začiatku, no i tak si budete niekedy trhať vlasy. Aby toho nebolo málo, mnohokrát stojí za zbytočným exitusom neprehľadná kamera a nepresné ovládanie.

Opakované skúšanie a učenie sa plynulému priechodu takmer poslepiačky, sa stane nutnosťou, avšak pri lineárnej hrateľnosti to napokon žiadny neprekonateľný problém nebude. Napriek najnižšej hernej dobe sa do hrania najčastejšie vkráda monotónnosť. Absenciu mnohých prvkov, ktoré sa v sérii len objavia, sa snažia nahradiť zberateľné predmety. Ako motivácia k plnohodnotnému prechádzaniu všetkých úrovní to žiaľ nestačí pre dnes už príliš primitívnejší level dizajn.Taktiež je postupom času stále viac cítiť, že hoci sa Sly snaží byť aj zakrádajúcim sa zlodejom, v konečnom dôsledku sa mu nepodarilo príliš vymaniť z tieňa arkád typu Ratchet & Clank či Jak & Dexter. Prvý diel navnadí, ale nenadchne.

Sly 2: Band of Thieves

S pokračovaním zlodejskej trilógie sa naplno prejavili hlavičky v Sucker Punch. Je skutočne obdivuhodné, koľko má Sly spoločné s ich neskorším hitom inFamous. Otvorená krajina v jednotlivých epizódach (Paríž, Praha, Kanada…) vám dovoľuje trénovať skill na bežných nepriateľoch a hľadať zberateľské predmety. Zmenil sa celkový prístup k hraniu, a to už len tým, že si vo svojej základni zvolíte postavu, s ktorou sa vyberiete do otvoreného sveta. Môžete si len tak pobehovať po strechách, skákať z lana na lano, ktoré ich spája, či štverať sa na nedostupné miesta. Taký zvierací Assassin’s Creed. Pribudla možnosť hrania za korytnačku Bentleyho (holduje skôr záškodníckemu spôsobu boja, uspáva protivníkov, hádže na nich časované bomby) a fialového hrocha Murraya (je veľký a je silný, takže zastupuje tradične arkádové mlátenie okolo seba, no dokáže napríklad zdvihnúť predmet a šmariť ho na namierené miesto).

Trojica hrateľných postáv výrazne rozšírila zábavnosť a misie rozdelené medzi jednotlivé postavy dodali hre doposiaľ nepoznaný šmrnc. Pre Vitu pribudlo zaujímavé využitie dotykového displeja na aplikáciu zoomu a mierenia, po klepnutí na zadný panel sa interaktívne objaví miesto ďalšej misie a nemusíte zbytočne blúdiť. Zrazu vám bude pripadať ovládanie viac intuitívne a citlivejšie vyladené, kamera menej neposedná, no stále nie dostatočná. Pribudol ukazovateľ zdravia, takže sa vytratilo frustrujúce zomieranie. Pribudli minihry, súboje s bossmi predstavujú skutočnú výzvu, príbeh je rozprávaný s humorom, ale nie infantilne, dabing je skvelý a čistý. Druhý Sly je vskutku majstrovským kúskom a užijete si s ním hodiny a hodiny zábavy. Do popredia sa predierajú stealth prvky, hrdina sa snaží zostať neviditeľný, plazí sa pod stolmi, ukrýva pred pohľadom stráží (poznáte z Commandos) a ak cupitá potichu za nimi, z mešca im kradne peniaze alebo kľúče.

Sly 3: Honor Among Thieves

To, čo nám dvojka predstavila, sa tretí diel snaží vyšperkovať k dokonalosti. Viac sa ani nedalo očakávať, nakoľko sa Honor Among Thieves objavil len rok po úspešnom Band of Thieves. Príležitosť ukázať sa dostáva zápletka, ktorá už nie je len odbitá niekoľkými animáciami, ale okrem parodovania svojimi dialógmi, mimochodom vynikajúco napísanými, sa snaží zaujať aj mimo obvyklého hrania. Darí  sa jej to na výbornú. Minihry sa zlepšili, sú stále zábavné, nie príliš frustrujúce. Pestrá hrateľnosť vás nenechá zbytočne sa utápať v priemernosti, takže pri spomienke na prvý diel ešte viac postrehnete progres, ktorý séria spravila.

Trochu proti srsti je nelogické rozdelenie troch hier do dvoch balíkov. Prvé a druhé dobrodružstvo si stiahnete v jednom packu, tretí samostatne. Veľkosť celej trilógie by istotne pri spojení všetkých dokopy narástla na možno neúnosnú hranicu, no potom je nezmyselné, že sa pri hraní prvých dvoch dielov nedá vyskočiť do úvodného menu a zvoliť si iný diel, ale musíte celú hru ukončiť. To už radšej každú z hier stiahnuť samostatne.

Epilóg

Kladné referencie hra získa, avšak vadilo nám hneď niekoľko vecí. Sekvencie a rozhovory v engine hry nie je možné preskočiť, čo pri niektorých nudných pasážach alebo opakovaniach začne iritovať. Všetky hry sú prerobené do ľúbezného 720p, no animované sekvencie ostali v úbohom rozlíšení pôvodných hier, navyše s mizernou kompresiou. Je to ohromná škoda, pretože vizuál celej kolekcie má skvelý, animovaný nádych, pripomínajúci starého Sam & Maxa.

To všetko sú však skôr drobnosti a dôležitá je predovšetkým zábava. Tá sa dostavila v plnej paráde, ukázala, v čom tkvie hrateľnosť titulov z predošlých rokov a jednoducho sa nám ešte stále nezunovala. Balík troch hier vyzerá dobre a ak si chcete doplniť herné vzdelanie o podarený kúsok, ktorý spája akciu a stealth lepšie, než niektoré moderné hry, je Sly kolekcia perfektná kúpa. Navyše sa konverzia na prenosnú Vitu podarila na jednotku.