Priaznivci kvalitných indie hier majú v poslednej dobe veľký výber, pretože sa nezávislá scéna utešene rozrastá a v ponuke rezonujú aj skutočne pozoruhodné kúsky. Za všetky stačí pripomenúť tituly ako Legend of Grimrock, Life Goes On alebo Limbo. Posledne menovanú hru neuvádzam náhodou. Monochroma má s ňou totiž veľa spoločné, možno až priveľa...

Monochroma nie je žiadny bezduchý klon, ale podobnosť s Limbom skrátka cítite na každom kroku. Kritizovať melancholický čiernobiely svet, do ktorého tvorcovia primiešali ešte kontrastnú červenú, by asi nebolo správne. No a čo, že vyzerá ako niektorý level požičaný od úspešnej konkurencie. Pochmúrny dizajn úrovní má svoje čaro a pasuje aj do hry, ktorá sleduje osudy dvoch bratov na ich strastiplnom putovaní. Aj depresívna tlmená hudba, ktorá sa objavuje skôr sporadicky, prispieva k vydarenej atmosfére.

Hoci má hra českú lokalizáciu, pokojne by sa zaobišla aj bez nej. Počas niekoľkohodinového putovania sa totiž vôbec nič nehovorí a s výnimkou malej nápovedy k ovládaniu tam nenájdete ani písané texty. Príbeh je iba naznačený, ale zrozumiteľný a má pointu. V podstate môžeme hovoriť o hre, ktorá upozorňuje ekologický problém. Svet je totiž čiernobiely práve preto, že z neho vymizla zeleň a s ňou prakticky aj život, k čomu prispela hlavne korporácia na výrobu robotov. Súrodenci sa nie náhodou ocitnú na predmestí, kde vidia, ako miznú posledné stromy a narazia na pochybné experimenty. Odvtedy sú prakticky neustále na úteku pred hrozivým mužom v pruhovanom svetri, ktorý ich prenasleduje v gete, továrni a napokon na vzducholodi. Možno však utekajú nesprávnym smerom...

Originálnym prvkom v hre je forma spolupráce bratov. Ovládate len jedného, ktorý ale musí prenášať svojho zraneného súrodenca, pretože si v úvode poranil nohu. Dvojicu čakajú mnohé prekážky, ktoré sú o to náročnejšie, že treba brať do úvahy zlý stav nešťastníka a prispôsobiť okolie tak, aby obidvaja bratia mohli spoločne postúpiť ďalej. Vaša postava môže skákať, rúčkovať a šplhať aj s bremenom v náručí, lenže vtedy neskočí dostatočne ďaleko, nedosiahne na lano alebo sa pri páde z veľkej výšky doláme. Preto musíte zraneného najskôr položiť a potom manipulovať s pákami, debničkami, výťahmi  a ďalšími objektmi (občas dokonca jednoduchými robotmi) na obrazovke, aby boli správne nastavené.

Keďže sa braček bojí tmy, dá sa  položiť len na osvetlených miestach. Tých je ako šafránu a navyše neraz predstavujú potenciálne nebezpečenstvo, no niekedy skrátka nemáte na výber. Napríklad umiestnite brata na pozastavený pohyblivý pás, ktorý sa pri nutnej úprave okolia aktivuje. Musíte teda včas vykonať potrebné úkony a rýchlo sa vrátiť po zraneného, inak ho rozmliaždi obrovské ozubené koleso, ku ktorému smeruje. Rýchlosť je rovnako dôležitá, ako logické myslenie. Pri riešení prirodzene zakomponovaných hlavolamov hra často vyžaduje dobré načasovanie a pohotové reakcie. Stačí, že sa trochu oneskoríte a už nedoskočíte na výťah, alebo brata spláchne do kanalizácie.

Svoju úlohu zohráva aj fyzika, či už pri pohybe predmetov alebo zmene ich vlastností. Drevenú debnu nadnáša voda. Na kladke potrebujete záťaž, takže tam treba presunúť nejaké závažie. Horiaci sud, ktorý postrčíte v sklade, spôsobí po páde do horľavej tekutiny výbuch, takže ho najskôr treba vytiahnuť von, kde  dažďové kvapky uhasia oheň. Pri pohybe na šikmých strechách sa, prirodzene, šmýka, takže hrozí pád.

Hra kombinuje puzzle a arkádové pasáže, no v neskorších fázach je už rébusov pomenej a je vyžadovaná hlavne precíznosť pri doskoku a únikových manévroch, občas spojených so skrývaním za prekážkami. Neraz stačí drobná chyba a prenasledovateľ vás dostihne, skončíte pod smrtiacim lisom, alebo sa rozpleštíte na zemi. Hra sa však automaticky ukladá po malých úsekoch, takže sa nikdy nemusíte vracať veľmi ďaleko. Trochu sklamaný som bol po prekonaní záverečnej pasáže, kde dala slušne zabrať séria úkonov a po krvopotne vybojovanom úspechu prišlo vlažné finále. Príbeh síce bol zavŕšený dôstojne, ale pocit zadosťučinenia sa nedostavil.

Monochroma vo vás zanechá stopu, ale ak ste hrali Limba, až tak veľmi neprekvapí. Na druhej strane, nie je taká masochistická a prinúti vás zamyslieť sa. Popritom brnká na citlivú strunu a dopredu vás poženie súrodenecká láska a oddanosť, ktorá sa nebojí žiadnej obete. Čiernobiely hrdina s červeným šálom si vás získa. Ochotne mu pomôže niesť jeho bremeno až do úplného záveru a možno vás nakazí melanchóliou, nie však ľahostajnosťou.