Nezávislým vývojárom svitá na lepšie časy a to aj vďaka digitálnej distribúcii. Môžu prezentovať svoje originálne nápady a za mrzký peniaz nechať po zážitkoch hladnú verejnosť ochutnávať tak trochu iný pokrm, než nové Call of Duty či Assassin’s Creed. Lenže ako sme sa už neraz presvedčili, slovné spojenie nezávislá hra nie je vždy synonymom pre gamesku z rodu zábavných. Ako už býva zvykom, nastala doba, kedy sa musíme prehrabávať desiatkami bizarného odpadu pochybných kvalít, aby nám oči spočinuli na jagavom klenote.

Secrets of Raetikon by žiadny veľký vydavateľ nepodporil a tak cesta nezávislého vývoja bola jasne daná. Je otázne, či akákoľvek idea, hoci na papieri celkom zaujímavá, má dostatočnú váhu na to, aby ponúkla plnohodnotnú zábavu. Nie. Tento názor môže byť roznesený na kopytách lavínou fanúšikov indie hračiek, ktorí bojujúc za krásne, nezávislé, originálne, abstraktné, umelecké a ktovieaké ešte "najsamjedinečnejšie" hry, možno nevidia, že niektoré tituly stoja na hlinených nohách a nie kvôli nápadu, ale prevedeniu. Žiaľ, Secrets of Raetikon je jedným zo spracovaní, bez ktorých by sme prežili.

Nadávať niekomu do vtákov nie je práve komplimentom, ale tu sa nedá inak. Hráč je vták. A to tentoraz doslova. Základná myšlienka je neuveriteľne prostá, skrývajúca v sebe istý potenciál. Stačí si predstaviť ponúkanú voľnosť, lietanie obmedzované len schopnosťami okrídleného jedinca a prírodnými prekážkami. Máte to? Krásna predstava, pre niekoho možno aj zaujímavá. Dávate do hniezd vajíčka, z ktorých sa vyliahnu ďalšie vtáčence, posúvate kamene, zbierate predmety a využívate jednoduché princípy gravitácie a fyziky. To všetko v uvoľnenej atmosfére, z ktorej vás vytrhne iba ak straka kradnúca vami ťažko získané cennosti, nebezpečná líška s ostrými zúbkami či agresívny vták hádžuci vás do nepríjemné bodliaky.

Kameňom úrazu je samotná sloboda pohybu a konania. Až na jednoduchý in-game tutoriál popisujúci fungovanie kláves vám nik poriadne nevysvetlí, čo máte vlastne robiť. Vodenie za ručičku je bezpochyby obmedzujúci prvok, zadupávajúci do zeme ambície hráča objavovať nové svety. Lenže lietanie v dvojrozmernom svete v prostejšej grafike je zaujímavé pár minút a po povinnom odskúšaní si všetkého, čo vlastne to červené stvorenie dokáže, sa začnete seriózne nudiť. Voľnosť je pozitívnym symbolom len vtedy, ak vás okolitý svet dokáže vtiahnuť do svojich útrob a poskytnúť adekvátnu náhradu za ten skutočný, takže vnímate len dianie na obrazovke. A práve to Secrets of Raetikon chýba.

Hra nedokáže okolo seba vybudovať pôsobivú atmosféru, ako sa to podarilo napríklad fenomenálnemu Flower. Ak sa nezávislá produkcia zameriava na vnímanie sveta a pocity, mala by ponúknuť bohatú nálož emócií. Subjektívne sa to Secrets of Raetikon vôbec nedarí. Môžete sa pozrieť na obraz dvoch machúľ, pri ktorom niektorí precítene vzdychajú a pasujú ho za dokonalé umenie a ostatní vidia len… no proste dve machule.Tak je to žiaľ so všetkým. Jediným skutočným cieľom je nájdenie špeciálnych ornamentov a ich uloženie na vybrané miesto. Ako si otvoríte cestu dopredu, je len na vás, no málokedy sa ubránite priam nezmyselnému poletovaniu.

Pomocnú ruku vám vývojári nepodajú ani v prípade, že začnete tápať v tme. Možno ste len prehliadli dobre ukrytú cestu alebo vám niečo uniklo, čo je vďaka “umeleckému” level dizajnu vec úplne bežná a ničím neprekvapujúca. Nepotrebujeme šípku ukazujúcu smer, ktorým sa máme vybrať, ale Secrets of Raetikon možno zbytočne trpí tým, že netušíte, čo máte vykonať a potom len poletujete po zúfalo nudnej krajine. Tá dokáže učariť na prvý pohľad, kedy si poviete, že áno, je to celkom pekné, no monotónnosť prostredia ako takého bez problémov zabije aj zaujímavé momentky. To, že gigantickú líšku musíte zobudiť, aby stiahla svoj chvost, vás trkne okamžite. Ako to spravíte, je na vás. Stačí napríklad prebudiť niekoľko líščích mláďat, ale spôsobov je viacero. Inokedy musíte hýbať kameňmi alebo ich zhadzovať na drevené lávky, ktoré sa pod ich váhou rozpadnú. Alebo postaviť sochu vtáka, pričom jednotlivé časti sú roztrúsené po krajine. Niekedy by skutočne pomohla mapa.

Po každom takomto úkone, a ten sám o sebe zábavný skutočne je, nasleduje dlhé a trápne ticho či frustrujúca cesta cez niekoľko desiatok obrazoviek späť k základnému chrámu. Aby to nebola veľká nuda, ohrozujú vás nepriatelia z lesa. Odmena za ťažko získané bohatstvo sa rozplýva v zabudnutí. Nepocítite radosť, ak sa konečne niečo podarí, ale si skôr vydýchnete, že to máte za sebou. Nič vás neženie do ďalšieho dobrodružstva, odhaľovania, získania nových skúseností. Secrets of Raetikon je predsa nezávislá hra s otvoreným svetom, ktorá vás do ničoho netlačí. No ani príliš neodmeňuje, nemotivuje, nevysvetľuje a v konečnom dôsledku len a len predvádza svoje nezábavné kreácie, ktoré vám majú ukázať, že ide predsa i estetickú bombu obludných rozmerov. Len škoda, že duchom vyprahnutú a bez emócií.

Technické spracovanie nebudeme hodnotiť negatívne. Špecifický štýl, ktorého sa Secrets of Raetikon drží, je konzistentný. Na jednu stranu je to výborná vizitka pre vývojára, nakoľko si udržal jednotný štýl a prechody medzi svetmi neudierajú do očí, no zároveň akoby pozabudol na prehľadnosť. Preto niekedy netušíte, kam vôbec môžete letieť a kde je slepá ulička. Prúdiace vetry unášajúce vtáka veľa napovedajú, no stáva sa, že si mnohé nevšimnete a začnete blúdiť. Málokto očakával dabing, nikomu nechýba, veď hra nemá ani príbeh, čo je tak trochu škoda, pretože sa neprezentuje ani žiadnou výraznou myšlienkou na začiatku putovania. Hudba je naopak zaujímavá, ambientné melódie svojim spôsobom magické, prírodné - žiadna elektronika, skôr súbor zvukov vytvárajúcich z nesúrodej kakofónie pôsobivý celok.

Ovládanie neprináša zložité kreácie, ono to vlastne ani nie je možné. Odporúčaný gamepad je lepšou voľbou ako klávesnica, no hrať sa to dá samozrejme aj na nej. Okrem smerovania letu máte špeciálne tlačidlo na strmhlavý let nadol, silnejšie mávnutie krídlami (také vtáčie nitro) a držanie predmetu. Niekto zlomyseľný však musel navrhnúť povinnosť držať aktívne tlačidlo pre nesenie predmetu po celý čas, kedy ho vláči vták. Isteže, veď aj vták má zatnuté pazúriky a nesie záťaž, no ja som, dofrasa, hráč a nemusím preto trpieť! Dalo sa to vyriešiť jednoduchšie a užívateľsky príjemnejšie, hlavne ak ide o drobnosť, ktorá zbytočne ruší a využívate ju takmer najčastejšie zo všetkých schopností.

Secrets of Raetikon je priemerná hra a nič viac ako päťku si nezaslúži. Koncept je zaujímavý, základná idea chvályhodná a na papieri ako nápad vyzerá celkom dobre, no keď to začnete hrať, po chvíli vyprchá všetka atmosféra a nahrádza ju tuctovosť a prázdnota. Vietor v korunách stromov nie je dostatočne cítiť, aby ste si ho vychutnali a nechali sa ním unášať. Kruté hodnotenie, no nie každý nápad z nezávislej scény má predpoklady na to, aby ste zaň zaplatili a venovali mu drahocenný čas.