Aká je doposiaľ najlepšia hra na PS Vita? Uncharted: Golden Abyss? Tearaway? Danganronpa? Možností je veľa, ale jedným z klenotov je určite Persona 4 Golden. Mind Zero odkazuje hrateľnosťou i štýlom na túto vynikajúcu sériu, má podobné herné mechanizmy, zároveň nasadzuje veľa vlastných. Je dobré vidieť, ako sa Persona stala inšpiráciou pre ďalších autorov. Mind Zero nie je iba štandardná JRPG. Skrýva v sebe dva iné subžánre: vizuálnu novelu na rozprávanie príbehu a poctivý dungeon z pohľadu prvej osoby.

V mestečku Saitama sa začali diať mysteriózne úkazy. Násilie, vražda, temné sily. Partia študentov našla portál a paralelný svet. Ich svet (Outer Realm) nie je jediný, existuje aj Inner Realm, kde sa odohrávajú nevídané hrôzy. Nájdu podivnú bytosť Undertaker a táto strážkyňa brány dá hrdinom voľbu: vybrať si zbraň, ktorá vystihuje ich charakter a spolu s ňou chrániť svet. Pokiaľ si vyberú nesprávne, okamžite budú potrestaní. Mladí hrdinovia sa ocitnú na prahu životov (cesta späť už vlastne neexistuje), prejdú náročnou selekciou a popri zbrani získajú možnosť vyvolať takzvaný mind – ich obraz z temného sveta, ktorý má iné vlastnosti a je skvelý pre boj s monštrami. Návrat do bežného sveta sa udeje o niekoľko hodín, no príbeh pokračuje ďalej. Má množstvo ďalších silných momentov, ktoré sa oplatí sledovať medzi výletmi z akcie.

Mind Zero je pomerne temná RPG, ktorá sa snažila odstrániť viaceré prvky z civilného sveta v prospech boja, osudov a to všetko z pohľadu mladých ľudí. Porovnanie so sériou Persona vzniká rýchlo. Mind zosobňujú persony, partička tínendžerov zachraňujúcich svet je jasná paralela, do toho sa miesi pohyb po japonskom mestečku - treba objaviť postavy, zájsť do obchodu, na vlakovú stanicu či skočiť až do dungeonu.

Lenže na rozdiel od Persony sa civilná časť hry správa inak. Tam bol perfektne rozvrhnutý dej a kalendár mal desiatky zaujímavých udalostí, tu nečakajte prepracované sociálne interakcie. Niet priestoru na voľby a odbočky v dialógoch, nie sú tu vytvorené podmienky pre silnú romancu a všetko je nalinkované, aby dej upaľoval vpred. Mind Zero stavil na rozprávanie v štýle vizuálnej novely, kde nebýva vetvenie, naopak, narácia má tendenciu dej naťahovať. Prvé hodiny s návštevou Gatekeepera sa aj na pomery žánru vlečú, ale príbeh je odlišný, takže vás upúta. Už by ste si radšej vyskúšali zopár dungeonov a neklikali iba ďalšie repliky študentov. Dlhočizné dialógy v prvej časti sa nikdy nevytratia úplne, len ich pomer k dungeonom sa neskôr sympaticky upraví. V druhej polovici hry si už pri nich radi oddýchnete a čerpáte sily.

Príbeh otvára relatívne temné námety na pomery JRPG dejov, prídu myšlienky filozofické či existenčné, priateľstvo a vzťahy. Story nestráca ani zmysel pre humor, čo je vítaná vlastnosť. Niežeby študenti brali svoj údel na ľahkú váhu, ale keď nezachraňujú svet, ich problémy sú malicherné a občas do nich zasiahnu morálnymi témami. Postavy sa vyvíjajú, interakcie sú priamočiare a nie všetok dej je prezentovaný v hlavnej línii. Prekvapivo veľa deja a dialógov sa zmestilo do vedľajších úloh. A Mind Zero prichádza s duálnou zvukovou stopou. Ak sa vám nechce čítať titulky, voľte angličtinu. Praví fanúšikovia zvolia japonský jazyk, kde sú jednotlivé postavy vhodne dabované a ich emócie sú správne precítené.

Že sú hrdinovia prepojení s mind, to je fajn, lenže temné sily z úvodného popisu deja treba poraziť. Na to slúži časť hry s dungeonmi, ktorými prechádzate a hutne bojujete. Dizajn dungeonov nebýva prehľadný – už od tretieho prichádzajú rozsiahle mapy, kde sa treba učiť pozície a jednotlivé body. Rozpínajúce sa chodby majú často zhodnú podobizeň a ťažšie sa orientujete. Originalita nie je vysoká, niektoré elementy sa opakujú a prostredia sú už po polovici hry podobné. Dungeonom kráčate v pohľade z prvej osoby, aj počas súbojov v ňom ostanete, s výnimkou úderov, kde postavy vyrazia vpred a vy zrazu vidíte celú akciu z pohľadu tretej osoby. Ťahový systém povoláva do akcie vaše tri postavy, ktoré sa striedajú v zásahoch. Partiu si treba vhodne zvoliť, aj podľa mind druhov, ktoré si možno privolať na pomoc.

Spočiatku bojujete sami a strážite si tri ukazovatele. Life bar je jasný, ukazovateľ zdravia, kde padnúť na nulu znamená prísť o postavu. Action bar simuluje manu z iných hier, môžete ho využiť na vlastnosti, aj špeciálne momenty, takzvané burst. Vtedy môžete využiť znásobené silnejšie údery, liečenia alebo náhly útok z bojiska, keď sa vám nedarí. Burst mi sčasti pripomenul chytľavý systém z Bravely Default na 3DS, kde ste tiež špekulovali, či si masívne zásahy ušetriť do konca súboja alebo ich použiť v polovici a ochromiť nepriateľa. Tu funguje systém podobne – môžete si nájsť správny moment a súboj rozhodnúť.

Väčším oživením je mind ukazovateľ prepojený s vaším mind avatarom. I tu platí, že ho treba povolať v správnom čase, Mind je obrovská pomoc, dokáže útočiť i kúzliť silnejšie, prepožičia určité schopnosti, berie na seba údery súperov (slúži ako štít). Lenže keď si mind ukazovateľ nestrážite, minie sa, vy ste v ťahoch zastavený a opäť bojujete iba za seba a čakáte pár kôl na opätovné vyvolanie. Aj pri mind platí časová taktika, treba vedieť, kedy ho povolať (nie na začiatku súboja, v poslednej tretine?) a kedy ho stiahnuť. V ideálnom prípade je dobré skončiť boj aspoň s troškou mind energie, aby sa vám do ďalšieho súboja naplnila. Inak si musíte vypomôcť predmetom či spánkom, čo niečo stojí i zdržuje.

Súbojový systém núka popri tradičných možnostiach (útok-mágia-predmet-summon) dve fajnové taktické chuťovky, kde správne načasovanie rozhodne o všetkom. Používanie mind i burst efektov je veľká zbraň a vďaka nim sa rozšíri paleta možností. Cit pre používanie si musíte vycibriť. Dungeony sú rozľahlé a nepriatelia roztrúsení a treba si osvojiť všetky nuansy. Súboje núkaju tri druhy obtiažnosti, ale zapotíte sa aj pri najľahšej. Už vtedy sú roje nepriateľov a občasní bossovia tvrdí a na jeden-dva šikovné údery vás zmetú. Nielen vy máte rozličné možnosti a keď protivníci nasadia anti-mind či elementárne útoky, ste v kaši.

Súbojov je množstvo a medzi kľúčovými bojmi čakajú tucty menších, kedy treba grindovať a zvyšovať si level. Občas to pomáha a úroveň stúpa, inokedy zlyháte v tretine jaskyne a idete odznova. Ešteže si menšie súboje môžete zrýchliť (tlačidlo R) a odolať náporu. Zatiaľ čo zo začiatku je počet súbojov nastavený akurát, v neskorších fázach hry sa dostáva na veľmi vysokú frekvenciu. Pritom je škoda, že nemôžete v dungeone riešiť nastavenie svojich mind postáv alebo ich upgrade. To je možné iba v meste, čo je pri väčších kobkách zásadný problém. Získate určitý upgrade, ale nemôžete ho nasadiť hneď, až po skončení púte a návratu domov. Neexistuje ani portál do mesta, ktorý by situáciu vyriešil. V Mind Zero tak narastá obtiažnosť a žiaľ, aj monotónnosť. Veľa priemerných dungeonov, nutnosť ich opakovania, absencia mind upgradov vnútri, to sú zbytočné nedostatky vybalansovaného systému.

Grafika hry je premenlivá. Vizuálna novela prekvapí peknou grafikou postáv i pozadí, aj celá 2D scéna je vhodne pripravená a nakreslená. Radosť sledovať dialógy v takej produkcii s japonským znením. No 3D dungeony, ktoré prechádzate v pohľade prvej osoby, už také atraktívne nie sú. Polygónové modely, pár animácií, ale najmä fádne prostredia dungeonom neprospievajú. Ukazovatele a mind modely sú pekné, svetelné efekty tiež, no prechádzať hnedými kobkami stále dookola sa môže zunovať. Zvuková produkcia popri dvoch jazykových stopách ponúka priemerný zvuk a pestrý soundtrack, kde sa nájde aj J-Rock či J-Pop.

Mind Zero je solídny titul v ponuke PS Vita. Prináša zaujímavý príbeh vo forme vizuálnej novely, dlhé hodiny dialógov v hlavnej časti i vedľajších misiách. Je tu toľko deja, že spočiatku zdržuje, ale rozbehne sa a bude dobre dávkovaný. Kvalitný súbojový systém ťaží z burst efektov a nasadenia mind avatarov, ale taktiku si viete určiť sami. Variabilita tu nechýba, príbeh sa zrýchli, súboje sú čoraz ťažšie i početné. Handheldový pôvod jasne radí hrať Mind Zero v určitých dávkach – a vtedy oceníte kvality hry.