Česká adventúra Memento Mori sa pred piatimi rokmi kladne uviedla u širokej hernej verejnosti a zaujala. Len škoda, že v časoch, kedy sa príbehové dobrodružstvá len pomaly a ostýchavo vracali, takže neboli až tak na očiach. Navyše to určite nebola dokonalá adventúra. O peripetiách ohľadom vydania pokračovania v inej jazykovej mutácii, než tej nemeckej, by sa dali popísať strany, ale buďme radi, že je to konečne tu a môžeme si návrat Lary a Maxa vychutnať - a dokonca aj s českými titulkami.

Otázkou teda ostáva už len to, či čas, obetovaný klikaním myškou po lokáciách, budeme považovať za strávený rozumne. Žiaľ, napriek pozitívnemu naladeniu hneď v úvode, trpí pokračovanie Memento Mori 2: Guardians of Immortality takmer navlas totožnými neduhmi ako predchodca a navyše je názorným príkladom toho, prečo nie je dobré si odhryznúť veľký kus koláča. Môžete sa ním zadrhnúť. A to sa stalo scenáristovi - v inak po prvej kapitole dobre rozbehnutom dobrodružstve, akoby z pera Dana Browna.

Znovu máme pod palcom dvojicu zaoberajúcu sa pamiatkami (vyšetrovateľka a umelec), no vyšetrovanie zastihne Laru a Maxa na dovolenke, ktorú si užívajú po svadbe. Práca je práca a v Kapskom Meste, napriek možnosti oddýchnuť si, s nimi vyšetrujete odcudzenie rôznych artefaktov. Postupne odhaľujete jednotlivé herné prvky, zabúdate na interaktivitu moderných “adventúr” a necháte sa zlákať príjemnými krivkami rozhovorov, logických hádaniek, zbierania a používania predmetov - jednoducho tradičnou schémou bežných adventúr ako za starých čias. Lenže tam, kde by mala zápletka prudko akcelerovať, aby udržala hráča pri obrazovke, sa vlastne neobjaví, skôr len tak mihne. Nevtiahne konzumenta do seba a nechá ho tápať v nevysvetlených a umelých pozíciách.

Rozpletanie zamotaného klbka príbehov v Memento Mori 2 môžeme pokojne nazvať ako príliš umelé, často silené, bez zodpovedania dôležitých otázok. Rozprávanie pôsobí niekedy veľmi ťažkopádne a neuveriteľne. Mnohokrát je pomerne primitívna činnosť, ktorú by ste v skutočnosti zvládli vyriešiť behom okamihu, no strávite s ňou dlhé desiatky minút, pretože ste možno prehliadli úplnú hlúposť alebo drobnosť. Hra sa vás nesnaží držať za ručičku, neukazuje, kam máte ísť a na čo kliknúť, no obtiažnosť a následne i frustrácia je zbytočne zvyšovaná absenciou vysvetľovania čohokoľvek nad strohý rámec, takže často nasleduje fáza opakovaného preklikávania už objavených miest, pokusov o nové témy v rozhovoroch a podobne. Niekedy dokonca stačí použiť veci v nesprávnom poradí a budete dlho-predlho tápať v tme, až sa rozhodnete všetko hodiť za hlavu a začať odznovu celý akt.

Na rozdiel od takej Deponie, kde bola vysoká náročnosť akoby šialene zábavná (pre isté percento adventúrnej populácie, ktorá rozhodne nie je na pokraji vyhynutia), trpí Memento Mori 2 pre spomínanú nudu. Prvý akt slúži výborne na rozbeh, hoci je to stále príliš pomalé a stále očakávate, kedy hra dupne na plyn. Nestane sa tak ani po zmene ovládaných postáv a zvrate, ktorý mohol byť iskierkou nádeje na rozhorenie aspoň nejakých emócií. Avšak nie, hra ostáva chladná a neosobná. Umelá a nevýrazná. Jednoducho nudná, bez atmosféry, hoci sa nám tu črtá vyšetrovanie rituálnej vraždy, nejaké to ukradnuté umelecké dielo, štipka nadprirodzena s podivnými víziami a halucináciami sa krčí tamto v kúte. Nikdy nebola detektívka s motívom masovej vraždy taká nudná a bez emócií. Skutočne tu máme motívy, ktoré samy osebe sú pútavé, avšak spoločne do seba nezapadajú.

Scenárista si totiž povedal, že z toho spraví epickú story, narval nám sem tony dialógov, z ktorých polovica stojí za hnedé e-e a tú druhú by bolo potrebné výrazne preformulovať. Nie je jednoduché vytvoriť príbeh, ktorý nie je plytký a nemá príliš veľa vaty na vyplnenie hluchých momentov. Memento Mori 2 sa snaží zaujať širším záberom, no jednoducho sa utápa v patetických rozhovoroch. Redigovanie zbytočného textu akoby vôbec neprebehlo. Rovnako ako pri knihe, nie je cieľom napísať tisícstranovú bukvu, ale o (minimálne) polovicu menej rozsiahly, ale pútavý príbeh, ktorý má spád a drží čitateľa nad stránkami - v našom prípade hráča pri obrazovke. Akékoľvek pátranie je zbytočne roztrieštené plnením sekundárnych činností, ktoré nie sú vôbec zábavné a hra tak stráca dych. Stačí si spomenúť na Syberiu, kde to jednoducho išlo ako po masle a stále napredovalo. Že bola hra kratšia? Málokomu to vadilo a vieme prečo. Dej v Memento Mori 2 sa naopak vlečie a ťahá ako… no veď viete.

Vyšetrovanie rituálnej vraždy je atraktívna téma, samotným hraním však absolútne zadupaná do zeme. Takže ostáva skutočne otázkou, či sa vám bude chcieť pretrpieť viac než polovicu hry, kým sa nezaujímavý dej napokon predsa rozbehne. Ale až po hodinách a hodinách hrania, navyše to rozhodne nebude jazda rýchla, hodná zapamätania. Vyšetrovanie dokáže byť pútavé, aj keď to mnohokrát drhne, no Memento Mori 2 na takých velikánov ako Still Life, Black Dahlia, Blade Runner, alebo aj L.A.Noire či Gemini Rue a Heavy Rain, jednoducho nedosiahne. Používanie predmetov sa väčšinou drží v hraniciach logiky, lenže sa stanú skutočne aktívnymi až v momente, kedy ich môže použiť. Logické rébusy sú zábavné na papieri, v skutočnosti vás spočiatku môžu zbytočne nahnevať. A je jedno, či ide o zoraďovanie naskenovaných dokumentov, smerovanie svetlometu, skladanie rozbitej steny, porovnávanie obrazov, prekladanie paliet, hľadanie stôp forenzným spôsobom alebo zatváranie ventilov.

Technické spracovanie jemne kolíše nad priepasťou priemernosti. Ak sa na obrazovke nič nehýbe, nik nepovie ani krivé slovo na 2,5D prostredie, no animácie pohybov postáv sú na dnešnú dobu neohrabané. Postavičky sa zbytočne otáčajú, prešľapujú na mieste, niekedy sa po dvojkliku rozbehnú, inokedy nie (takže pri zákyse si budete trhať vlasy a civieť na pomaly sa prechádzajúcu Laru). Hudba je taká obyčajná a nepostrehnuteľná, ako len byť môže, dabing derie uši. Až na pár postáv, a chvalabohu je medzi nimi Lara, sú hlasy neprirodzené, doslova počujete, ako dabingoví herci chodia prstom po riadkoch a rapkajú vopred pripravené, nezáživné texty. Inventár v hornej časti obrazovky je klasikou. Niekedy treba klikať trochu viac, než by bolo vhodné a občas sa vyskytnú aj bugy, pri ktorých nepomôže nič iné ako reštart.

Memento Mori 2 nie je zlou hrou, to vôbec nie. Do tradičného adventúrenia bez QTE prvkov sa dokážete prinútiť dokonca každý deň, ale málokedy vám pohltenie vydrží dlhšie ako hodinku. Mnoho nevysvetleného a z toho prameniace nelogické vyústenia do menej pravdepodobných činov, spravilo spoločne s krivkajúcim a plytkým príbehom z hrania akési nutné zlo. A to pre adventúru, ktorá má mať predovšetkým pôsobivú atmosféru, nie je dobrá vizitka. Ak by sme prehliadli technické nedostatky, pretože ide predsa len o adventúru, chýba hre predovšetkým profesionálny scenár a výraznejšie postavy. Bez nich je každá adventúra len slabým odvarom toho, čím skutočne mohla byť. Presne toto vám bude po celý čas behať mysľou, až pokým znudene znovu nevypnete Memento Mori 2.