Už takmer celé desaťročie kraľuje na poli MMORPG World of Warcraft. Boli tu hry, ktoré sa pokúsili poslať tohto dedka do dôchodku a neraz si zakladali na tom, aké sú odlišné. WildStar nie je výnimkou. Už na začiatku predstavovania je nutné zmieniť, že hru stvorili v Carbine Studios, ktoré vzniklo v roku 2005, kedy sa kmeňovými zamestnancami stalo 17 odídencov z Blizzardu. Áno, ani nie rok po tom, čo World of Warcraft privítal prvých hráčov. Carbine odvtedy nevydalo žiadnu hru a roky práce sa zhmotňujú až v polovici roka 2014 v titule WildStar.

Autori sa ani najmenej nehanbia za snahu vyhovieť rovnako nadšencom sci-fi i fantasy žánru. Už na začiatku tak budete postavení pred krutú voľbu rasy, ktorá zahŕňa robotický národ Mechari, ale aj Aurinov, malé roztomilé stvorenia pripomínajúce kríženca človeka, zajaca a niečoho zlatého s dlhým chvostom. Univerzu už 2000 rokov dominuje intergalaktické impérium nazvané príznačne – Dominion, čo nie je práve frakcia sympaťákov. Dominion ovláda oveľa viac planét, než skutočne potrebuje, ale až teraz má pred sebou svätý grál – domovskú planétu starobylej rasy Eldanov. Eldani sa jedného dňa načisto vytratili z tohto vesmíru, avšak množstvo skvelých technológií iste zostalo zarastať machom na Nexuse. Ako na potvoru si však práve túto planétu vybrali aj rebeli, žoldnieri a iné podvratné živly, ktoré planétu vyhlásili za svoju poslednú líniu odporu a neustúpia ani o krok. Napriek pár vadám môžeme túto frakciu s pomerne čistým svedomím označiť za “tú dobrú“. Už preto, že milučké "zajolíštičky" nájdeme práve u nich.

Pokým začiatok príbehu vyznieva ako vážne sci-fi a v rovnakom duchu pokračuje tutoriál odohrávajúci sa na orbite Nexusu, zvyšok príbehu prežívate na planéte s prekvitajúcou faunou a flórou a fanúšikovia fantasy sa nemajú čoho obávať. Hra poctivo kombinuje oba žánre a na planéte nájdeme lesy, kde proste pristálo čosi veľké, kovové a evidentne z vesmíru i hovoriaci strom, u ktorého ťažko určiť, či ho stvorila mágia alebo technológia. U supervyspelých civilizácií, akou bola eldanská, je to asi spravidla aj tak jedno a to isté. Autori majú skúsenosti s Diablom i StarCraftom a vo WildStar kombinujú techniku, svaly a mágiu s rovnakou prirodzenosťou, s akou by si v obchode pýtali šesť rožkov.

Miešanie žánrov a rozdielne rasy naznačujú prítomnosť nezvyčajných povolaní, ale to nie je tak celkom pravda. Odpadlíci z Blizzardu, zastávajúci kľúčové pozície, evidentne vyvíjali hru s úmyslom pripraviť niečo ako WoW, ale snáď v každej oblasti o trošku lepšiu. V hre teda nájdeme úplne klasického fantasy warriora v ťažkom brnení, vyzbrojeného hi-tech mečom, medika, stalkera (rogue), espera (mage), inžiniera s robotickými maznáčikmi a originálom je tak asi iba spellslinger, čo môže byť rovnako dobre kovboj s knihou kúziel, ako i mág s dvojicou hi-tech revolverov za opaskom.

Okrem bojového povolania si však vyberáte aj “cestu“, čo je viac-menej civilné povolanie. Lákavou je cesta objaviteľa, ktorý sa musí dostať na ťažko dostupné miesta a v niektorých questoch tak mení MMORPG na 3D platformovku. Vedec pre zmenu skúma, ale zameriava sa aj na získavanie čriepkov eldanskej múdrosti a osadník sa venuje predovšetkým výstavbe budov. Za civilné povolanie sa ale nedá označiť vojak, ideálny pre tých, ktorí kašlú na všetky tie doplnkové veci okolo a radšej pobijú ešte viac monštier.

Skôr, než sa dostaneme na Nexus, musím skritizovať prvé kroky a tutoriál, ktorý je najhoršou časťou celej hry. Hráč je vrhnutý do zmätku a chaosu, ktorý sa odohráva na niekoľkých úrovniach vesmírneho korábu, pospájaných sieťou teleportov. Navigácia totálne zlyháva. Hráč netuší, kadiaľ vedie príbehová línia, nechtiac sa zamotáva do bočných úloh a nepodstatných rozhovorov, blúdi po ťažko zapamätateľných chodbách, miestnostiach a sieňach. Popritom sa topí v množstve informácií, podávaných prostredníctvom textových okien, chvíľami nevie ani to, ako sa volá, ale je si istý, že ho to nebaví.

Zaplatený mesačný poplatok ale velí pokračovať a pud sebazáchovy zas čo najskôr vypadnúť. Až na povrchu Nexusu si začnete naplno vychutnávať jeden z dôvodov, prečo sa táto hra na poli MMORPG len tak nestratí a to súbojový systém. V tejto hre nenájdete žiadny spôsob, ako zamerať nepriateľa a nepočítajte ani s klikfestom. Pekný akčný systém sa najlepšie vysvetlí na príklade bojovníka s veľkým mečom. Po zadaní príkazu na široký sek, jeden zo základných útokov, sa na zemi pred bojovníkom nachvíľu zobrazí modrá polkruhová oblasť. Tá znázorňuje priestor, ktorý bude zasiahnutý útokom a hlavne všetci nepriatelia v ňom. Máte ešte trochu času, aby ste sa napríklad natočili správnym smerom či urobili úkrok do strany. V prípade prieraznej strely má oblasť tvar úzkeho, no dlhého obdĺžnika, ktorý potrebujete namieriť správnym smerom. Pirueta, prevedená so sečnou zbraňou v ruke, okolo vás nakreslí kruh smrti. A takto by sa dalo pokračovať naprieč 30 schopnosťami každého povolania.

Rovnaké pravidlá ale platia aj pre špeciálne útoky NPC. Ak sa teda ocitnete uprostred veľkého červeného kruhu, nie je otázkou, či sa blíži fireball, alebo po vás niekto šmaril balvan o veľkosti rodinného domu, ale či stihnete uskočiť. Špeciálne útoky bývajú totiž naozaj bolestivé a vyprázdňujú veľkú časť zásobníka zdravia. Rýchle úskoky rozhodujú o víťazstvách a porážkach a hráč má tak neustále plné ruky práce. Okrem modrej a červenej sa rýchlo naučíte rozoznávať aj zelenú oblasť, ktorá označuje miesto pozitívneho účinku, najčastejšie dopĺňajúceho zdravie.

Druhou časťou bojového systému je reťazenie útokov. Warrior má akýsi zásobník zúrivosti. Ten sa nabíja základnými, slabšími, no rýchlymi útokmi, za ktorými teda raz za čas nasleduje niektorý zo silnejších útokov, ktoré zásobník naopak vyprázdňujú. Presným opakom je stalker, ktorý ide do súboja s nabitým zásobníkom energie, ktorý sa však silným útokom vyprázdni a opäť sa dobije až počas série menej náročných výpadov. Áno, je to vlastne podobný systém ako u warriora a rogue vo WoW-ku a ostatné povolania sú na tom podobne. Ale vďaka neustálemu zameriavaniu nepriateľov a uhýbaniu pred útokmi ide zároveň o niečo celkom iné. Ak ste už v iných MMORPG skúšali aj grindovanie počas sledovania prenosu futbalového zápasu, vo WildStar to radšej neskúšajte.

Kostrou levelovania postáv je odomykanie už spomenutých 30 schopností. Počas súboja však máte rýchly prístup iba k ôsmim, takže žiadne hranie na celej klávesnici ako na klavíri sa nekoná. Namiesto toho si treba vybrať vlastný štýl a vybrané schopnosti vylepšovať pridávaním ďalších bodov. To je možnosť, ktorá sa, samozrejme, u každej schopnosti odomyká po krokoch a až s postupom na vyššie levely. Získavanie schopností dopĺňa investovanie AMP bodov, čo je viac-menej obdoba talentov, ako ich poznáme z WoW-ka. Trojicu hlavných línií postupu však dopĺňa trojica hybridov. Ak sa teda neviete alebo nechcete rozhodnúť, napríklad medzi cestami Assault a Support, ponúka sa i zlatá stredná cesta.

Súbojový systém je ale možno to jediné, čo pomáha prežiť nezaujímavé questy. Napriek snahám o inováciu aj v tejto oblasti skĺzavajú každodenné povinnosti do stereotypu: „Zabi tamtie gigantické včely, dones mi srdcia kamenných obrov.“ Nájdi a dones... Nájdi a odovzdaj... Zabi... Nájdi... Zabi... Inovácia v tomto prípade spočíva jedine v spôsobe vyjadrenia kvantity potrebných drahokamov, rohov, zabití, zachránení, chvostov... Namiesto toho, aby ste mali skrátka zabiť 6 takých chrobákov a 4 onakých, znázorňuje sa plnenie úlohy v percentách. Ak zabijete malého chrobáčika, pribudne 6 percent, ak gigantickú včeliu kráľovnú, tak pokojne aj 36 percent. Celkom príjemné, keďže nie je treba sledovať, ktorý druh hmyzu a akej veľkosti (náročnosti) ešte chýba. Percentuálny systém sprehľadňuje aj skupinové plnenie questov. Ak zabijete niečo ako jeleňa sami, v úlohe tým postúpite o 18 percent, vo dvojici postúpite obaja o 9 percent, alebo v trojici o 6 percent. Treba však povedať, že pomerne často sú takéto úlohy prekladané aj niečím nápaditejším. Takže sa k slovu dostanú aj minihry, v ktorých budete zisťovať správne heslo, opakovať ukázanú sekvenciu a povozíte sa na požiarnej vzducholodi. Tých zaujímavejších questov je teda vlastne dosť, ale tých nezaujímavých zostalo stále akosi priveľa.

Do toho však vstupujú questy naviazané na voľbu civilného povolania, takže ak už bol môj bojovník z neustáleho zabíjania unavený, venoval sa prieskumu mapy a plneniu prieskumných úloh. Tie ho nechali vyskákať na vrchol najvyššieho stromu i vodopádov a výhľad stál v oboch prípadoch za to. Inokedy musel zjesť malú hubu, aby sa zmenšil a dostal sa cez vchod do jaskyne s veľkosťou myšacej diery, ktorú následne zmapoval a objavil aj akýchsi piadimužíkov. Klasické plnenie úloh hocikedy prerušia výzvy, ktoré sa aktivujú automaticky a niekedy sa tak pristihnete pri naháňaní motýľov, ani presne neviete prečo. Časť dobrých nápadov si autori odložili bokom pre takzvané dobrodružstvá. Sú to v podstate questy pre 5 hráčov a niektoré nápady vyzerajú na prvý pohľad naozaj dobre, nakoniec sa však akosi zvrhnú na koncentrovanú nudu. Napríklad obsahujú nelineárny príbeh, v ktorom partia hlasuje o ďalšom postupe, ktorý je však utopený v takmer nekonečnom vyvražďovaní slabučkých NPC-čiek. Narazíte aj na MOBA úlohu, ktorá by mohla krásne fungovať, keby sa jej zúčastnili dva tímy znepriatelených frakcií a nie váš tím proti tupej A.I. Možno s pribúdajúcimi patchmi sa táto časť presunie k plusom hry, momentálne však veľmi zábavná nie je.

Osobitnou kapitolou sú dungeony. Nie je ich veľa, ale sú obsadené zaujímavými bossmi, ktorí spravidla využívajú množstvo špeciálnych schopností, privolávajú posily, utekajú, hryzú, pľujú a neraz menia taktiku, čím boj rozdeľujú na viacero fáz. Autori vedia, aké sú dungeony pre hráčov MMORPG dôležité a tak ich nútia, aby každého bossa spoznali a museli porozmýšľať nad vhodnou stratégiou. Neraz prídu aj prekvapenia. Jeden z bossov dokáže vysielať prstence fireballov, pred ktorými niet iného úniku, než kľučkovanie. Hýbať sa teda musí naučiť rovnako vrhač kúziel ako i bojovník, odetý v najťažšej zbroji a rozhodne si nikto z nich nemôže počas súboja odskočiť do kuchyne po niečo sladké... Iný boss na bojisko posiela nepríjemných vybuchujúcich protivníkov, ktorí však majú jednu slabinu... Neprezradím akú! Dungeonmi sme sa už vlastne dostali až k late game, kde si okrem pekne náročných dungeonov pre 20 či 40 hráčov zaslúžia aspoň stručnú zmienku aj daily questy a PvP bojiská 10 vs 10.

Po dosiahnutí 50. levelu majú hráči, samozrejme, viac času aj na guildovný život, remeselnú výrobu i časť hry, notoricky známu ako housing. Pravdupovediac, vývojári ma na úvod trochu sklamali. Súkromné domy mali byť podľa strohých informácií naším kusom herného sveta, ktorý môžeme meniť podľa vlastných predstav. V skutočnosti podľa vlastných predstáv meniť môžeme, ale iba lietajúce ostrovy ďaleko od pevniny, s teleportom ako jedinou prístupovou cestou. Áno, je fajn, že vám do záhradky nevlezie nikto nepozvaný, (čo by za to dali otcovia detí podobajúcich sa na suseda) ale zďaleka to nie je maximum toho, čo sa dalo urobiť. Vyberáte si z niekoľkých pripravených domov. Tie síce môžete upravovať, zariadiť skromný interiér, hrať sa s výzdobou a dokonca meniť počasie a zariadiť sneženie či slabú ilúziu podmorského sveta, ale nie je to ono. Zaujímavé je až okolie domu, ktoré ponúka iba zopár stavebných parciel, avšak dlhý zoznam možností výstavby záhrad, súkromných baní, cvičísk, veterných mlynov a ďalších užitočných budov. Nikto teda nemôže postaviť všetko, čo by potreboval a to je ďalšou motiváciou pre socializáciu hráčov, najčastejšie v rámci guildy.

Na záver nám zostala grafika a určite ste si už na obrázkoch všimli, že je “kreslená“. To samozrejme nevyhovuje každému, ale keď pred rokmi začalo, nie až tak veľké štúdio, vyvíjať naozaj veľkú hru, urobilo správne rozhodnutie. Vizuál animákov je nadčasový, autorom pomohol skĺbiť sci-fi a fantasy prostredia, nezaťažil slabšie herné zostavy a navyše vyzerá dobre. Nexus ponúka veľké množstvo fotogenických prostredí, rozličné dungeony i iné indoorové priestory a všetky hýria farbami. Dokonca aj v temných podzemných jaskyniach vždy niečo horí, alebo aspoň fosforeskuje a v takomto svete sa skvele vynímajú podivné zvery, NPC postavy i hráčske postavy všetkých rás, každá poctivo animovaná. Vizuál skvelo dopĺňa soundtrack, ktorý neskazí ani jazdu lesom na živom mountovi, ani blbnutie na antigravitačnom skateboarde uprostred mŕtveho údolia.

Autorov ešte treba pochváliť za hladký štart veľkej MMORPG. Samozrejme, nejaký ten výpadok a hotfix bugov sa objaví vždy, ale na rozdiel od konkurenčného The Elder Scrolls Offline sa Carabine Studios a NCsoft nemajú hráčom za čo ospravedlňovať. Zrejme pomohli aj skúsenosti NCsoftu s oboma hrami Guild Wars či City of Heroes. Hra si môže dovoliť pýtať od hráčov mesačné poplatky, no používa model známy predovšetkým z EVE Online, kde si môžete herný čas kúpiť aj za nazbierané in-game bohatstvo.

Virtuálny svet WildStar je bohatý a veľká časť mojich poznámok zostáva úplne nevyužitá, ale aj tak by bolo zbytočné pokúšať sa opísať naozaj každé zákutie Nexusu. Takže čo na záver? Snáď skromný názor, že ak niekoho nezaujalo WoW-ko, má malú šancu obľúbiť si práve túto hru a to napriek podstatne akčnejšiemu súbojovému systému. Avšak aj tí, ktorí majú chuť na niečo ako poriadne vytuningované WoW-ko, nech sa poriadne zamyslia. Je tu bohaté univerzum, skvelé dungeony, známy štýl questenia, guildy, výstroj, prestíž, všetko tam, kde má byť, v príjemnej kreslenej grafike, s množstvom vylepšení a trochou čerstvého vánku. Skrátka presne to, čo má obsahovať dobrá MMORPG.