Milé deti, pekne si posadajte a ja vám rozpoviem príbeh o mojom strýkovi. Ten strýko vlastne ani nie je môj, ale pri jeho hľadaní som si to poriadne odskákal, pretože bradatý vynálezca príliš dlho nedal o sebe vedieť a niekto ho musel vypátrať. Na začiatku som mal dojem, že ísť po jeho stopách je dobrý nápad, neskôr som to trpko oľutoval. A hneď vám aj poviem prečo.

Nezačalo sa to najhoršie - prechádzka po pustom byte vynálezcu a záhadný prístroj, ktorý ma v špeciálnom obleku vypľul v podivnom svete so žiariacimi azúrovými kryštálmi. Ako som vzápätí zistil, tieto jagavé zhluky a symboly majú veľký význam. Znaky na stenách označujú miesta, na ktorých sa dá prichytiť vlečným lúčom, ktorý hlavný hrdina aktivuje večne vystretou rukou v špeciálnej rukavici. Takýmto spôsobom sa dokáže preniesť z jedného poletujúceho ostrovčeka na druhý .

Po odpútaní od zeme (a automatickom vylepšení) sa dá lúč aktivovať celkovo trikrát za sebou, čiže sa po sérii nadväzujúcich krokov prehupnete ponad väčšiu vzdialenosť. Podmienkou je dostatok záchytných bodov, ktoré majú najčastejšie podobu lietajúcich balvanov, prípadne kvapľov, ktoré visia v jaskyni. Po dopade na pevný podklad (ktorý neraz miniete, takže sa zrútite do priepasti) sa rukavica dobije, takže môžete použiť ďalšie tri dávky s vlečným lúčom. Jagavé symboly spozorujete aj na zemi a tie spravidla aktivujú checkpointy, kde pokračujete po prípadnom zlyhaní.

Koncentrovaním energie v rukavici dokážete vykonať superskok, ktorý je druhou unikátnou schopnosťou postavy.  Obidve špecialitky vám tvorcovia dovolia používať už od začiatku a tým si vlastne okamžite vystrieľali arzenál originálnych nápadov v hre. Celý postup je založený na správnom kombinovaní lúčov a superskokov, ku ktorým neskôr pribudne ešte tryskový motor, ktorý nakrátko vypudí hrdinu do veľkej výšky, čo neraz pomôže. Využijete aj kryštály na stenách, ktoré dobijú rukavice priamo vo vzduchu, bez nutnosti dopadu na zem.

Skákanie a zachytávanie je spočiatku zábavné, neskôr monotónne, v neskoršej fáze hry náročné a napokon frustrujúce. Úseky, ktoré treba prekonať na jeden šup, sú čoraz komplikovanejšie a aj tá najmenšia chybička v sérii nevyhnutných procesov sa kruto vypomstí. Opakovanie náročnejších pasáži prakticky len predlžuje čas strávený pri hre, ktorý sa pri najzručnejších jedincoch priblíži k dvom hodinám. (Pri prvom prejdení ale zrejme budete trpieť podstatne dlhšie.) Zdrží vás hlavne posledná pasáž s veľmi zle navrhnutou ľadovou jaskyňou.

Frustrácii napomáha zbytočne komplikované, priam krkolomné ovládanie, pri ktorom si budete lámať prsty. Často budete používať dlhý skok spojený s vlečným lúčom. Musíte stlačiť "W" na pohyb dopredu, "shift", aby ste sa rozbehli a súčasne podržať pravé tlačidlo myši, ktorým sa koncentruje energia z rukavice a v správnej chvíli ho pustiť. Potom ľavým tlačidlom vypustíte vlečný lúč na zameraný cieľ, inak padnete do jamy. Spravidla sa treba okamžite zachytiť na ďalších objektoch, kým nedopadnete na ostrovček, kde si môžete vydýchnuť. Úplne bežný je doskok tesne vedľa, takže celý proces treba opakovať odznova a zvyčajne niekoľkokrát, kým to zvládnete bez najmenšieho zaváhania a chyby. Možno je lepšou voľbou konzolový ovládač, ktorý hra tiež podporuje..

Priťaží vám aj zlá orientácia v prostredí, kde chvíľami ani netušíte, kam vlastne máte ísť a ako sa tam dostať. Vo vzduchu poletuje veľa bordelu, na niektoré kusy pevniny sa dá prichytiť, na iné nie, ale to zvyčajne zistíte len systémom pokus - omyl.  Symboly na vás blikajú zo všetkých strán, málokedy napomáhajú a navigáciu skôr sťažujú. Autori akoby robili všetko preto, aby vám podrazili nohy a znechutili hru. V mojom prípade sa im to skutočne podarilo a keď som sa konečne preskákal do finále, bol som vyslovene sklamaný. Po všetkých tých útrapách takýto trápny koniec? To má byť naozaj všetko?

Problémom príbehu však nie je len lacný finiš. Celkovo je dej plytký, priamočiary, nikam sa neposúva. Hľadáte strýka Freda a to je vlastne všetko. Dobrý motív, ale nerozvinutý. Pritom priestor na košatejšie story by v hre aj bol. Hlavne po zoznámení s Madeleine z miestneho domorodého kmeňa, o ktorom sa vlastne nedozviete nič, hoci niekoľkokrát prechádzate priamo uličkami primitívnych osídlení. Miestni prehovoria párkrát za celú hru, vlastne si vás vôbec nevšímajú, nereagujú na vašu prítomnosť, sú pasívni, apatickí. Nemôžete sa ich na nič pýtať, nemôžete obchodovať, pri postupe nezohrávajú prakticky žiadnu úlohu.
 
Dokonca aj vaša malá spoločníčka je zbytočná. Jej hlas, ktorý asi ako jediný neutrpel v dôsledku nepodareného dabingu, prerušuje všadeprítomné ticho dokreslené melancholickou hudbou, ale inak je táto osôbka bezvýznamná. Autori sa síce (veľmi nešikovne) pokúsili o náznak nejakej citovej väzby, ale Madeleine nie je dostatočne rozvinutá postava na to, aby ste si ju skutočne obľúbili.  Márne úsilie zaangažovať do deja malú hrdinku napokon vychádza naprázdno. Na nič iné, čo by mohlo oživiť  dej, sa už vývojári nezmohli. Vlastne áno, obrovské oko, ktorá vás zmetie do priepasti, keď vás uvidí. To ale bolo využité iba jeden raz a podobných prvkov, ktoré by spestrili monotónny postup, už v hre viac nenájdete. Žiadne rébusy, gradovanie deja, prekvapivý zvrat alebo nečakaná udalosť sa nekoná. 

Paradoxne, najväčším oživením hry sú doplnkové možnosti v jej základnom menu. V sekcii s odomykateľnými modifikáciami dostanú aspoň nejaký zmysel skromné nálezy po strýkovi. Vďaka nim môžete meniť farbu lúča alebo sprístupniť akrobatický, kozí a Midas mód, čo vám pripomenie, že v hre majú prsty autori šialeného Goat Simulatora, Coffee Stain Studios. Okrem toho si môžete každé z piatich prostredí prejsť pekne na čas. Graficky hra neurazí a miestami vyzerá naozaj pekne, k tým najkrajším sa ale nezaradí.  Domrvený dabing, ktorý znie ako zo záhrobia, som už spomenul a ozvučenie zachraňuje len clivá hudba.

A Story About my Uncle je príkladom toho, že iba dobrý nápad niekedy nestačí. Hra si pohodlne vystačí bez nepriateľov, čo vôbec nevadí. Môžeme to dokonca zaradiť medzi jeden z mála plusov. Zaujímavé schopnosti obleku a mechanickej rukavice sú originálnym prostriedkom, ktorý ale tvorcovia nesprávne povýšili na zmysel hry. Na vlečné lúče a skákanie sa sústredili až natoľko, že trestuhodne zanedbali ostatné faktory, ktoré sú potrebné na dobrú hru. Výsledkom je strohý, odbitý príbeh, žiadna interakcia s okolím, monotónny postup, pri ktorom sa začnete nudiť. Zostala len skákačka bez hlbšieho zmyslu. K tomu hlúpe ovládanie a veľmi zlá orientácia v teréne. To sú veci, ktoré neúprosne ťahajú Story of My Uncle dolu a nepomôže žiadny záchytný lúč. Škoda hry, nervov a boľavých prstov.