Len jeden nádych. Utriete si pot z čela, prižmúrite oči, pozriete sa cez optiku a dostávate sa do tranzu. Snažíte sa nehýbať, svaly v ruke vám stuhli, zbraň držíte pevne, ukazovákom jemne hladíte spúšť. Vidíte len svoj cieľ, ostatné nevnímate. Posledný dlhý nádych, svet okolo sa spomalí, potiahnete spúšť. Je to len okamih, no trvá večnosť. Ste pánmi svojho času a navyše rozhodujete aj nad životom niekoho iného. Nie ste len bežný vojak, ale ostreľovač, situáciu riešite elegantne a chladne a výsledok je smrtiaci.

Sniper Elite séria sa nikdy nedostala do elitnej videohernej spoločnosti. Dnes tu máme už tretiu časť. Je to jeden z najhorúcejších letných titulov, no predajmi, produkčnou hodnotou a nakoniec ani kvalitami, žiadna časť nevyletela do výšin. A aj to je asi dôvod, prečo sú všetky diely také špecifické. Nie sú to hry pre každého, sú to hry s chybami, majú svoje publikum a to ich berie také, aké sú. A to je aj prípad Sniper Elite 3. Na hru budete nadávať, párkrát ju aj vypnete, lebo vás nejakou hlúposťou nahnevá, no aj tak si ju znova pustíte, pretože napriek všetkému sa hrá dobre.

Aj tak však trojka nie je práve v ľahkej situácii. Fanúšikovia série presne vedia, čo môžu očakávať a to aj dostanú, no to všetko okolo môže trošku mrzieť. Ani jednotka, ani dvojka neboli nijak zvlášť epické hry. Aj tak však mali niečo do seba. Prvá časť sa točila okolo vývoja nemeckých jadrových zbraní. Druhá zas svojim epilógom predznamenala začiatok studenej vojny, čo jej dodalo zaujímavú atmosféru. Sniper Elite 3 sa točí okolo tanku. Áno, je to síce veľký tank, no stále len tank.

Aspoň je tu opäť Karl Fairburne, hlavný hrdina série. Aj teraz je len tichým hrdinom, ktorý sa nedočká oslavných chorálov, no pomôže nastoleniu rovnováhy v krvavom konflikte. Trojka dejovo predchádza V2 a pozrieme sa v nej do Afriky. Na jej severe totiž operovali ako nemecká, tak aj talianska armáda a aj keď to nebolo územie, kde by sa lámal chlieb, rozhodovalo sa tam o výhode, ktorú mohla jedna alebo druhá strana získať. Príbeh nie je tým, čo by vás v prípade Sniper Elite 3 posadilo do kresla a je trochu škoda, že videá medzi misiami budete preskakovať. Nie sú nudné, no akosi cítite, že sa tu nehrá o veľa a nie sú dôležité.

Predovšetkým chcete strieľať a priamo do hlavy. Môžete si nahovárať, že prvoradá je taktika a podobne, no nakoniec sa nič nevyrovná tomu pocitu, keď z bezpečia snajperského hniezda strelíte nepriateľovi na druhom konci mapy rovno do oka. A našťastie sa postupne dostávate k jednej veci, kde Sniper Elite 3 poteší oveľa viac ako jeho predchodca. Afrika, to nie sú len slnkom zaliate piesočnaté púšte. Z hľadiska dizajnu autori odviedli veľmi slušnú prácu a aj keď je v základnej hre len 8 misií, dojem zo štruktúry lokalít je veľmi dobrý. A to so sebou prináša aj nové možnosti.

Prostredia Afriky sa vám otvárajú viac ako to bolo v minulosti v Nemecku. Misie sú väčšie, členitejšie, nie sú to len úzke uličky zbombardovaných miest, kde sa snažíte skrývať za chrbtom každého vojaka a aj tak sa nakoniec prestrieľate z problémov so samopalom v rukách. Ciest je mnoho, od tunelov v skalných stenách, cez cestičky pod bunkrami, až po priamy nástup na hlavnej trase. Každá vám umožňuje využiť jej možnosti, či už je to pomalý a nepozorovaný postup alebo kladenie pascí, ktoré konečne má väčší zmysel.

Vo výbave si nesiete najmä sniperku, samopal a pištoľ, no bolo by hriechom nevyužiť všetko ostatné, čo hra ponúka, aj keď si to môžete sprístupniť len postupne. Kamene na odlákanie sú šikovné, no samé osebe nemajú príliš veľký zmysel. Pomôžu vám prejsť cez úzky strážený chodník, no najviac si ich obľúbite v momentoch, keď sa dostanete k mínam. Položíte mínu, odbehnete preč a stačí jeden kamienok a spustíte ohňostroj. Nové cesty však znamenajú aj nové možnosti ako odložiť bokom zbraň a skúsiť prekážky a nepriateľov prekonať bez zabíjania, prípadne len nožom do hrdla.

Nemôžeme však o Sniper Elite 3 hovoriť ako o čistej stealth hre. Len umožňuje kombinovať štýly tak, ako to v danom momente cítite. Vždy sa hrou môžete prestrieľať, no život sa mína rýchlo a lekárničky sa neváľajú všade navôkol. Nájdete tu aj pomôcky, ako ikonku oka zobrazujúcu vašu viditeľnosť pre nepriateľov. Alebo terčíky nad hlavami nepriateľov, ktoré indikujú ich stav. Žltá je podozrenie, pri červenej máte problém. Ak si k tomu pripočítate ešte aj označovanie nepriateľov pomocou ďalekohľadu, dostávate tak do rúk možnosti, ktoré poskytujú neustály prehľad o svojom okolí. A ako sa neskôr ukáže, budete to skutočne potrebovať.

Umelá inteligencia v hre neexceluje. Má svoje svetlé momenty, ale veľa toho do vienka nedostala. Nepriatelia počujú hluk a podľa neho vás hľadajú a ak niečo podozrivé vidia, idú sa tam pozrieť. Vedia vás obkľúčiť aj vyhnať z krytu granátom. A inokedy im za chrbtom môžete tancovať kankán a nevšimnú si to. A potom sú tu tie momenty, keď zabijete nožom vojaka v bunkri a zrazu vám na opačnom konci mapy vyskočia dva červené terčíky, ktoré to počuli. Našťastie, bežní vojaci nie sú v streľbe úplne neomylní. Horšie je, keď vás cez polovicu mapy aj tak nejako uvidí tank. Ten už totiž na strednej obtiažnosti trafí vždy a presne. A aj ak ste skrytí za nejakou skalou, výbuch sám osebe vám dosť uškodí.

A to, bohužiaľ, nie sú jediné problémy, ktoré vás pri hraní budú sprevádzať. Snahu o tichý postup vám môže skaziť aj celý rad menších bugov. Predstavte si situáciu, že ticho vystúpite na strážnu vežu, nožom zabijete nepriateľa a jeho telo sa po smrti v šialenom fyzikálnom kŕči pustí do break-dance, pričom, samozrejme, cez podlahu spadne dole. To si všimnú stráže a zrazu máte problém. Podobných menších chybičiek je tu viac a to je škoda, lebo vedia pokaziť dojem. Podobne je to aj v situácii, keď sa napríklad postava nepreplazí popod vežu, lebo jej v tom bráni neviditeľná stena, pričom sa môže zdať, že by tadiaľ vedela prejsť aj vzpriamene.

Vyvažuje to však množstvo pozitív. Dojem z akcie, rýchlej aj pomalej, je stále veľmi dobrý. Rovnako aj balistika striel a brutálne X-Ray zábery vyzerajú efektne. Pravdou je, že penetrácia tela by mohla byť spracovaná trošku vernejšie a rovnako aj animácia toho, ako guľka opúšťa telo, no stále veľmi dobre fungujú a neopozerajú sa. Správanie zbraní je spracované dobre, so samopalom si v boji na väčšie vzdialenosti nepomôžete a nie je ani presný. Rovnako pištoľ s tlmičom má svoje pravidlá fungovania a len tak jednoduchou s ňou nemôžete postrieľať všetko okolo.

Misií je síce len 8, no po prejdení hry a zhruba 6-7 hodinách na konte budete mať za sebou aj tak len polovicu hry, čo je veľmi príjemné zistenie. Po úrovniach je rozosiatych mnoho zberateľských predmetov a každá misia obsahuje okrem hlavných cieľov aj vedľajšie. Niekedy od vás chce len to, aby ste niečo zozbierali. Inokedy zas musíte ticho odstrániť stráže vo vežiach, či vyhodiť do vzduchu sklady. Do hry sa tak môžete pustiť znova a vyskúšať nie len iný postup, ale aj splniť to, čo vám predtým nevyšlo.