Kedysi dávno, v hernom stredoveku, sa na našich obrazovkách objavili unikátne hlodavce. Síce tak nevyzerali, no všetci sme autorom poctivo verili, že ten zhluk farebných pixelov je hlodavec v modrom kabáte a so zelenými vlasmi. Volali sa Lemmings, my sme si ich nazvali Lumíci. Vyšli dávno predtým, než sme šúchaním ukazovákom zodrali displeje našich telefónov v Angry Birds od Rovia. Dávno predtým, než sme sa prekopávali hernou mapkou s nevinne vyzerajúcim červíkom, aby sme kamarátovi uštedrili čo najpotupnejší úder. A teraz sa vracajú na Vitu, aby sme s nimi rozryli terén a šúchali prstami po displeji handheldu.

Doba sa zmenila, no základný systém nie. Lemmings boli prvou veľkou hrou, ktorá priniesla koncept nepriamej kontroly nad postavami. Ten sa neskôr udomácnil v žánri RTS, ale so sériou sa ťahal až do dnešných dní, kedy si ho opäť môžeme do sýtosti užiť v Lemmings Touch. Lumíci boli populárni na PSP, a tak ich kúzlo Sony skúša využiť aj na Vite. Samozrejme ich však prispôsobuje silným stránkam handheldu a to hlavne dotykovému displeju, ktorý si pre seba v tomto prípade uzurpoval celé ovládanie. Život a smrť stoviek humanoidných hlodavcov je len vo vašich rukách. Doslova.

Váš cieľ je jednoduchý: dokráčať od začiatku mapy na jej koniec. Na začiatku je objekt (sfinga, lietajúci tanier), kde sa rodí istý počet vašich lumíkov a padá na mapku. Na konci je raketka, kam ich musíte dopraviť. Nie je dôležité, kam kráčajú, či je to za lepšími zajtrajškami alebo len tak pre zdravie. Dôležité je, ako tam kráčajú. A to je chvíľa, keď do hry vstupujete vy so svojím božským ukazovákom, ktorým vládnete nad schopnosťami lumíkov.

V Lemmings Touch je vytvorený dostatok priestoru na to, aby ste sa s hrou dôkladne zoznámili. Nováčikovia to budú mať trošku ťažšie, nakoľko nie všetky herné pravidlá sa odhaľujú hneď v úvode. No zmena perspektívy ovládania prináša novinky aj pre ostrieľaných hráčov. Máte pred sebou tutoriál. Päticu levelov v dvoch rôznych prostrediach, kde sa musíte naučiť, že lumíci majú svoju vlastnú hlavu a chodia podľa toho, ako im to prostredie a ich schopnosti umožňujú. Ak ich nič nezastaví, pokojne sa po jednom všetci vrhnú z útesu. A v tom im musíte zabrániť.

Pomôckou je pre vás kruh so schopnosťami, ktoré môžete jednotlivým postavičkám priradiť. Niekedy len stačí hernú mapku na jednej strane zablokovať stojacim lumíkom, aby ostatní nepadali do jamy. Inokedy zas musíte trošku viac pohnúť hlavou a prekopať sa sladkosťami. Zo začiatku je to zábava a veľmi jednoduchá, kedy vám stačí, aby ste si pred vypustením postavičiek pozreli mapku a pár kliknutiami sa hravo dopracujete k najvyššiemu hodnoteniu. Zvládnete to aj s prstom v nose (obrazne povedané - s ním predsa musíte hrať).

Postupne však začína prituhovať a je to možno skôr, ako by to neznalí hráči očakávali. Tutoriál je čoskoro za vami a pred vami zas 15 úrovní na ľahkej obtiažnosti. Ľahké sú, tomu nemôžeme odporovať, no čoskoro zistíte, že mať za každú z nich hodnotenie za 3 hviezdy nie je práve jednoduché. To riešenie, ktoré sa vám javí na prvý pohľad jasné, môže byť síce efektívne v jednoduchosti prevedenia, no nemôžete sa diviť tomu, že pri ňom stratíte niekoľkých lumíkov. Musíte hľadať, možno menej priamočiare riešenie, no o to inteligentnejšie. Podkopávanie, lozenie cez stĺpy, aj padanie s padákom, to všetko musíte brať do úvahy.

Bude vás to stáť pár pokusov, no aj tak nakoniec vyzbierate všetky hviezdičky a ide sa ďalej. A nebudete ešte ani v polovici a už sa zapotíte. Náročnosť postupne rastie. Čaká vás 20 levelov na „Tricky“ obtiažnosti, 25 na ďalšej a až 35 na ťažkej. Ak vám budú ako ťažké pripadať aj tie predtým, nič zvláštne sa nedeje. Autori to tak zamýšľali. Chcú vás rýchlo namotať, no potom vám nič nedarujú zadarmo. Všetko si poctivo odmakáte, no ten pocit, ktorým vás hra odmení, je veľmi príjemný. Stovka levelov rýchlo graduje, no aj napriek nabaľovaniu nových a nových problémov, ktorým musíte čeliť, sa ich po pár dňoch prejete.

V náročných chvíľach môžete využiť aj menšie barličky, ktoré hra poskytuje. Tou najzákladnejšou je asi zastavenie hry. Nie len keď prituhuje si môžete hru zapauzovať a dobre sa popozerať, aké situácie vás čakajú a ako v nich môžete využiť prostredie. Ďalej je to napríklad menenie rýchlosti „rodenia“ lumíkov. Ak vás tlačí čas a cesta je bezpečná, môžete si ich nechať vyhodiť v rýchlom slede. Ak je to naopak, spomaľte ich. Nebude to však zadarmo, daň si hra vyberie nepriamo, keď vás potrápi náročnosťou. A do rovnice pridá aj zlých červených lumíkov, ktorých nesmiete pustiť domov. A občas sa to nezaobíde ani bez obetovania niektorých svojich panáčikov.

Bohužiaľ, ako som už skôr naznačil, koncept sa rýchlo zunuje. Už základ napríklad ponúka levely, ktoré môžete poznať zo starších inkarnácií. A potom, aj keď sa to mení, je to vlastne stále to isté. Len náročnejšie. Príliv nových prvkov nie je taký rýchly, ako by si hra vyžadovala. Nerobí ju to nehrateľnou ani zlou. Robí ju to hrou, ktorú síce neprejdete na jeden hlt za víkend, ale jednotlivé levely budete hrať aj niekoľko mesiacov vo vlakoch alebo aj doma. Vtedy, keď si nájdete pár minút čas na to, aby ste si vyskúšali nejakú taktiku a presvedčili sa o tom, či z nej vydolujete nejaké hviezdy naviac v záverečnom hodnotení.

Lumíkov si môžete aj vylepšovať, avšak len vizuálne. Za plnenie úrovní a špeciálnych úloh v nich (obetujte svojho, prejdite level bez straty a podobne) získavate herné kredity a za ne im môžete kúpiť klobúky, parochne, šialené oblečenie a podobne. To je, bohužiaľ, jediná pridaná hodnota, ktorú hra ponúka. Žiadny editor levelov ako tomu bolo na PSP. Žiadne online rebríčky a iné ďalšie možnosti. Len stovka levelov, s ktorými si buď poradíte alebo nie.

Dotykové ovládanie je intuitívne a rýchle. Aj na detaily si môžete pohodlne zazoomovať, aby ste nemali problém s ich odkliknutím. Graficky je hra veľmi jednoduchá, ale podarená. Bohužiaľ, hudba za veľa nestojí a je veľmi nevýrazná a nudná. K takejto hre by ste čakali niečo veselé, čo sa bude príjemne počúvať, no tu sa ničoho podobného nedočkáte, len generických melódií a to je veľká škoda.

Lemmings Touch je príjemným osviežením, ktoré zabaví a aj potrápi. Má svoje chybičky, menšie aj väčšie, no aj napriek tomu je to stále dobrá hra. Navyše akosi nevzbudzuje dojem, že mohla vzniknúť iba na Vite. Ak vám ale práve na tejto platforme chýba logický rýchlik na cesty, momentálne sú dotykoví lumíci jednou z najlepších volieb.