ACE Team nám už v minulosti ponúkli neštandardnú a neortodoxnú FPS Zeno Clash, no tentoraz vymenili hru z vlastného pohľadu za rolovaciu beat 'em up skákačku. Ocitáte sa v živom sne, z ktorého vyskakujú tie najhoršie nočné mory a jediným spôsobom ako ich zastaviť, je poraziť mocného Warlocka na dne priepasti. Priznám sa, že takéto hry, ktoré zažili svoju najväčšiu slávu asi na 8 a 16-bitoch, mi na PC veľmi chýbajú. Street of Rage, Renegade, Ninja Turtles, či Golden Axe a mnohé iné vtedy definovali žáner a čilskí autori našli veľmi zaprášený drahokam, ktorý sa pokúsili vyleštiť práve s ich Abyss Odyssey.

Výhodou týchto bitkárskych hier z bočného pohľadu bola ich instantná hrateľnosť. Stačili dve tlačidlá, páčka, prípadne jeden kamarát ako spolubojovník. Schéma ovládania a krivka učenia boli jasné v podstate od momentu, kedy ste chmatli joystick. Hry boli tolerantné, čo sa týkalo zásahových zón, a tak ste nemuseli stáť pri nepriateľovi na milimeter presne ako pri fatalitách v Mortal Kombat. Jednotlivé kombá boli jednoduché na naučenie a zapamätanie, ľahko sa linkovali a nepriatelia boli síce v presile, no so správnou taktikou sa ich podarilo vždy zadupať do zeme. Prečo tu spomínam toľko mechaniky starých hier? Pretože Abyss Odyssey sklamalo práve v týchto dôležitých aspektoch na plnej čiare.

Súbojový systém je totiž jedna veľká tragédia. Heslovito by sa dal opísať ako nepresný, komótny, ťažký, prekombinovaný, občas nič nerobiaci. Animácie úderov trvajú príliš dlho a nájdenie viac ako dvojúderového komba sa rovná nájdeniu ihly v kôpke sena. Jednotlivé špeciálne údery postáv majú minimálny účinok (hlavne medúza víly La Pincoya) a chýba im možnosť plynulých nadviazaní. Ak vám hra vygeneruje štyroch nepriateľov naraz, tak si vás dokážu pinkať medzi sebou aj dve sekundy (lebo presne toľko prežijete) ako volejbalovú loptu. Utiecť sa im nedá a zostáva len bojovať. Občas vám v hre pomôže náhle priskakujúci vojak, no jeho ďalšia prítomnosť je nepredvídateľná. Prežiť dlhšie pomôže aj pohltená duša nepriateľa, do ktorej sa môžete potom kedykoľvek prepnúť, no nabitie celej many na jej chytenie trvá pekelne dlho.

Ďalším nepríjemným neduhom trpí online multiplayer. Po pripojení do hry sa vaša postavička začne všakovak prepadávať do textúr. Nie občas, nie zriedkavo, ale konštantne a do takej miery, že online multiplayer je nehrateľný ako pre vás, tak aj pre spoluhráča, pretože musia byť obe postavy naraz na jednej obrazovke a posúvať vpred sa teda musia súbežne. Tento bug sa vyskytoval približne v deviatich z desiatich pokusov o pripojenie do hry a pri tom úspešnom, kedy môžete normálne chodiť, hra zas trpí lagmi. Celý sieťový kód potrebuje prekopať a divím sa, že autori vôbec v takomto štádiu multiplayer vypustili, namiesto toho, aby ho poskytli až keď bude opravený.

ACE Team sa taktiež chváli skvelým procedurálnym generovaním úrovní a predmetov, čo v skratke znamená, že každá nová hra a každý prechod úrovňou je náhodne poskladaný. Procedurálne generovanie má výhodu v tom, že by malo hráčovi zakaždým priniesť novú skúsenosť v inak postavenom leveli a tiež by malo slúžiť na zvýšenie znovuhrateľnosti. Má to však svoje úskalia. Úrovňou musíte vždy prejsť zvrchu dole a či musíte preskočiť jeden alebo dva rovnaké kamene, to vám môže byť srdečne jedno. Každá úroveň sa teda na seba podobá ako vajce vajcu a celkovú vizuálnu jednotvárnosť pomáha dotiahnuť len téma danej úrovne. Druhým problémom je, že v hre (a to je problém takmer všetkých procedurálnych hier) chýbajú takzvané eye candys (Valve majú pre takéto miesta termín vistas), teda niečo monumentálne a spektakulárne, či už ide o naskriptovanú udalosť alebo miesto, vďaka čomu si hru dokážete zapamätať a neskôr vybaviť.

Tretím problémom sú záchytné body a výbava postavy. Ak vaša primárna postava zomrie, chopíte sa ovládania vojaka, ktorý je však pohybovo menej zdatný a mal by slúžiť k tomu, aby po vás zozbieral popadané veci a rýchlo našiel oltár znovuzrodenia, odkiaľ pokračujete s primárnou postavou. Problémom ale je, že niekedy na takýto oltár nemusíte naraziť (vďaka náhodnému generovaniu) aj niekoľko úrovní a prechádzať s vojakom už viac ako jednu je peklo, keďže je menej agilný a veľa nevydrží.

V úrovniach sa môžete pohybovať len smerom dole a ak narazíte na bossa, tak ste pravdepodobne dohrali a môžete začať úplne odznova z povrchu. Akýkoľvek zakúpený alebo nájdený predmet strácate, čo je pri cenách u obchodníka maximálna demencia a musíte urobiť znovu niekoľko výjazdov, aby ste si mohli čokoľvek kúpiť. Toto je voči hráčovi maximálne nefér a hra porušuje pravidlo, podľa ktorého by sa nemalo vziať nič, čo si hráč krvopotne kúpil. Je to chyba dizajnu, pretože v hre je len zopár druhov z každej zbrane a tie by sa mali generovať a levelovať s postavou, ako to predviedlo napríklad Diablo. Ale keďže by bola hra so zakúpenou zbraňou jednoduchšia, tak nám ju autori radšej zoberú. Ak však hra nedokáže ani pri siedmom výjazde (asi 30 úrovní) vygenerovať pre aktuálnu postavu zbraň (bez toho aby ste ju kúpili u obchodníka) a pchá vám na žiarivých piedestáloch len tie pre ostatné postavy, tak tu vážne nie je niečo s procedurálnym generovaním v poriadku.

Aby toho nebolo málo, autori ešte pritvrdili a v hre vôbec neexistuje možnosť akokoľvek ju uložiť. Musíte ju skrátka prejsť na jeden záťah. Za mrzký peniaz si môžete kúpiť u obchodníka token na uloženie checkpointu pri oltári, no keď zistíte, že vás do hry vráti len raz a koľko stojí, tak si len odpľujete. A áno, ak skapete, tak je fuč.

Jediným pozitívnym prvkom je grafické spracovanie postáv a jednotlivých úrovní. Všetky tri hlavné postavy sú jemne cellshadované a pekne animované a tiež tematické rozdelenie úrovní na ľad, oheň alebo les sa podarilo a levely sprevádzajú veľmi pekne nakreslené arty.

Aj keď sa ACE Teamu nedá uprieť snaha o vzkriesenie zašlej slávy arkádových mlátičiek, tak ich prvý pokus dopadol biedne. Tvorcovia si neodpustili niekoľko fatálnych prešľapov, vďaka ktorým hra zaujme menej ľudí, než by si zaslúžila. Možno sa to podarí nabudúce.