Nech už si o Kickstarteri myslíte čokoľvek, pravda je taká, že bez neho by tu dnes mnoho hier nebolo. Na jednej strane veľké a nákladné projekty, ktoré dnes z rôznych príčin na bežnom trhu nie sú vítané. A na druhej strane aj malé a nenápadné, no kvalitné nezávislé hry, ktoré pre investorov predstavujú riziko, že sa im vložené peniaze nevrátia. A to je aj prípad Whispering Willows, drobnej adventúry, ktorá vo svojej kampani nežiadala veľa, no o to prekvapivejšie je, ako veľa ponúka na pomerne malom priestore. A zaujme takmer okamžite.

Aj napriek takmer dokonalým modelom, ktoré môžu autori vytvárať vďaka moderným grafickým možnostiam, sa nič nevyrovná poctivej ručnej práci. Je v tom kus duše samotného výtvarníka a zároveň odkaz na minulosť. Na doby, keď sme s Georgom a Nicom riešili záhady po celom svete a každé víkendové ráno sadali ku klasickým animákom. A práve grafici sa na Whispering Willows najviac vyšantili, aby vás očarili behom úvodných sekúnd a dostali vás presne tam, kde chcú – hlboko do kresla, z ktorého nevyleziete až kým nebude koniec.

Animácie nie sú úplne plynulé a vidno to napríklad na krokoch, ktoré sú rozsekané. No patrí to k jednoduchému čaru peknej ručnej kresby, ktorá má svoj štýl a hlavne dušu. Je trošku smola, že za vizuálnym spracovaním zaostáva to zvukové. Hudba je síce minimalistická, no aspoň sa ku hre hodí a aj keď sa často nemení, počúva sa dobre. Ale hra by si zaslúžila aj dabing, ktorý sa do nej nedostal vďaka nízkemu rozpočtu. Narazíte tu na vzdychy a vzlyky vyplývajúce z vystrašenia v určitých situáciách, no akosi vás bude celú dobu mrzieť, že na vás nikto neprehovorí inak, než bublinou s textom.

A ktože je to sympatické mladé dievča v mikine po otcovi, ktoré na vás pozerá z okolitých obrázkov? Volá sa Elena a je nečakanou hrdinkou v príbehu, ktorý postupne odkrýva svoje temné a krvou zaliate zákutia, ktoré sú v ostrom kontraste s príjemným grafickým spracovaním. Elenin otec sa stratil a ona sa rozhodne hľadať ho a v prípade potreby je aj ochotná pomôcť. Hra má rýchly spád a rad nešťastných udalostí na seba nenechá dlho čakať. Len čo sa stihnete poobzerať po tuneloch, v ktorých sa na začiatku ocitáte, už sa vám prihovára duch, ktorý vám odhalí vaše špeciálne schopnosti. Ani nestihne zmiznúť z dohľadu a hra sa rozbehne šprintom priamo do cieľa.

Elena má dar, ktorý vám umožňuje rozprávať sa s duchmi. Bohužiaľ to nie je také jednoduché. Váš medailón má schopnosť vycítiť ich prítomnosť a dá vám to najavo. A taktiež vám umožní opustiť telo a podebatovať si s nimi. Môžu sa vám zveriť so svojimi ťažkosťami, ale taktiež aj tajomstvami, nad ktorými sa nestačíte diviť. Pochmúrne prostredie naznačuje, že nie všetko bude s kostolným poriadkom. Pokrútené a inak deformované projekcie mŕtvol, to potvrdzujú. Váš cieľ je síce jednoduchý, no cesta k nemu zložitá. Ak však týmto nešťastným dušiam pomôžete, môžu vás posunúť o niečo bližšie k cieľu.

Hádanky v 2D prostredí nie sú nijako zvlášť náročné, ale krásne intuitívne, pričom vychádzajú z konceptu hry, ktorý zaujme od prvých chvíľ. Prechádzate jednotlivými časťami herného sveta, odomykáte si dvere, získavate predmety, zbierate ich do inventára a niekde inde ich použijete. A keď je treba, opustíte svoje telo a prevtelíte sa do nejakého vzdialeného objektu. Napríklad cez dieru v podlahe sa v podobe modrého plamienka prenesiete do zamknutej izby, ovládnete kľúč a ostatné je už otázkou pár okamihov. Používať hlavu sa oplatí a v prípade tejto hry to ani nebolí.

Jediný moment, keď sa trošku potrápite, prichádza v záhrade. Nie nadarmo ju autori nazvali bludiskom. V tejto pasáži je hra pomerne skúpa na indície. Neprezradí, čo od vás očakáva a nechá vás behať rôznymi podobnými obrazovkami, ktoré sa odlišujú len v drobnostiach, no vedú na rôzne cesty. Niektoré slepé, iné zas nebezpečné, no v danom momente len jedna správna. No a nakoniec si hra možno trošku nepekne vypomáha v naťahovaní svojej dĺžky, keď vás nechá niekoľkokrát prežiť tie isté scény, aby ste z nich pochopili minulosť, no taktiež ju aj skúsili ovplyvniť. Výsledkom tak je, že hru prejdete bez väčších zákysov za zhruba 3 hodiny a to je možno trochu málo. Pomer ceny a obsahu sa nakláňa na tú nesprávnu stranu.

Whispering Willows rozohráva skutočne veľkú partiu na malom priestore. Prostredí, ktoré vás čakajú, je pomerne málo. Hravo ich spočítate na prstoch dvoch rúk, no aj tak vás dokážu osloviť a prekvapiť. Lokality zaujmú spracovaním, množstvom detailov a aj zaujímavými „postavami“, ktoré v nich stretnete. Všetko sa točí okolo obrovského a ošarpaného sídla rodiny Willowcov a jeho temných tajomstiev. A niekde medzi tým na vás číha aj nebezpečenstvo. Do sveta živých si našli cestu prízraky, no nie vždy sa vám odhalia a môže ich vidieť len váš duch.

Hra vyzerá milo a nevinne, no nie je tomu celkom tak. Whispering Willows pomerne rýchlo dáva najavo tón svojho príbehu. V tomto dome sa totiž stalo veľa zlého a vy to postupne odhaľujete. Začnú vás obklopovať zavraždené deti, tehotné ženy, obete s rozťatými lebkami a podobné veci. Ako celok tak hra pôsobí veľmi dobre. Dospelá téma s nádychom mystiky a zdanlivo rozprávkové výtvarné spracovanie sú akoby dvomi pólmi, medzi ktorými sa odohráva vydarené divadlo.

Ak autori niektorý aspekt hry nezvládli, je to jej ovládanie. Žáner a aj koncept by nabádal k použitiu klasického point and click systému, no tvorcovia sa rozhodli odložiť myš úplne bokom a všetko ovládanie prispôsobiť klávesnici, prípadne gamepadu. Zrejme za to môže aj vydanie na Ouyu, ktoré je finančne výhodné, no hra tak musela byť prispôsobená zodpovedajúcemu ovládaču. Pohyb šípkami je však pomerne nemotorný (alebo skôr nepresný) a to najmä v prípadoch, kedy chodíte po schodoch. A to je pomerne často.

Whispering Willows je príjemným prekvapením pre všetkých fanúšikov hernej estetiky a netradičného hororu zároveň. Nepotrebuje vás ľakať (až na pár ojedinelých prípadov) a ani šokovať zobrazovaním brutality. Radšej to urobí elegantne a krásne. Peknou ručnou animáciou alebo listom, ktorý niekde nájdete a popíše vám škaredé zločiny. V pútavom príbehu pomôžete veľmi sympatickej hlavnej hrdinke, no súčasne vám môže prekážať, že hra neposkytne poriadnu výzvu. A nie len to. Rozhodne by jej prospela aj väčšia dĺžka. Takto ju máte za jeden večer za sebou. Nech je zážitok akokoľvek intenzívny, tú dĺžku autorom vytknúť musím, ale súčasne priznávam, že tie krátke chvíle naozaj stáli za to.