Partia podivných džentlmenov na čele so svetoznámym spisovateľom Neilom Gaimanom nám prináša novú hru. To je veta, po ktorej by ste mali jasať. Spája totiž dve extrémne dobré veci z dvoch rozdielnych svetov v tom, čo všetci milujeme – v nápaditej hre. The Odd Gentleman už v roku 2008 priniesli návykovú logickú platformovku P.B. Winterbottom a meno Neil Gaiman hovorí samé za seba. Nájdete ho na obaloch kníh, ako napríklad Americkí bohovia, Nikdykde, Hviezdny prach či Koralína, pracoval však aj na komiksoch (Sandman), filmoch (podľa kníh) a seriáloch (Babylon 5, Doctor Who). Spojením týchto tvorcov predsa musí vzniknúť hra tisícročia. Alebo nie?

Vývojári sú tak trošku divní, Neil Gaiman je tak trošku divný a taktiež aj ich spoločný počin Wayward Manor pre PC, Mac a iOS je tak trošku divný. Ale to nie je zle. Divné je tu všetko: grafika, hudba, postavy, príbeh aj protagonista (aj keď vlastne skôr antagonista). A do tejto divnej hry sa púšťate so zmiešanými pocitmi. Ste si vedomí toho, kto za ňou stojí, no aj tak stále neviete, čo vás v tejto nezávislej hre čaká. Odpoveď sa nakoniec ale zdá byť jednoduchšia, ako by ste čakali. Máte pred sebou pekných pár chvíľ v nenáročnej, no vtipnej hre, ktorá vás nechce potrápiť, ale raz za čas vám roztiahnuť kútiky pier.

Základom je, aby ste si ujasnili, kto vlastne ste. Ale neviete to. Len tušíte. Hra je hravá, nedáva vám všetko na tácke. Prihovára sa k vám dom. Starý pokrivený dom s deravými praskajúcimi podlahami, kde sa prach dostal už do každej jednej špáry. A tu si šťastne nažíva početná rodinka Buddovcov. Každý z nich je iný, no všetci majú niečo spoločné – lezú domu na nervy. Toto staré sídlo má totiž vedomie a nie je mu celkom jedno, čo sa medzi jeho stenami poslednú dobu deje. Diery po brokoch starého poľovníka, sladkosti všade po podlahe a chyžná, ktorá by chcela utierať prach, to mu nesedí.

A v tom sa na scéne objavujete vy. Starý duch, ktorý v tomto dome strašil už kedysi dávno, no potom sa niekomu podarilo uzamknúť ho v čarovnej truhlici. (Ne)šťastná náhoda vás však dostane von a ešte predtým, než sa pustíte do vyháňania členov rodiny, pekne jedného po druhom, sa musíte vysporiadať s nemotorným zlodejom. Nakoľko ale nemáte ruky, musíte na to ísť hlavou.

Popísať princípy Wayward Manor môže byť trošku zavádzajúce. Hra je skutočne jednoduchá a ovládať ju čmáraním prstami po displeji bude určite zábava, no aj napriek tomu sú mechanizmy dostatočne hlboké. Ako ste si už iste domysleli, skoro celá hra je o strašení. Aby ste ľudí dostali zo starého vŕzgajúceho domu, stačí už len všetko správne načasovať a urobiť „bububu“. A tým sa najbližších pár chvíľ budete zabávať. Ak by som mal Wayward Manor k niečomu prirovnať, tak obsahuje prvky starších hier ako Ghost Master alebo Neighbours from Hell. No zjednodušuje ich natoľko, aby ste si hru kedykoľvek zapli, odohrali nejaký ten level, zasmiali sa na jeho konci a išli sa venovať niečomu inému.

Prakticky nemôžete prehrať, nikto vás tu nechytí, nevcucne do vysávača, ani nič podobné. Aj  keby ste skutočne už nevedeli, kam ďalej, nezomriete a nehrozí vám ani iné riziko. Hra vás prinajhoršom penalizuje tým, že vás posunie o krok vzad. Všetko sa sústredí len na to, aby ste odpozorovali dianie na aktuálnej obrazovke a podľa správania jednotlivých postáv ich čo najefektívnejšie vystrašili či pripravili pre nich pasce. Akonáhle splníte minimálny počet vystrašení, stanovený pre každý level, môžete sa z mierneho poltergeista premeniť na mocného démona, ktorý rozhýbe celú miestnosť.

Postáv je tu niekoľko. Každá ma iný vzorec správania (niečoho sa bojí, niečo iné ju zas naláka, aby sa prišla pozrieť) a to musíte využívať. Zlodeja pri kradnutí vyruší aj šramot niekde v pozadí, no napríklad nebojácne dvojčatá vám dajú zabrať viac. Ľahko ich však nalákate na sladkosti a potom je to už len o vašej šikovnosti. Podmienky sa však stále menia, aby ste to zas nemali príliš jednoduché. Na začiatku levelu máte často len veľmi obmedzený počet možností. Napríklad jednu fľašku na otrávenie punču. Stačí však párkrát postrašiť a vaše možnosti sa rozširujú. Nakoniec si môžete vybrať, ktoré z nich využijete a ktoré nie.

Hra sa postupne rozrastá. Musíte vystrašiť viac postáv na jednej mapke, plniť špecifickejšie úlohy a ak chcete za jednotlivé úrovne lepšie hodnotenie, musíte si ich aj zopakovať a využiť možno menej pohodlnú cestu. A časom budete musieť aj niektorých členov rodiny chrániť. Hra totiž otočí list a na scéne sa objaví novú zloduch, proti ktorému ste vy len zábavným nezbedníkom, ktorý nechá starca podpáliť si vlastný zadok. Všetko s ľahkosťou a jemným humorom.

Wayward Manor sa hrá príjemne a taktiež pritom rýchlo plynie čas, no autori sa, bohužiaľ, nevyhli ani niekoľkým chybám. A tou najvýraznejšou je herná dĺžka. Hra sa skladá z piatich kapitol, kde je roztrúsených celkovo 21 levelov. A prejdete ich za jeden večer. Stačia vám zhruba 3 hodiny a sledujete záverečné titulky. Samozrejme sa k nej potom môžete vrátiť a skúsiť jednotlivé úrovne znova, aby ste ich prešli inak, no nič to nemení na fakte, že hra je veľmi krátka. A kompenzuje to jedine nižšie nastavenou cenou. A to nie je jediná chyba.

Občas môžete naraziť na bug, kedy nereaguje kurzor. Prípadne reaguje, avšak nechce zmeniť svoju formu pri prechode na aktívny objekt. Graficky hra svojím jednoduchým deformovaným štýlom taktiež neulahodí každému. Hudba je ale podľa mňa očarujúca a často sa spolieha na vokálne tóny.

Wayward Manor je občas možno až príliš jednoduchou puzzle hrou, ktorá ale pohodlne zabaví. Avšak nie každého. Ako som v úvode naznačil, hra je divná. A aj vy asi musíte byť tak trochu divní, aby ste si ju dokázali plnými dúškami vychutnať a práve vtedy jej odpustíte aj tých pár chýb, najmä technických. Wayward Manor však budete mať rýchlo za sebou a možno by to hre viac pristalo na tabletoch, no dokáže očariť aj na PC.