Na indie titul Shovel Knight sme sa dlho tešili a to s obrovskými očakávaniami. Na pomerne malú nezávislú hru je to možno trochu prekvapivé. No stačí sa pozrieť na jediný obrázok z hry a starším hráčom sa v očiach zrazu zjaví niečo, čo tam vyše dve desaťročia nebolo. Rozhoria sa v nich iskričky, z ktorých srší samotná radosť z hrania. Bez pozlátka, bez omáčok, bez humbuku okolo. Stačí jeden obrázok, aby veteránov vrátil späť v čase do dôb, kedy sa bavili pri jednej hre snáď stovky hodín, kým nemali obraz hlavného hrdinu, zloženého z niekoľkých pixelov, vypálený do sietnice.

Totiž presne to je Shovel Knight. A možno ešte aj niečo viac. Je to hra, pri ktorej dokážete na 15 minút večer po práci zabudnúť na svet naokolo. Hra, ktorú však dokážete aj celú zhltnúť na jedno posedenie a pritom ani nepomyslíte na svoje potreby. A taktiež hra, ktorú si potom zopakujete. Niekoľkokrát. Nie len  preto, že na prvý pohľad svojim retro štýlom odkazuje na asi najkrajšie obdobie nášho života, ale aj kvôli poctivo odvedenej práci, ktorá za tým všetkým stojí.  Hra sa neskrýva za nálepkou, ktorá by ju chcela predávať. Hneď na začiatku vytasí svoje najsilnejšie zbrane – zábavu a výborne vybalansovanú hrateľnosť.

Pridanou hodnotou hry navyše je humor. Ľahký, jednoduchý a nenútený. Je len tam, kde sa skutočne hodí. Nesnaží sa vás trafiť rovno medzi oči, len niekde nenápadne vykukne, aby ste si ho našli sami, no aj tak vám vyčaruje úsmev na tvári. V podobnom duchu sa jemne pracuje s každým jedným herným elementom, čo vytvára prekrásnu rovnováhu, vďaka ktorej vás hra pohltí, zabaví a udrží veľmi dlho. A bohužiaľ, to už je dnes veľmi vzácny jav. Umožňuje hre, aby sa vyhla stereotypu, opakovaniu, či nebodaj nastupujúcej nude. Takmer. V jednom momente autori poľavili, no pri konečnom zúčtovaní im to aj tak nakoniec prepáčite.

Príkladom tohto všetkého môže byť samotný hlavný hrdina. Hra sa podriaďuje zábave, nepotrebuje hlbokú postavu, no nebráni jej to v tom, aby si z podobných hier z minulosti (a možno aj súčasnosti) vystrelila. Je to rytier s lopatou. Žiadne naleštené brnenie ani iné epické klišé. Je to jednoducho chlapík s lopatou, ktorý s jej pomocou zachraňuje svet a v temných dobách je svetlom na konci tunela. A práve v kontraste s ním stoja ako úhlavní nepriatelia rytieri s veľkolepými zbraňami, v zlatom brnení, so schopnosťou kúzliť a podobne. Už samotná premisa obracajúca tradičné rozprávky naruby je zábavná. A samozrejme, nechýba ani zlá čarodejnica. Kým sa k nej však dostanete, stretnete cestou množstvo zaujímavých postavičiek.

Otvára sa pred vami spočiatku drobná mapa. Obsahuje prvých pár levelov, dedinku so spriatelenými NPC postavami a hromadu spomienok. To málo vám bohato stačí na to, aby ste pochopili, že toto bude láska na prvý pohľad. A odkrývanie ostatných kúskov mapy pôjde už sa samé. Aj keď sa hra nejako zásadne nevyvíja a nemení vo svojom priebehu, prvý level je len drobnou ukážkou toho, čo vás nasledujúce hodiny čaká a neminie. Zoznamujete sa s postavou, jej hlavným nástrojom a počítate s tým, že vás prakticky na každom kroku čaká nejaké nebezpečenstvo.

Shovel Knight je číro-čírou platformovkou presne v štýle starej školy. Bez moderných prvkov, bez kombinovania žánrov. Yacht Club Games je možno nové štúdio, ale poskladané z veteránov, ktorí sa už dlhšie pokúšali do moderných platformoviek priniesť dušu minulosti a museli si založiť nové štúdio, v ktorom ich snaha vyvrcholila práve touto hrou. Akoby bola vystavaná zo spomienok. Všetko je vám povedomé. Tušíte, kde by sa mohli skrývať tajomstvá hry, no aj tak vždy dokáže prekvapiť. Napríklad aj vhodne pripravenou nástrahou.

Je prekvapivé, že v hre, ktorej hlavnou náplňou je skákanie a udieranie lopatou, sa skrýva taká hĺbka, ktorá vám umožní sa k nej stále vracať. Samozrejme, nie hneď od začiatku, hra postupne rastie a do vášho repertoáru sa ako na snehovú guľu nabaľujú nové možnosti, ktoré vám umožnia vrátiť sa späť a objaviť tam niečo, čo bolo predtým skryté alebo nedostupné. Na začiatku si teda vystačíte s lopatou na vykopávanie pokladov a čakajú vás súboje s nepriateľmi a pogo-skákanie (presne v štýle starých DuckTales). Čoskoro vám to však stačiť nebude a tak sa tu raz za čas objaví chlapík s menom Chester, ktorý vám ponúkne jednu zo špeciálnych schopností, ktorú si za nazbierané diamanty môžete kúpiť. Schopnosti si zbierate a môžete ich meniť a zväčša ide o rôznu formu kúzlenia (vrhanie fireballov a podobne).

Okrem toho, postavu postupne vylepšujete aj v dvoch hlavných aspektoch. Pracujete na maximálnom množstve many na kúzlenie a v počte srdiečok, ktoré predstavujú váš život. Všetko, samozrejme, taktiež za nazbierané drahokamy a cena postupne rastie, aby ste mali až do konca motiváciu ich zbierať a predčasne sa nemohli príliš vylepšiť. A drobnou záchranou vie byť aj mohutná rybka, ktorej pľuvanec do čaše vám vie vrátiť život, spraviť vás nezničiteľným či pomôže so zbieraním predmetov. Ale len raz.

Hra vám zaberie zhruba 6 hodín. Ak budete chcieť vyzbierať čo najviac, môžete si ešte pár ďalších pripočítať. A jednou vecou v hre si môžete byt istí – nenarazíte tu na dva rovnaké levely. Každý je iný a navrhnutý s nezvyčajným citom pre detail. Líšia sa vo svojich témach, prostrediach, nepriateľoch a snáď všetky vám utkvejú v pamäti. Dokonca autori nachystali aj chuťovky, ako level v štýle tieňového divadla, kedy vidíte len obrysy a musíte využívať okamihy svetla, aby ste ním dokázali bezpečne prejsť. Je len jediný, na ktorý nebudete spomínať práve v najlepšom a ten je zasadený akoby v chemickom laboratóriu, ktoré sa do hry nehodí. Všetky levely sú však pomerne dlhé, majú aj odbočky a skryté chodby a na konci bossov, z ktorých na každého platí niečo iné. Veľká škoda, že nepriatelia sa respawnujú vždy, keď obrazovku opustíte a vrátite sa naspäť. Prekážať to môže hlavne v leveloch, kde sa štveráte niekde hore a nešťastne spadnete.

Okrem tradičných levelov však môžete slušnú porciu času stráviť aj v rôznych bonusových častiach mapky. V mestách a dedinách so spriatelenými NPC, v netradičnom strašidelnom zámku, ktorý je vlastne predstavením autorov či pri súbojoch s ďalšími rytiermi náhodne roztrúsenými po mape (niekedy sa im nevyhnete, lebo vám jednoducho skrížia cestu). A keď sa už u Chestera konečne vyzbrojíte všetkým potrebným, môžete sa vrhnúť aj na špeciálne navrhnuté úrovne, kde bez správnej výbavy len zbytočne stratíte množstvo životov. A tým pádom aj drahých kameňov, keďže smrť predstavuje stratu niekoľkých mešcov, ktoré sa môžete pokúsiť znova získať.

Jediné, čo hre chýba, je lokálny multiplayer. Autori už nejakú dobu sľubujú, že do hry nakoniec príde, no zatiaľ po ňom niet ani stopy. A to je škoda, keďže takejto hre by neuveriteľne pristal. Čaro 8-bitov bolo aj v tom, že sme si pred TV vždy sadli dvaja a do zblbnutia hrali, čokoľvek prišlo pod ruky. Nateraz si však musíte vystačiť sami.

Grafika je úchvatná a vôbec jej nechýbajú nablýskané efekty. Stačia pixely veľké ako palec. Je to paradox, ale umne vykreslená 8-bitová grafika má ešte aj dnes čo ponúknuť, keď si na každom z tých obrovských pixelov dajú autori záležať. No nájdete tu niečo ešte lepšie a to je hudba. Akoby sa skladala z každej jednej vašej obľúbenej skladby z dôb 8-bitov, no pritom je úplne nová a stoja za ňou Jake Kaufman a Manami Matsumae. Soundtrack sa dokonca výborne počúva aj samostatne. Pokojne si ho môžete kúpiť a hodiť do auta.

Shovel Knight je bez debaty  jednou z najlepších hier vydaných v roku 2014. Ozdobou je hlavne dokonale vyvážená a bohatá hrateľnosť, ktorá nenudí a ani sa nezunuje. Hra ponúka dostatok rôznorodého a zábavného obsahu, ktorý si však, bohužiaľ, môžete vychutnať len sami. Občas vás nahnevá respawnovanie nepriateľov medzi obrazovkami, či bug, keď v nočných leveloch po zásahu nepriateľom vaša postava môže dočasne tak prebliknúť, až na okamih zmizne, no rozhodne vás to od hry neodradí. Štýlová grafika a vynikajúca hudba sú už len ozdobami poctivo odvedenej práce. Bodaj by aj budúce projekty chlapíkov z Yacht Club Games ponúkali podobné kvality.