Japonské RPG série spravidla nežijú v tradičnom zmysle. Tá istá skupina hrdinov zažije dobrodružstvo v už známom svete. A najväčšie série ako Final Fantasy, Dragon Quest i Tales of vymýšľajú pre nový diel iný svet, postavy, čím zážitok posúvajú inde, hoci hráte desiate či pätnáste pokračovanie.

V tomto smere je Tales of Xillia 2 podobnou výnimkou ako kedysi Pokémon Black/White 2 či Final Fantasy X-2. Moment, keď sa už aj Japonci vydávajú na opätovnú vizitu rovnakého sveta, vzbudzuje predsa iné očakávania ako iba ďalší diel série. Čo je rovnaké, čo odlišné? Nadväzuje dvojka priamo na jednotku dejom, svetom a kedy sa odohráva? Je cítiť recykláciu alebo uľahčený vývoj?

Dvojka mení najmä dvojicu hlavných postáv, okolo ktorých sa točí dej. Ludger je nemý hrdina, ktorý je od začiatku postavený nie pred  úlohu zachrániť svet, ale pred existenčnú otázku. Musí splatiť obrovský dlh (20 miliárd herných peňazí) putovaním a plnením úloh, pričom element dlhu je využitý aj v hernej náplni. Popri ňom sa nesie ďalšia línia okolo záhadnej dievčiny Elle, ktorá síce nezasahuje do boja, no viažu sa  na ňu kľúčové udalosti v krajinách Rieze Maxia i Elympios. Postupne sa do zápletky vracajú starí známi, od ktorých čakáme tradičné interakcie a prepletené vzťahy. Znalosť prvého dielu je rozhodne vítaná (nie je vylúčené ani vítanie nováčikov, no hra skáče rovno do víru deja) a pri vzájomnom porovnaní dvojka vyjde ako rovnako dobre napísaný, i keď atmosférou temnejší a tajomnejší príbeh. Nie je núdza o top nečakané zvraty v druhej polovici hry a postavy s dvojicou nováčikov sú znamenite využité. Novým elementom v narácii je nasadenie výberu odpovede tichého hrdinu: Ludger nie je nadabovaný a pri košatých dialógoch si môžete určiť jeho reakciu.

Dej je nový, výmena názorov odlišná, ale stále ste v rovnakom svete. Čím dlhšie putujete, tým skôr zistíte, že Rieze Maxia sa nezmenila – na rozdiel od Final Fantasy X-2 či iných pokračovaní, kde sa dizajnéri snažia nahradiť či modifikovať lokality, tu sú rovnaké prostredia, cestičky i predmety na tom istom mieste. Orientácia vo svete bude závisieť od bodu dokončenia či posledného hrania jednotky – ak ste ju zakončili predvčerom, plynulo môžete naskočiť, ostatní sa budú mierne rozpamätávať. Len málo prostredí a pár lokalít si poznačíte ako nové či nevídané. Sčasti vám to môže prekážať v druhej polovici hry, keď si uvedomíte, že v rovnakom svete netrávite už iba 40, ale napríklad 90 hodín. A to by už viaceré nové oblasti bodli na potešenie oka i objavovanie väčšieho sveta.

Na rozdiel od klasických RPG odpadá element objavovania sveta, lebo ten je známy. Autori alternujú zmenu nasadením spomínaného dlhu. Slúži ako limitujúca hranicu vrazená do diania a postupu hrou: ak hrdina nesplatí vyrubenú čiastku (a tá sa postupne zvyšuje), nepustí ho vpred. V praxi to znamená iba trochu viac grindovania ako v iných hrách. Dostanete sa do novej kapitoly, zistíte sumu a snažíte sa našetriť dostatočné množstvo peniažkov. Najprv plnením hlavných úloh a potom vedľajších, ktoré na vás čakajú na okolitých tabuliach či po rozhovore s inými postavami.

Vedľajšie úlohy sú týmto spôsobom viac posunuté do pozornosti hráča: hlušiť nepriateľov, nosiť predmety a alternovať pomocníka treba častejšie a občas Tales of Xillia 2 prejde z módu dejovej JRPG na MMO s klasickými triviálnymi úlohami. Po zozbieraní peniažkov sa opäť naštartuje a hra vám uštedrí desiatky minút dialógov v solídnom deji. Delenie dáva zmysel – ak by hra nebola umelo dávkovaná, hneď by ste sa vydali do všetkých známych lokalít a začali plniť rozličné úlohy, akoby ste iba stlačili New Game+ na konci prvého dielu. Takto má príbeh i štruktúra lepší zmysel a novinku akceptujem.

Súbojový systém si ponechal základnú real-time formu, v ktorej postupne vyniká zameranie postáv. Základné údery nesklamú, stále si môžete nárokovať rozličné bonusy, vylepšovať schopnosti i zvýšiť level a najmä zasadiť správnu Arte (špeciálny ťah) vo vhodnom čase. V tomto smere sa hra viac orientuje na využívanie slabín. Takzvaný weakness systém je prepojený na Arte a budete využívať kontrasty, aby ste mali kombá ľahšie dostupné. Naďalej funguje aj spájanie vlastností postáv, celé trio úder-Arte-spoje sa vám osvedčí aj v pokračovaní. Aj tu sa novinka snaží osviežiť systém: Ludger dokáže meniť trojicu zbraní priamo v akcii, či už ide o meče, kladivá alebo pušky. A keď budete dostatočne silní, objavíte novú formu, takzvané Chromatus, na lepšie zvládnuté súboje s bossmi.

Illium Orb, miesto pre upgrade postáv a zvyšovanie levelov je z hry vypustený v prospech instantného nasadzovania nových možností. Ale špekulovať môžete nad Allium Orb, kde vkladáte špeciálne predmety s cieľom učiť sa nové Arte. Logika systému je odlišná, cieľ ostáva rovnaký: každej postave prisúdiť najlepšie schopnosti v boji.

Celková obtiažnosť je zhruba na úrovni prvého dielu, no je inak rozložená. Vďaka znalosti súbojového systému i častom grindovaní nebudú bežné súboje prekážkou, ale niektorí bossovia či elitné monštrá dokážu byť silnou výzvou. Popri súboji môžete opäť investovať veľa času do tvorby predmetov a elementálnych zbraní. Dobrou správou je iné správanie sa obchodov. Namiesto zvyšovania levelov sa  ponuka postupne mení ako v iných JRPG hrách. Čím ste ďalej, tým lepší sortiment tovaru na pultoch.

Tales of Xillia 2 sa skutočne hrá inak. Namiesto hltania príbehu a dvojakého prejdenia (jednotka mala výber hrdinov Jude/Milla) trávite viac času v známom prostredí a plníte úlohy ako v MMORPG. Je tu opäť príbeh s dobrými interakciami postáv a pri odpadnutí sústredenia sa na dve hlavné esá objavíte väčšiu lineárnosť deja a rozšírené možnosti vlastných kombinácií. V kapitolách máte dostatok času i priestoru na konverzácie s inými hrdinami, s ktorými si budujete vzťahy, skúšate spojenie v boji a nielenže odhalíte kúsky dejového pozadia, ale pripravíte si najlepšie partiu na najťažšie momenty.

Grafika Tales of Xillia 2 sa zmenila minimálne a drží si solídny PS3 štandard. Soundtrack je sčasti iný a dabing pokračuje v línii jednotky. Ibaže je ho menej, keďže hrdina je mĺkvy – odráža sa to aj na veľkosti hry (len 5,2 GB). Stále ide o rozsiahlu JRPG, v ktorej je 40-50 hodín minimum, no znalci pri nej strávia aj dvojnásobok času.

Či putujete v príbehu, snažíte sa zhromaždiť dosť peňazí na ďalší postup a plníte úlohy a kontrakty, stále máte čo robiť. Tales of Xillia 2 využíva existujúci svet naplno a je iba na vás, či ste ochotní tráviť ďalšie desiatky hodín času s novým príbehom a inými úlohami. Xillia 2 síce zdieľa veľkú časť sveta i známych predmetov, úderov či kúziel, ale má odlišné ciele. Je viac ako datadisk, ale nie je úplne novým dielom ako to bolo doteraz. Jedná sa o stále silné dobrodružstvo v sérii, hoci oproti jednotke trochu slabšie.