Jedna z najlepších japonských hier tohto roka dostáva pokračovanie. Ale dvojka je v inom štýle, na aký sme zvyknutí zo západných hitov v snahe byť väčší, lepší, rozsiahlejší. Hlavnou devízou Danganronpa bol totiž vynikajúci scenár a dusný koncept, ktorý sa nedá ľahko replikovať. Ale autori vydali zo seba maximum a dvojka sa minimálne vyrovnáva jednotke a občas ju aj prevýši.

Hrať dvojku bez znalosti prvého dielu takmer nemá význam. Potrebujete poznať kontext, je dobré byť oboznámený s herným štýlom a pamätať si udalosti, pretože vtedy vynikne aj spojitosť oboch častí (ktoré kedysi vyšli na PSP v Japonsku ako jeden balík, čo bol geniálny ťah). Dejovo nadväzuje dvojka na originál, sú tu viaceré referencie i prepojenia. A samozrejme, rovnaký koncept a pocit beznádeje.

Formula pôvodnej Danganronpa sa opakuje. Hlavný hrdina Hajime Hinata sa znenazdajky objaví v škole Hope’s Peak Academy a putuje na školský výlet na tropický ostrov Jabberwock spolu s pätnástimi spolužiakmi. Učiteľ (králik Usami) tvrdí, že je to súčasť vyučovania, no veľmi rýchlo sa objaví aj démonický medvedík Monokuma ohlasujúci nové pravidlá: všetci musia ostať na ostrove, kde majú dostatočné množstvo zásob. Podobne ako v jednotke je nastolený drsný systém: študenti sa musia navzájom začať zabíjať, aby sa aspoň niekto dostali preč. Ba čo viac, je potrebné, aby vrah nebol odhalený a vtedy bude môcť odísť z ostrova, zatiaľ čo ostatní zomierajú. Ak študenti vraha odhalia, bude po súde popravený. Ani to ale pobyt na ostrove nerieši, lebo Monokuma chce, aby vraždy pokračovali až do konca.

Scenáristi do diania opäť hádžu 16 znamenito napísaných postáv. Popri hlavnom hrdinovi, ktorý sa podobá na predchodcu a Monokumovi,  je to 15 ultimate spolužiakov. Každý je v niečom výnimočný, no Hajime Hinata je asi dieťa šťasteny, že môže byť s nimi. Tentokrát je tu gamer, príslušník yakuzy so syndrómom, agresívny kuchár, sestrička, chovateľ zvierat. Je to solídna paleta určená na odstrel. Zatiaľ čo v jednotke ste začali nadväzovať vzťahy s vybranými postavami v prvej kapitole a hneď najsympatickejšia skonala, v dvojke ste na pripravení na umieranie v solídnom tempe. Aspoň dve postavy v kapitole - to je nemilosrdná rovnica. A krása scenára spočíva v tom, že hoci viete, do čoho idete a tušíte smrť v okolí, vždy vás prekvapí identita obete i vraha, ktorý pod vplyvom okolností konal. V tomto smere je Danganronpa 2 opäť výborne napísaná. Má na mieru ušitý dej, krásne prostredie na smrť, postavy, ich motivácie. Vplyv okolností pôsobí na každú postavu inak a snaha prežiť, mixovaná s pocitmi beznádeje, ženie udalosti vpred. Prirodzene sa mieša kontrast nádeje, ale celkové priľahlé pocity nebezpečenstva, strachu, depresie a spravodlivosti pod tlakom víťazia. Ako tu prežiť? So štipkou rozumu a nepoľavujúcou nádejou, že vraždy raz skončia a vy ich prekonáte a eventuálne vyriešite.

Veľká časť deja je rozprávaná formou vizuálnej novely s dlhšími dialógmi, ale na rozdiel od iných hier nepôsobí pasívne. Je tu dostatočné množstvo voľnosti vyvolané pohybom po ostrove, ktorý je sám osebe výborná lokalita a pôsobí lepšie ako škola z prvého dielu. V hre sú oveľa variabilnejšie prostredia, namiesto podobných koridorov mestečká, pláže, rezorty a v 3D pohľade stačí prejsť cez kratšie cesty a zbytočne dlho neblúdite. Podobne ako v jednotke sa voľnosť hry delí na tri časti. V Daily Life sa môžete zoznamovať s ostatnými študentmi a utužovať vzťahy. Popri konverzáciách či pýtaní sa pri kľúčových momentoch môžete venovať darčeky a zisťovať profil spolužiaka. Po zlomovom bode kapitoly nastane Deadly Life, kedy prebieha samotné vyšetrovanie na ostrove a hľadanie stôp - výborná pasáž, keď treba mať oči na stopkách a sledovať miesto činu i okolie. Keď nájdete všetky stopy a urobíte rekonštrukciu udalostí v efektnom komikse, nastane súdny proces.

Takzvané class trials sú najdlhšie pasáže hry a prekonávajú aj dejové časti s konverzáciami. Pripravte sa na to, že niektoré zaberú aj dve hodiny a sú to napínavé momenty, kde na seba nadväzuje veľa obvinení, stôp či náznakov (neodporúčam hrať class trial na časti, ale vyhradiť si vždy večer či poobede a dokončiť to na jeden raz). Je tu časť so známymi obvineniami a vašou snahou ich odraziť (debatný kolotoč, kde nesmiete pustiť oči z výrokov a určiť správne i klamstvá) a rovnako aj nové minihry. Je tu pasáž, kde musíte zbierať písmená a slabikovať odpoveď na otázku. Ale aj troška akcie v podobe  Rebuttal Showdown, kde sekáte argumenty švihom prsta či tlačidla (podobne ako by ste šermovali v Onimushe na gamepade). A Logical Dive spája arkádu s logikou. Hrdina manévruje akoby na skateboarde vo vzduchu (v štýle Trona) medzi myšlienkami a odpoveďami na nevysvetlené momenty. Bizarné, ale zábavné.

Aj vďaka tomu si uvedomíte, že Danganronpa 2 je dynamickejšia v súdnych procesoch ako napríklad Phoenix Wright v posledných dieloch. Je to jemné porovnanie žánrov, no bláznivé minihry sú vítaným spestrením v momente, keď vám už oči prechádzajú zo všetkých stôp či dialógov.

Pretože formula hry je už známa a neohúri tak ako po prvý raz, vložili autori do hry nové elementy. Je tu virutálne zvieratko, s ktorým sa oplatí behať po všetkých miestach a ňuchať rozličné predmety či odmeny. Je to aj motivácia pre lepšie preskúmanie ostrova (ktorý je skutočne bohatší ako minule škola) a najmä objavovanie skrytých medvedíkov Monokuma. Hutnejší scenár je aspoň občas odľahčený a stále platí, že najmä v prvých kapitolách je dobre tráviť veľa času so spolužiakmi, aby ste sa o nich dozvedeli viac. Ak na to zabúdate a medzičasom zomrú, na skúmanie profilu je neskoro.

Grafika hry sa vylepšuje vďaka lepším lokalitám (ostrov a jeho zákutia), dabing je veľmi solídny a tisícky riadkov titulkov kvalitne preložené, čo je pri adventúrnom štýle potrebný základ. Soundtrack vám hra do rytmu, napätia i relatívnej dusnej pohody, melódie sú variabilné a nezunujú sa.

Danganronpa 2 je pokračovanie, ktoré aplikuje už zažitý systém, čo nešokuje a viete sa naň pripraviť. No je zaujímavé, že pri prvom prechádzaní dokáže stále maximálne bodovať dejom, výbornými postavami a hrateľnosťou ako remeň, rozšírenou o väčšiu voľnosť hrdinu. Hutný scenár s hodinami dialógov i súdnych pojednávaní je obohatený o zábavné minihry. A k tomu je tu aj dobrá náväznosť na prvý diel. Ťažko možno od dvojky žiadať viac – očakávania splnila.