Hry z prostredia Stredozeme majú zvláštne čaro. Akoby ani nemohli dopadnúť zle. Bolo ich veľa a samozrejme, nie vždy vynikali, no väčšinou sa veľmi príjemne hrali. Až by sa mohlo zdať, že pokaziť niečo, čo vzišlo z pera J.R.R. Tolkiena, je takmer nemožné. Akčné hry, RPG, obrovské MMO svety a aj realtime stratégie. Po tejto čarovnej krajine nás už skutočne povodili rôzne hry. A teraz nás do nej zavedie aj Assassin's Creed.

Samozrejme, nie doslova, no pri letmom pohľade na Middle-earth: Shadow of Mordor sa porovnávaniu nedokážete ubrániť. No čím hlbšie sa ponoríte do hry, tým viac vás osloví. Trochu prekvapivo nie je Shadow of Mordor veľmi originálnou hrou, no ako už mnohí určite dobre viete, je aj napriek tomu hrou zábavnou. Príbeh v sebe kombinuje prvky pôvodných kníh aj Jacksonových filmov, ukáže mnohé, čo poznáte z plátna kín a dá podobu tomu, čo ste si doteraz len predstavovali pri čítaní.

Aj keď sa dej odohráva niekde medzi Hobitom a Pánom prsteňov, jeho korene siahajú až do Druhého veku. Vtedy elf menom Celebrimbor vyrobil 16 prsteňov moci, ktoré s dobrým úmyslom našli svoje miesto medzi ľuďmi, trpaslíkmi a elfami. Čo zo začiatku vyzeralo ako vzácny dar, nakoniec ukázalo svoju pravú tvár. Annatar, pod ktorého vedením Celebrimbor na prsteňoch pracoval, bol v skutočnosti temný pán Sauron. A k Jednému prsteňu, ktorý vládol všetkým ostatným, bol už iba krôčik. No ten príbeh už poznáte. Hra nesleduje presne knihy, niečo si v tomto ohľade aj vyfabuluje, no snaží sa ísť verne po stopách predlohy.

O mnoho rokov neskôr stretávame Taliona, kapitána z Gondoru, s ktorým sa osud nemazná a hneď v úvode hry zomiera, pričom je svedkom masakru svojej rodiny. Tým však jeho cesta nekončí, práve naopak, začína. K životu ho privedie duch, ktorý Talionovi umožní predĺžiť si pobyt vo svete živých, ak mu pomôže zistiť, kým vlastne je. Dve postavy sa tak spoja do jednej, dva charaktery vás posúvajú dopredu v príbehu a zo schopnosti dvoch bojovníkov môžete ťažiť v bitkách s nepriateľmi. A aj keď to ešte netušíte, s obomi sa vydávate na cestu za pomstou, pričom sa z vás stáva postrach všetkých ohyzdov – tieň Mordoru.

Dejiskom hry je teda logicky práve Mordor a to ešte predtým, než ho Sauron úplne spustošil a premenil na pustatinu bez života (alebo teda bez života, ktorý by ste na svojich potulkách krajinou chceli stretnúť). Už teraz je však krajina okupovaná práve ohyzdmi, ktorí zotročujú ľudí a nechávajú ich pracovať vo svojich táboroch. A oni nie sú váš jediný problém. Okrem obyčajných ohyzdov sa vám často do cesty postavia aj Uruk-hai, či dokonca agresívna fauna tohto kraja. A už dopredu sa musíte zmieriť s tým, že v hre budete zomierať. A možno aj často. Našťastie to nie je až taký veľký problém.

Otvorený svet Mordoru je veľký a má svoje pravidlá, ktoré si najskôr musíte osvojiť. A to prvé je, že ste na nepriateľskom území, tým pádom vám každý ide po krku. Našťastie ste ako každý správny assassín vybavení pestrou paletou zbraní. Bežný meč (vyrobený asi z rovnakého materiálu ako Žihadlo) využijete v boji s väčšinou nepriateľov, no ak sa radi zakrádate a nepriateľov pomaly odstraňujete visiac na rímse, určite si zamilujete dýku. Niektoré situácie si však vyžadujú odstup a vtedy môžete vytiahnuť elfský astrálny luk. Talion, samozrejme, zvláda lozenie aj free running a to všetko v jednoduchom prevedení, aby ste sa niekde nezasekli (aj keď aj to sa vám v hre bude stávať, nie však vašou vinou).

Kým doteraz z opisu hra mohla pripomínať Assassin's Creed, súbojový systém jasne čerpá z free flow bojového štýlu z Batman: Arkham série. Bojujete jedným tlačidlom, ďalším vykonáte protiútok a nakoniec je tu ešte uchopenie súperov a dočasné ochromenie Celebrimborovou mocou. To všetko do seba plynulo zapadá a súboje tak nie sú náročné, pričom sa však na ne príjemne pozerá. Navyše si postupne pridávate nové možnosti a vylepšujete svoje schopnosti, takže ste v boji so silnejšími súpermi konkurencieschopní. A v dnešnej dobe netreba zabúdať ani na QTE, ktoré v hre uvidíte najmä ak vás súperi dostanú na kolená, prípadne vy ich.

Svet Mordoru má svoju hierarchiu a to je to najlepšie, čo vám hra dokáže ponúknuť. Síce sa hemží hlavne ohyzdmi, no tu a tam ich vedie nejaký kapitán. Kapitáni sú väčší, silnejší a majú špecifikované silné a slabé stránky. Ak ich chcete spoznať, musíte nájsť skryté informácie, prípadne ich vytĺcť z nejakého nižšie postaveného vojaka. Nad kapitánmi sú potom bojoví velitelia, ktorí sú ešte silnejší, majú menej slabín a kapitáni im slúžia ako ochranka. A rebríčkom hierarchie neotriasate len vy, keď z neho odstraňujete hodnostárov - aj kapitáni sami medzi sebou vedú rozbroje a šplhajú hore. Postup má navyše zaistený každý, kto vás zdolá. Aj z bežného ohyzda sa tak vie stať kapitán.

Tento Nemesis systém je to, čo vás v hre bude držať aj mimo hlavných príbehových misií. Dokonca by sa dalo povedať, že s niektorými Urukmi si vytvoríte vzťah. Vidíte, ako protivník vždy po vašom zabití šplhá hore a pri ďalšom stretnutí vám to, samozrejme, hodí rovno do tváre s tým, že ani teraz neskončíte inak. Navyše si postupne vypracujete schopnosť ovládať myseľ ohyzdov, takže si na miesta kapitánov môžete dosadzovať „svojich ľudí" a pomáhať im, keď majú rozpor s inými kapitánmi. Dokonca ich môžete vyslať zabiť niekoho iného, či ich v boji pripojiť na svoju stranu. To sa hodí hlavne vtedy, ak bojujete s presilou kapitánov, na každého platí niečo iné a v ceste vám stoja desiatky bežných pešiakov.

Okrem toho svet Mordoru ponúka už len dosť generický sandbox, kde beháte po mapke, hľadáte zberateľné veci kvôli drobnému vylepšeniu štatistík, plníte nezaujímavé vedľajšie misie kvôli výraznejšiemu zlepšeniu štatistík a keď vás to omrzí, tak budete len používať veže pre rýchly presun k najbližšej príbehovej misií. Získavate ich rovnako ako v Assassin's Creed a pre vás predstavujú bod, odkiaľ štartujete po smrti. A aj keď v niektorých misiách lovíte, v iných sa zas stretnete s Glumom, väčšina z nich vás variabilitou neposadí na zadok. Stále to však všetko drží pokope zábavná akcia a pomedzi misie pokojne môžete bojovať s kapitánmi.

Bohužiaľ, aj záver vyšumí tak akosi do prázdna. Všetko sa to začína skutočne veľkolepo, veď predsa stojíte proti tomu najlepšiemu, čo pred vás Sauron dokázal postaviť. Čím ďalej sa však v súbojoch dostanete, tým viac vás hra oberá o kontrolu nad postavami. Najskôr  bojujete s hordou ohyzdov, no potom sa už len zakrádate poza chrbát. A samotný záver by si rozhodne zaslúžil niečo viac, nie len veľmi krátku quick-time sekvenciu. A akosi ani neprekvapí, že hra finišuje otvoreným koncom. A nie takým, ktorý by odkazoval na Pána prsteňov.

Čo sa však týka spracovania, Mordor stúpa do výšin. Grafika je veľmi pekná, aj keď nie práve najdokonalejšia. Hre veľmi pristane jej výtvarný štýl. LithTech engine je po rokoch opäť vo veľkej hre a vo veľmi dobrej forme. Sila produktu však tkvie v niečom inom – vo zvuku. Hudba je výborná, k hre sa presne hodí a inšpiruje sa Jacksonovými filmami. Taktiež dabing je úžasný a je ho skutočne veľa. Poteší nie len vtedy, keď na obrazovke Galadriel prehovorí hlasom Jennifer Hale, ale aj vtedy, keď ohyzdi skandujú meno kapitána, ktorý s vami ide bojovať. Nechýbajú ani ďalšie známe hlasy, ako Troy Baker, John DiMaggio alebo Claudia Black, no škoda, že Glumovi neprepožičal opäť hlas Andy Serkis.

Čo si teda o Middle-earth: Shadow of Mordor myslieť? Je to ťažké. Hra jednoznačne má chyby a taktiež vás občas začne nudiť. No keď sa pozriete na svoje štatistiky, zistíte, že už máte nahraných 15 hodín a pred sebou aj tak ešte slušnú porciu obsahu. Ak by bola hra zlá, nikdy by ste v nej nestrávili toľko času. Len skrátka má svoje chyby. Je neoriginálna, no stále zábavná, s atraktívnym súbojovým systémom, skvelou prezentáciou a systémom hierarchie nepriateľov, ktorý vás pri nej udrží veľmi dlho a raz za čas poskytne aj solídnu výzvu. Príbeh by Oscara nezískal, no kvalitná atmosféra hre postačuje na to, aby si získala fanúšikov Tolkiena.