Hoci je Borderlands len dvojdielna séria, stihla si získať dostatok priaznivcov na to, aby bol každý ďalší príbeh (vrátane milión plus jedného DLC) očakávaný s otvorenou náručou a žiariacimi očkami. Vôbec to nie je samozrejmosťou, veď okrem kvalitnej „diablovky z vlastného pohľadu“ sa vývojári z Gearboxu v poslednom čase prezentovali priemernými titulmi. Napriek honosnému menu Duke Nukem Forever a Aliens: Colonial Marine pohoreli. Je preto zázrakom, že sa druhému Borderlands po tom všetkom stále darí. A stále nás aj nesmierne baví. Pokračovanie, aj keď len také malé, na seba nenechalo dlho čakať.

Po nekonečnej sérii DLC k Borderlands 2 tu máme Borderlands: The Pre-Sequel - diel bez číslovky a dokonca od úplne iného vývojárskeho tímu. Na jednej strane sa môžeme nechať učičíkať rečami o čerstvej krvi a nových nápadoch. 2K Australia síce nedokážu uhranúť nezabudnuteľným dobrodružstvom (tým nebol ani Bioshock 2, The Bureau: XCOM Declassified už vôbec nie), ale určitú úroveň kvality dokážu udržať. Nové Borderlands na tom nie je inak. The Pre-Sequel! je jednoducho ďalší príbeh zo známeho sveta Bordelands, len v inom prostredí. Presne tak, ako ho vlastne už roky poznáme - je to klad a žiaľ, i zápor zároveň.

Zápletka ako taká nemá žiadnu výraznú šancu na to, aby dokázala dlhodobo udržať pozornosť hráča. Plní len jednoduchú úlohu, vytvára dôvody, prečo ísť z jedného konca mapy na druhý a potom zase späť. Dej je situovaný medzi prvý a druhý diel Bordelands. Odohráva sa na Pandorinom mesiaci Elpis, kde si užijete nielen zníženú gravitáciu na jeho povrchu a nutnosť hľadať zásoby kyslíku, ale taktiež prerod Handsome Jacka z bežného hrdinu na hlavného záporáka v dvojke. Desiatky príbehových a postranných misií síce nedokážu rozprávať plynulý a pútavý príbeh, ale nechýba im humor. Nebudete sa smiať, až popadáte zo svojich herných kresiel, ale sa skôr sa pousmejete. Dialógy sú napísané možno až príliš silene a sú zbytočne rozsiahle. Nie je problém sa v nich stratiť alebo ich jednoducho prestať vnímať a len nezaujato odklikávať. V tomto majú, žiaľ, austrálski vývojári čo dobiehať.

Na výber máte štvoricu hlavných postáv, pričom ide pre fanúšikov série o dobrých známych. S trojicou sme si potykali ako zápornými hrdinami a konfrontácia s nimi je v The Pre-Sequel! pomerne zaujímavá. Wilhelm ešte nedosahuje robotickú úroveň z budúcnosti, ale úspešne na sebe pracuje. Poteší prítomnosť dvoch pomocníkov, dronov, z ktorých jeden má na starosti ofenzívne úlohy a druhý zabezpečuje funkčnosť štítov alebo regeneráciu zdravia. Athena ako gladiatorská rogue aassassin využíva svoj štít, ktorý môže po absorbovaní nepriateľských projektilov poslať späť ako pozdrav.

Najviac nám učarovala Nisha so svojou šerifskou minulosťou z Lynchwoodu. Pištoľníčka miluje nielen svoj kolt, ale aj sniperku a práve táto kombinácia má v ženskom podaní to správne akčné čaro. Ešte si pekne nasadiť kovbojský klobúk a atmosféra sa dá krájať. Posledným mohykánom je Claptrap. Ovláda zo všetkého niečo a nič poriadne, hodí sa skôr do kooperatívnej partie, než do rúk osamelého ostrostrelca. Jeho hlavnou devízou je spustenie súboru VaultHunter.exe, ktorý vygeneruje špeciálny efekt podľa vzniknutej situácie a napríklad aj v závislosti na tom, či ste už čosi odohrali s inými postavami – a pokojne aj z predchádzajúceho dielu.

Každá z postáv má svoj strom schopností, kam môžete investovať ťažko získané body po úspešnom levelovaní. Napríklad naša Nisha mala okrem pištoľníckeho skillu Showdown, ktorý jej umožňoval strieľať s väčším poškodením, aj bohato nadoponavé mierenie a damage, keďže sa na svet pozerala väčšinou skrz optiku svojho miláčika. Získavanie skúsenosti je už tradičným honorom za zabitých nepriateľov alebo splnené úlohy, pričom ako je v Borderlands zvykom, do žiadnej sily a kadejakých blbostí tú ďalšie body pchať nebudete. Zdravie rastie postupne, no ešte lepšie je vybaviť sa účinným štítom absorbujúcim primárne poškodenie – ak chcete, je možné investovať bodíky do jeho regenerácie. Loot je rovnako bohatý ako v minulosti, takže inventár budete mať veľmi skoro zaprataný zbytočnosťami, so snahou haraburdy predať. Vypadávanie predmetov z mŕtvych protivníkov je náhodné a očakávali by sme aspoň minimálnu snahu o presadzovanie zbraní pre ovládané povolanie.

To všetko sú dobre známe ingrediencie. Osvedčili sa výborne v minulosti, fungujú aj tentoraz, no radšej si to zahráme v Borderlands 2. Nové prostredia sú skôr fádne a dizajnovo skromné. Ani Pandora nebola bohviečím, avšak ponúkala zaujímavé zákutia. Elpis v celkovom level dizajne pokrivkáva, hoci potenciál tu určite bol. Vesmírnych vrakov tu popadalo dostatok, no jediné, čo vám napovedá, že sa nachádzate mimo bežný svet, je už spomínaná gravitácia a nutnosť zbierať zásoby kyslíku. Hrateľnosť to síce mení, avšak len mierne a všetko ostáva pri starom (a dobrom) akčnom strieľaní po všetkom možnom. Znížená gravitácia vám umožní pohybovať sa skokom na väčšiu vzdialenosť, dosť zábavy si užijete aj s vystreľovacími plošinkami. Zásoby kyslíku máte vo voľnom priestranstve, kde sa najčastejšie nachádzate, v obmedzenom množstve a musíte ho čerpať z rôznych zdrojov. Čosi zostane po nepriateľoch, na určitých miestach sú akési žriedla alebo sa môžete ukryť pod umelo vytvorenú atmosféru.

Taktizovanie nebolo silnou stránkou ani v minulosti, takže sa na jednom mieste nebudete zdržiavať pridlho ani tentoraz. Prečo by ste to aj robili, veď obzerať tu nie je čo. Ak vyčerpáte všetok kyslík, vždy nájdete čosi po ruke, kým vám neklesne zdravie na nulu. Takže novinka je tak trochu kontraproduktívna. Navyše akoby opticky ubudlo protivníkov, druhovo je to taktiež menej pestré a ak je Claptrap hrateľnou postavou, už vám do toho ani nemá kto poriadne kecať. Možno to znie ako zbytočné horekovanie, no výsledný efekt, respektíve atmosféra pri hraní, je slabšia. Áno, vidíme, že hráme ďalšie Borderlands (hoci na skutočnú trojku si budeme musieť ešte nejaký ten rôčik počkať), vyzerá to tak, strieľa sa tam podobne, je to skrátka first-person shooter skrížený s akčnou RPG. Avšak je to slabšie ako druhý diel  a aj pri jednotke sme sa viac bavili a ťahalo nás to ísť ešte ďalej a splniť ešte tento jeden quest a až potom „natiahnúť bačkůrky a ísť do hajan“. Subjektívne hodnotenie nemusíte brať ako zbernú mincu, ale The Pre-Sequel! malo byť skôr datadiskom. Takým nabitým DLC za 10-15 € a nikto by nereptal.

Spracovanie zostalo totožné a komixové cel-shade vyzerá stále k svetu, no chcelo by to čosi výnimočné a originálne. Unreal Engine už taktiež pomaly melie z posledného. Podobne ako sa dokázal Blood Dragon odlíšiť od Far Cry 3, je Pre-Sequel pricucnutým deckom na prsníku na dobrodružstvá bohatej mamičky Borderlands 2 a nesnaží sa vyzerať inak alebo ponúknuť čosi odlišné - či už vizuálne alebo atmosférou, hrateľnosťou, jednoducho čosi zábavné, už nie raz videné a hrané. Za nejakých 20 hodín dokončíte kampaň, ale príbeh tu je dôležitý ako v porne, takže si to strihnete ešte raz, ale bude to premáhanie. Kooperatívne hranie je vynikajúce, jednoduché a plne funkčné. Naskočiť do rozohranej partie nie je žiadnym problémom a stane sa nutnosťou. Niektoré situácie budú pre osamotených hráčov nesmierne náročné, až nehrateľné. Zatiaľ čo sa sami budete trápiť, hoci len jeden živý pomocník vám pomôže prebojovať sa cez zbytočne frustrujúce miesto.

Borderlands: The Pre-Sequel! nie je tradičným pokračovaním a ani stiahnuteľným prídavkom. Ako prívesok známej série to berieme, ale zároveň musíme zdvihnúť varovný prst a pokárať 2K za to, že sa ulakomili a podojili úspešnú značku, čoho výsledkom je... toto. Síce hrateľné toto a áno, občas aj zábavné, ale radšej si znovu pustíme Borderlands 2.