Nie som herný historik, takže to nemôžem povedať so stopercentnou  istotou, no mám taký dojem, že vývojári z E-Line Media práve píšu dejiny a posúvajú hry ako médium opäť o niečo ďalej. Nerobia to revolučnými technológiami, ani unikátnymi možnosťami. Stačí im na to drobná a nenápadná hra Never Alone. Je totiž pravdepodobne prvou etno hrou na svete, ktorá je postavená na hodnotách a kultúre istého etnika – v tomto prípade Inuitov. Predstaví vám ich svet, zvyky a aj mytológiu. Vzdialenú krajinu prináša ako na podnose priamo na vašu obrazovku vo veľmi príťažlivej a tak trochu netradičnej podobe.

Never Alone nie je len o hraní, túto vecičku by sme mohli označiť ako isté "transmédium". Púšťate ju ako hru, hráte ju a bavíte sa pri nej, no behom ôsmych kapitol, z ktorých sa skladá, je pravidelne prekladaná krátkymi dokumentárnymi filmami o pôvodných obyvateľoch Aljašky. Ale nie je to len séria náhodných dokumentov. Herné a dokumentárne pasáže sa vzájomne dopĺňajú. Samotné hranie je totiž poskladané z pasáží inšpirovaných tradíciou. Ak v časti jednej kapitoly musíte napríklad prekonávať prekážky polárnej žiary, tesne pred ňou si odomknete nový dokumentárny segment, ktorý vám tento fenomén priblíži z pohľadu domorodých obyvateľov.

Takýto bipolárny charakter hre prospieva a je príjemným osviežením. Nie je to žiadny náročný titul, či už v oblasti základnej charakteristiky alebo obtiažnosti, no striedanie hrania a pozerania pomáha hre udržať si vašu pozornosť, pričom vďaka krátkej dĺžke jednotlivých dokumentov nehrozí kolísanie tempa. Skôr to prehlbuje pútavosť hernej náplne a vlastne aj príbehu. Ten je akousi mozaikou zloženou hneď z niekoľkých legiend, no pôsobí celistvo a nebudete z neho mať dojem zlepenca.

Dej sa točí okolo hrdinskej dievčinky menom Nuna. Tá bola odmalička jedným z najlepších lovcov vo svojom kmeni a odvaha jej nechýbala. Keď prišla obrovská snehová víchrica, práve toto neohrozené dievča sa vydalo na cestu za tým, čo bolo zdrojom katastrofy. Nuna však neputovala sama a už na začiatku jej skrížila cestu malá polárna líška. Od tohto momentu už nemohli byť jedna bez druhej a to bez ohľadu na okolnosti. Prešli si spolu súbojom so zlým lovcom ľudí, zdolali prekážky od škodoradostných malých ľudí a nakoniec sa spolu postavili proti obrovi.

Všetky tieto mýty, spolu so spôsobom života inuitov, vám hra priblíži už spomínanými dokumentmi. Navyše však príbeh rozvíjajú aj jednoduché 2D animácie v štýle tieňohry, ktoré sú sprevádzané vstupmi rozprávača, samozrejme, v pôvodnom jazyku a s anglickými titulkami. Príbeh skutočne nie je nijako zvlášť zložitý, pár momentov dokonca dokážete veľmi presne predvídať, no aj tak v týchto chvíľach pocítite ľútosť. Ale dojem z deja je dobrý. Je to klasická ľudová rozprávka ako mnoho tých našich, len v inom prostredí. Ak máte podobné príbehy radi, prídete si na svoje.

Never Alone má dve formy postupu. Aj napriek tomu, že hra obsahuje dvojicu postáv, je možné hrať aj osamote. AI sa vtedy nechopí postavy líšky počas celej hry. V kľúčových momentoch (napríklad hádanky) preberiete kontrolu nad oboma postavami a sami si medzi nimi prepínate. Pritom musíte skombinovať ich unikátne schopnosti tak, aby ste zo situácie vyviazli živí. Hra zabaví aj týmto štýlom, no pochopiteľne, je oveľa prirodzenejšia v kooperatívnom hraní dvojice hráčov na jednom gauči.

Nuna a aj jej líška majú odlišné charaktery, ale výborne sa navzájom dopĺňajú, ak máte vedľa seba niekoho, kto preberie tú druhú postavičku. Líška je rýchlejšia aj pohyblivejšia, dostane sa na nedostupné miesta a z nejakého dôvodu ovplyvňuje aj správanie duchov, čo sa neskôr objavia v príbehu. Naopak Nuna je pomalšia, až ťarbavá, no taktiež silnejšia a postupne sa dostane aj k tradičnej eskimáckej zbrani, ktorá tejto dvojici neraz pomôže. Ani nie tak v súboji, ale skôr pri prekonávaní rôznych väčších a menších nástrah.

Never Alone je v prvom rade skákačkou, takže je o rôznych platformách, plošinkách, sklzoch, prekážkach a mechanizmoch, ktoré to všetko spájajú. Aj do týchto elementov sa však pretavuje rozdielnosť postáv. Nuna nedoskočí tak ďaleko a častejšie sa s ňou vrhnete strmhlav do priepasti. Pri prekonávaní prekážok v prostredí sa však musíte popasovať aj s nepriazňou počasia, nie len s nepriateľmi. Ak vám zafúka protivietor, musíte sa držať, aby vás neodfúkol. Ak vtedy náhodou vyskočíte, odhodí vás dozadu. Líška sa však s vetrom pasuje o niečo ťažšie. Príjemne poteší ovládanie, ktoré veľmi dobre reaguje. Hru som mal možnosť vyskúšať už v lete a vtedy bolo nemotorné a ťažkopádne, všetky neduhy však autori odstránili.

Jednotlivé hádanky, na ktoré narazíte počas hrania Never Alone, nie sú nijako zvlášť náročné. Ide v nich najmä o vhodnú kombináciu dvojice postáv.Jedna pomôže prekonať prekážky tej druhej, pričom vtedy využijú už uvedené rozdiely, ktoré sú pre ne typické. Napríklad keďže je líška rýchlejšia, dokáže sa krátkodobo šplhať po stenách. Takže sa jednoduchšie dostane na vyššie plochy a stiahne ich dole, aby na ne dokázala Nuna vyskočiť. Skutočne to nie je žiadna veľká výzva, takže hru bez problémov zvládnu aj vaši drobci, ktorým bude dej veľmi príjemne plynúť.

Horšie to je však s dĺžkou hry. Tých 8 kapitol je prekladaných 24 krátkymi filmami a to všetko budete mať za sebou za jediný večer. Vzhľadom na nižšiu cenu to, samozrejme, nie je až taký problém, no rozhodne by ste ešte uvítali aspoň o hodinku viac. Párkrát sa niekde ani nie tak zaseknete, ale skôr zdržíte, nakoľko niektoré mechanizmy vám nie sú explicitne vysvetlené. Navyše sa nemôžete ani spoľahnúť na to, že by ste hru ešte niekedy raz prešli, keďže neponúka veľkú znovuhrateľnosť. Celé to preto pôsobí ako Limbo – dĺžkou, štýlom a aj tým, že po prejdení budete na hru dlho spomínať, no už sa do nej asi nepustíte.

Never Alone sa vyznačuje minimalistickým audiovizuálnym stvárnením, čo dotvárajú už spomínané tieňohry, ktoré predstavujú hlavný naratívny prvok. Grafika je poháňaná Unity enginom, je jednoduchá, no rýchla. Výtvarná stránka zas pochopiteľne smeruje k akejsi čistote bez preplnenia rôznymi prvkami, no dokáže ponúknuť aj veľmi pekné miesta s kontrastmi a odlišným dizajnom. Zo zvuku vynikajú najmä ľudové prvky, ako dabing rozprávača a bubny, ktoré sa starajú o väčšinu hudobných motívov.

Never Alone je skutočne výnimočným počinom a aj keď v hrateľnosti neprináša veľké kroky vpred, konceptom dokazuje, že hry ešte stále majú miesto, kam sa môžu posunúť. Príbeh sa dá uplatniť všeobecne, je o vzťahu ľudí a sveta okolo nich. Vo dvojici dej plynie veľmi dobre a aj keď je hra krátka, tie peniaze ľutovať nebudete. Áno, má aj chyby, ktoré trošku kazia dojem, no výsledok je stále veľmi pôsobivý. Ak sa vám páčil Limbo, Never Alone môžete pokojne dať šancu. A ktovie, možno časom uvidíme aj ďalšie podobné počiny o iných menej známych kultúrach.