Neprávom odsúvaný do ústrania. Aj tak by sme mohli hneď na úvod charakterizovať Assassin’s Creed: Rogue, najnovší diel úspešnej série, ktorá sa v týchto dňoch prezentuje hneď dvojnásobným zastúpením. Zatiaľ čo sa Unity predvádza na novej generácii konzol a PC, strháva na seba pozornosť mediálnu aj reklamnú, je diel určený výhradne pre PlayStation 3 a Xbox 360 mierne mimo hry. Neoprávnene.

Značka Assassin’s Creed je pre Ubisoft dojnou kravou, to si môžeme povedať pekne na rovinu a všetci dobre vieme, že sa to herný moloch nebojí využiť. My ako hráči na to vždy skočíme, ale po odbočke v podobe Liberation sa už máme na pozore. Niekoľko hier ročne z jednej značky? To sa skutočne často nevidí a musí prísť kruté vytriezvenie a recyklácia. Rogue však napriek tomu, že by sme ho mohli pokojne nazvať aj Assassin’s Creed III: Black Flag, stojí nad priepasťou hráčovho zatratenia a pokojne si vypiskuje. Má na to dôvod. Parkour v prírode, tichý zabijak, efektívne i efektné súboje, štipka historickej konšpirácie, námornícke radovánky a otvorený svet k tomu. Stále je to zábava na dlhé zimné večery.

Ak vás však nechytila trojka alebo pirátsky diel Black Flag, nebude vám šmakovať ani Rogue. Koniec vysvetľovania toho, či sa do Rogue pustiť alebo nie. Práve uvedenými časťami sa hra inšpiruje a završuje tak koloniálne dobrodružstvo. S tretím Assassin’s Creed Ubisoft neuveriteľne riskoval a nechal úspešnú značku poriadne prekopať, vlial do jej žíl novú krv. Mnohí hráči tento posun nestrávili, hoci predajne ide o najúspešnejší diel z celej série a ponúka čosi odlišné, než renesančný parkour v Európe. Či sa na to pozeráte spredu alebo zozadu, hrateľnosť nestála na hlinených nohách a vždy sme dostali plnohodnotný pokrm. Rogue to verne kopíruje, a to napriek tomu, že vývoj dostali do rúk menej skúsení Ubisoft Sofia, stojaci práve za nie príliš podareným Liberation. Otázkou ostáva teda už len to, či máte naozaj chuť na ďalšiu porciu už dobre známej zábavy. Prejesť sa jej dá, Rogue však predstavuje to povestné, posledné sústo, ktoré do seba natlačíte, aj keby vás malo roztrhnúť. Pretože je také dobré.

Dej odohrávajúci sa v druhej polovici 18. storočia ponúkne zaujímavé prostredia severného Atlantiku so snehovými búrkami, ale napríklad aj pre cestovanie loďou komornejšie, no pestrejšie River Valley a veľkým lákadlom je samozrejme New York. Menšie odbočky v príbehu do Lisabonu sú len jednorázovou, ale ľahko zapamätateľnou akciou. Príbeh nám predstavuje novú hlavnú postavu, ktorou je Shay Patrick Cormac, pomerne odlišný charakter ako v predchádzajúcich častiach. Začínate s ním ako s hotovým hrdinom v spolku asasínov. Hodenie do hlbokej vody je možno nepríjemným kúpeľom pre nováčikov, no zároveň ohromnou jazdou hneď na začiatku, v ktorej je niekedy problém sa zorientovať. Shay je zaujímavou postavou aj preto, že dokáže vysloviť svoj vlastný názor, nie so všetkým hneď slepo súhlasí a nechýba mu rozvaha alebo drsná vypočítavosť. V sérii Assassin’s Creed to pravidlom nie je, čo je však dvojsečná zbraň: možno vám bude chýbať počiatočné odhaľovanie tajných spolkov a zápletky ako takej. Fanúšikovia celej série však budú nadšení, Rogue rozumne spája tretí a štvrtý diel, odkazuje na Connora z trojky, znovu uvedie na scénu hrdinov, ako napríklad Achilles, mnohé z minulých dielov sa vysvetlí a plynulo sa naviaže na Unity. Najzaujímavejším je ale „neočakávaný“ príbehový twist s prehodením strán, za ktoré budete kopať.

Biele kapucne hodíte za hlavu po nezvyčajnom odhalení (a zároveň po jednej vcelku pôsobivej, tvrdo naskriptovanej misii, ktorú by ste čakali skôr v Call of Duty) a práve v tomto momente nám Shay pripadal ako jediný, ten najsprávnejší hrdina. Aj keď cynický a tvrdý, ale stále ľudský, nie len bábka v rukách mocných, ale s vlastným názorom a svedomím. Potom je to už len krôčik k templárom a verte, že čosi podobné táto séria skutočne potrebovala. Výmena strán totiž prináša možno nenápadnú, no dôležitú novinku. Vzhľadom k tomu, že ste opustili bratstvo, sa musíte často postaviť proti svojim nedávnym kolegom, ukrývajúcim sa v sene, či iných miestach, kde to môžete robiť aj vy. Strety s nimi sú zaujímavé, vyžadujú väčší skill, no zároveň je odmena za získanie okupujúceho územia dostatočne sladká. Nepriateľských asasínov môžete odhaliť pomocou eagle vision. Vyšantiť sa môžete so špeciálnou muníciou do tichej pušky, zrejme prvej sniperky vystreľujúcej šípky. Uspíte nepriateľa, nadopujete protivníka sérom, ktoré ho uvedie do stavu berserku a začne zabíjať svojich druhov alebo len odlákate pozornosť strážiacich junákov prskavkami. A to ste si ešte nesiahli na predchodcu granátometu, do ktorého taktiež dáte mnoho rôznej munície a pôsobí plošne. Skombinovať tieto dve zbrane a zasiahnuť nie dve, ale hneď niekoľko múch jednou ranou, je lahôdka.

Na pevnine vás čaká presne to, čo dobre poznáte a funguje už roky. Z vysokých miest synchronizujete prostredie, hľadáte truhlice s pokladom (alebo tie prekliate unikajúce noty), pokúšate sa dosiahnuť odmenu na ťažko dostupných miestach, renovujete budovy prinášajúce zisk do erárnej pokladnice, lovíte rôzne zvieratá a samozrejme, vylepšujete svoj inventár. Sú to desiatky miest, ktoré sa skrývajú v sebe pevnosti, krčmičky či obchody alebo jaskynné maľby. Hoci je príbehová kampaň o čosi kratšia, než býva zvykom a podarí sa vám ju dokončiť za približne 12 hodín, určite odhalíte len časť všetkých zákutí mapy. Nepozriete sa na všetky miesta a nepokúsite sa nájsť všetky drobnosti. A práve tu sa ukrýva zábavná časť, ktorá vás nechá patlať sa vo vlastnom pieskovisku mnoho ďalších hodín, niekoľkonásobne dlhšie, než pokoríte zápletku. A samozrejme, sú tu aj bláznivé dobrodružstvá na  hladine morí.

Shay má na mori svoju jedinú lásku, Morrigan. Nie je ohromujúca, obrovská, pompézna, ale je jeho a veľmi ľahko sa do nej zamilujete aj vy, postupne ju vylepšíte a okrem streľby z dela sa chopíte gatlingu, zapálite nejednu, vypustenú olejovú škvrnu, zničíte ľadovce, poberiete stratené bedničky s materiálmi, ulovíte si veľrybu. Loď slúžiaca ako dopravný prostriedok má len jedno využitie, stále je však neuveriteľne zábavná, takže sme sa často plavili len tak niekam ďaleko, so zapadajúcim slnkom v popredí a posádkou vyspevujúcou chytľavé námornícke piesne. Ohromná atmosféra sálajúca z jednoduchých činností má to správne, nenápadné čaro, je to úžasné. Lenže spoločnosť vám robia aj iné lode, zväčša nepriateľské. Námornícke bitky nie sú, podobne ako samotné ovládanie lode, príliš realistické, ale vôbec to nevadí. Postačí vám správne korigovať rýchlosť plavby a natočenie lode. Je rozdiel, ak pálite z dvojice diel alebo mnohými zboku lode. Zároveň je bočný zásah ten najviac bolestivý, niektoré lode sú rýchle, ale bezbranné, iné na vás vyšlú salvu 24 delových gúľ a sledovať približujúcu sa smrť je vždy mrazivým zážitkom. Komu sa máli a má v sebe obchodného ducha, môže na mape obchodovať so zajatými loďami a začať poriadne zarábať.

Jediným problémom je to, že sme to tu už mali. Samozrejme, nebudeme tento zápor prehliadať, no zároveň sa to dá akceptovať, lebo vás hra pohltí. Rogue, samozrejme, nie je ani inak bez chýb. Ovládanie by si stále zaslúžilo vyladiť, pretože sa až príliš často stáva, že hrdina skočí na iné miesto, než plánujete a neviete ho presne nasmerovať. Výrazne to narúša plynulosť pohybu, ktorá je pre hru kľúčová. Občasné prepady frameratu sa raz za čas vyskytnú, viac však vadili neprimerane dlhé loadingy. Isteže, hra vyzerá na dosluhujúci generáciu konzol výborne, napriek zubatým tieňom či slabším textúram, na ktoré sa pozeráme pri novších hrách. Nie je to teda nič extra, rok dozadu by sme ani krivé slovo nepovedali. Nebudeme preto do technického spracovania rýpať, z hardvéru sa snaží vyťažiť maximum a celkom mu to ide. Topornejšie animácie to nezlepšia, ale vizuálne to pohroma rozhodne nie je.

Základným ukazovateľom toho, či je hra dobrá alebo nie, je hrateľnosť. Tá je znovu skvelá, hoci repetitívna. Berte alebo nechajte tak, Assassin’s Creed: Rogue ponúka práve to, čo fungovalo už minule a predminule. Máme tu otvorený svet s príjemnou prírodou a komu chýbalo urbanistické prostredie, je tu New York s desiatkami budov, po ktorých je radosť skákať. Je zbytočné opravovať to, čo nie je pokazené a Rogue spája to, čo nás bavilo v minulých dieloch do jedného celku. Herné prvky Assassin’s Creed fungujú stále, hoci už nie na výbornú a nezaberá očarenie všetkým možným, ktoré nás prenasleduje od fenomenálnej dvojky. Takže áno, Rogue je výborná a remeselne odmakaná fuška. Práve preto sa nedá vyslovene zvoziť pod čiernu zem.