Pojem inkvizícia vo väčšine z nás zrejme neevokuje nič dobré. Upaľovanie čarodejníc, bičovanie, mučenie. Môže vôbec slovo s historicky zásadne negatívnym významom dostať aspoň trochu pozitívny podtón? Ak to niekto dokáže zmeniť, tak BioWare a tretia časť RPG série Dragon Age. Pretože nie modrá, ale inkvizícia je v tomto prípade rozhodne dobrá.

Kontinent Thedas zmietaný v chaose po neúspešnom rokovaní medzi templármi a mágmi potrebuje niekoho, kto sa postaví medzi dve znepriatelené skupiny a zároveň bude mať dosť síl na boj so splodencami pekiel vychádzajúcmi z trhlín v realite. Chtiac-nechtiac sa do čela novovzniknutej organizácie, Inkvizície, dostáva hlavný hrdina hry. Jeho (alebo jej) najväčším darom i prekliatím zároveň je schopnosť uzatvárať trhliny vedúce do dimenzie démonov. Vykoná mnoho dôležitých činov, čakajú ho politické rozhodnutia, bude ale potrebovať veľkú pomoc a v neposlednom rade aj šťastie, aby inkvizícia pod jeho velením mala dostatok síl na súboj s arcidémonom Corypheusom. Ten mal byť na veky vekov zničený a uväznený strážcami Grey Warden, ale ako to už býva, opäť sa raz niečo niekde pokazilo.

Iste vás zaujíma, ako veľmi a či vôbec je možné vaše skutky z predchádzajúcich Dragon Age hier naimportovať do Inquisition. Hlavného hrdinu preniesť možné nie je, ale cez webovú aplikáciu si môžete naklikať všetky závažné rozhodnutia a následne ich naimportovať do tretej časti, čím môžete ovplyvniť celkovú politickú situáciu na začiatku hry.

Okrem vami poskladaného hlavného hrdinu či hrdinky vás budú počas dobrodružstiev v Thedase sprevádzať traja spoločníci. Ich celkový počet je, samozrejme, väčší a nájdete tu aj niektoré staré známe tváre. Vyvážené zloženie skupiny je základom úspechu – štyria bojovníci nablízko, alebo naopak, dvaja krehkí mágovia a dvaja zlodeji v partii znamenajú komplikácie. Zoznam povolaní (a v konečnom dôsledku i rás) je klasický: bojovník, zlodej, ranger, kúzelník. Spočiatku sa vám bude zdať, že vývojový strom schopností je veľmi obmedzený a navyše sa zástupcovia rovnakých povolaní podobajú ako vajce vajcu. Nedajte sa ale zmiasť a dajte hre trochu času, aby vám sprístupnila všetky svoje možnosti aj v tejto oblasti.

Ešte možno o niečo viac možností ponúkajú aliancie, skupiny a politické strany, ktoré vám môžu pomôcť v boji s Corypheusom. Nebude to zadarmo a systém niečo za niečo tu platí rovnako ako v reálnom svete. Do radov inkvizície sa vám nepodarí dostať každého, koho stretnete. Títo sa nemajú radi s hentými, ďalších rozdeľuje stáročia trvajúca krvná pomsta. Politika, rozhovory, rozhodnutia a ich dopady vždy boli a aj ostávajú neoddeliteľnou súčasťou Dragon Age. Najmä čo sa týka politických vzťahov a histórie kontinentu, informácie z kníh, zvitkov a rozhovorov sú častokrát podrobnejšie, než by ste očakávali a detailisti skúmajúci pôvod každého rozhodnutia si určite prídu na svoje.

Život v mestách a veľkých usadlostiach tvorí značnú časť hry. Budete nakupovať, predávať, vyrábať nové brnenia a zbrane, upgradovať ich, zariaďovať si svoje sídlo, odhaľovať minulosť spolupútnikov v družine formou rozhovorov, vynášať rozsudky nad svojimi poddanými a plniť ďalšie povinnosti kráľa inkvizítora. Najdôležitejšou miestnosťou sa stane poradná sála, kde spolu so svojimi najbližšími zástupcami budete rozhodovať o osude dvoch krajín kontinentu, Orlaisu a Fereldenu. Veľký poradný stôl s mapami oboch krajín sa premení na nástroj, v ktorom nebudete plánovať iba hlavné, príbehové a vedľajšie misie, ale tiež vysielať špehov či vojakov plniť špeciálne úlohy, ktoré prebiehajú autonómne a úspech v nich vám môže priniesť niektorý z bonusov. To, čo si môžete dovoliť „vystrájať“ pri zadávaní misií, je úzko prepojené s tým, ako veľmi sa vám darí pri samotnom hraní. Ak sa nebudete venovať rôznym bočným aktivitám, nikdy nebudete mať dosť bodov na pootváranie všetkých možností taktickej mapy. Navyše vás hra pri prvom vkročení na neprebádané územie varuje, pre aké levely postáv je daná oblasť vhodná a ako usmrkanec na úrovni 4 si pri monštrách s levelom 12 skutočne ani neškrtnete.

Rovnako veľká, ak nie ešte väčšia časť vášho pobytu vo Thadease, sa venuje samotnému putovaniu po krajine, objavovaniu skrytých zákutí a v neposlednom rade boju. Dragon Age: Inquisition je po tejto stránke jednou z najbohatších hier tohto roku. Teraz máme na mysli herný obsah, ktorého je nie jedna, ale hneď niekoľko ton. Takmer všade je čo robiť. Okrem plnenia misií budete súťažiť na rôznych zvieratách (áno, po novom môžete využívať služby zvierat na zrýchlenie presunu a úmyselne sa vyvarujeme slova „kôň“), obsadzovať nové táboriská, aby ste sa do nich mohli kedykoľvek teleportovať, skúmať nočnú oblohu, hľadať stratené úlomky a ničiť ložiská červeného lyria. A tiež zbierať desiatky rôznych rastlín a hornín, plniť zásobovacie úlohy, starať sa o prekvitanie vášho hlavného sídla, zatvárať portály do dimenzie démonov a množstvo ďalších vecí, ktoré vás priklincujú k obrazovkám na 100 hodín a zrejme aj na dlhšie.

Povyšovanie postáv a rozdeľovanie skill bodov do niektorého z prístupných vývojových stromov iba otvára možnosti upgradovania. Taktiež sa môžete tešiť na upravovanie doplnkových vlastností (počet nesených odvarov alebo celková veľkosť inventára), budete vylepšovať recepty na hojivé masti, bomby a iné alchymistické zázraky, za pomoci nájdených plánov a pozbieraných surovín upravíte parametre zbraní a brnenia.

Jednotlivé krajiny alebo ak chcete mapy, sú úplne otvorené a je len na vás, ako sa v nich budete pohybovať. Často sa však stáva, že na mape zrazu narazíte na nepriateľov, ktorí vás prevyšujú o niekoľko levelov, a tak sa s chvostom stiahnutým medzi nohami budete musieť otočiť a vrátiť až keď trochu podrastiete. Na rozdiel od DA2 je v Inqusition kladený dôraz najmä na prírodné scenérie. Niežeby ste nebojovali v mestách, ale popri horách, močiaroch, vetrom ošľahaných pobrežiach, zamrznutých pláňach, pustatinách i hustých lesoch hrajú podstatne menšiu rolu. Žijúcu a dýchajúcu krajinu dopĺňajú zvieratá, ktoré často zápasia o život medzi sebou a medveď naháňajúci muflóna cez pol mapy nie je ničím výnimočným.

Azda najväčším rozdielom medzi Dragon Age 1 a 2 bol súbojový systém. Kritici i hráči odsúdili jeho príliš akčné poňatie v dvojke a tak sa s napätím očakávalo, čo v tomto ohľade zmení príchod tretej časti. Najjednoduchšie by asi bolo označiť súbojový systém v Inquisition za akýsi mix predošlých častí. Áno, k titulu môžete pristupovať ako k hre Diablo s pohľadom tretej osoby, kedy stlačením jedného tlačidla pre útok v kombinácii s občasným používaním superschopností zdoláte každého protivníka. Lenže existuje tu aj 2D pohľad na bojisko pripomínajúci strategické tituly, v ktorom sa hra zapauzuje a vy môžete naprogramovať správanie svojej partie. Použitie strategického plánovania vo veľkej miere závisí od toho, akú obtiažnosť si zvolíte a tiež za aké povolanie budete primárne hrávať. S bojovníkom toho veľa nenataktizujete, mág si ale vďaka AOE kúzlam trochu plánovania, najmä pri tuhších protivníkoch, určite vyžaduje. Dá sa povedať, že BioWare týmto spôsobom celkom šalamúnsky zariadili to, že vlk je sýty a ovca celá a vyznávači oboch herných štýlov budú spokojní.

Takmer maniakálna grafická dokonalosť Inquisition je cítiť najmä z detailov oblečenia a brnení. Ešte v žiadnej inej hre som sa neprichytil, ako pár minút obdivujem každý nit a spoj na brnení, bez ohľadu na to, či ho nosí nádherná elfka alebo ušpinený trpaslík. Lúče slnka presvitajúce cez koruny stromov či vodopády valiace sa z obrovských výšok, rozbúrený oceán a noblesné sídla boháčov. Všade, kde sa dostanete, stojí niečo za váš obdiv. Možno nie sú všetky textúry rovnako ostré a detailné, ale keď sa uprostred noci budete zakrádať v bažinách údajne zamorených zombie kreatúrami, krajinu bude zahaľovať lahký opar z močiarov, atmosféra sa bude dať krájať a zrazu sa na mape objavia prvé červené bodky, veľmi radi malé nedostatky tvorcom odpustíte. 

Čo sa však, bohužiaľ, odpustiť nedá, je niekoľko viac či menej zásadných chýb priamo ovplyvňujúcich hrateľnosť. To, že AI možnosti vašich spolubojovníkov sú ďaleko menšie ako v Dragon Age 1 ešte ako tak prežujeme. Zasekávanie postáv v strede animácie, občasná nemožnosť doručiť predmet a splniť quest, vypadávanie zvukov, problémy so správaním NPC postáv (zásadne sa nepohnú z miesta, aj keď to pre vás znamená zaseknutie sa o prekážku) sú ale veci, ktoré zamrzia. Napriek tomu, že od vydania sa objavilo už pár patchov, nie všetko sa podarilo odstrániť. Mierne musíme skritizovať aj HUD, respektíve grafické užívateľské rozhranie. Niekedy sa medzi predmetmi prepínate sprava doľava, inokedy zhora dole. Množstvo textu (PS4 verzia) na loadovacích obrazovkách, prípadne umiestnenie a hlavne veľkosť titulkov, by si tiež zaslúžili pozornosť autorov.

Aspoň krátkou vetičkou spomeňme hudobný podklad. Ten akoby z oka (z ucha?) vypadol soundtracku k Pánovi prsteňov. Epické fantasy motívy v kombinácií so spievanými melódiami vyvolávajú husiu kožu. Škoda len, že hudba dostáva pomerne málo priestoru. 

Úplne prvýkrát v histórii značky sa v hlavnom menu okrem singleplayerovej kampane nachádza aj odkaz pre vstup do multiplayeru. Hra má síce iba jeden mód, no nenechajte sa odradiť. „Opačná horda“ funguje veľmi dobre, spolu s tromi ďalšími hráčmi sa musíte prebiť cez sídlo nepriateľov a plniť popritom rôzne čiastkové úlohy. Vami vytvorená postava pritom získava nové skúsenosti, odomykáte s ňou špeciálne schopnosti a za nahromadené zlatky nakupujete nové vybavenie. Pre tých menej trpezlivých dokonca EA sprístupnila nákup vybavenia pomocou in-app nákupov za reálne peniaze, no keďže sa jedná o vyslovene coop orientovaný režim, takéto investície sú skutočne iba otázkou prestíže.

S pokojným svedomím môžeme povedať, že BioWare nesklamali. Na trhu asi momentálne nie je hra, ktorá by si vašu prvotnú finančnú investíciu a následne OBROVSKÚ investíciu v podobe stráveného času zaslúžila viac ako Dragon Age: Inquisition. Odvďačí sa vám pestrým, žijúcim svetom, tonou obsahu, množstvom RPG prvkov a bojmi, ktoré zachutia každému.