Piaty datadisk pre World of Warcraft kladie nové existenčné otázky. Kam sa posunúť po dekáde, keď sme vyhubili väčšinu silných bossov, prežili kataklizmu, objavili tri nové kontinenty? Dá sa jedine ísť oproti času a dostať sa do iného obdobia, oživiť trošku mytológiu a korene série. Nová porcia dobrodružstva chce lákať najmä starých hráčov a všetci konečne dosiahneme bájny level 100.

Desať rokov sa do kultovej MMORPG logujú tí najvernejší (a autor tohto textu osem, lebo naskočil až pri Burning Crusade). Niektorí reptajú, že sa hra dávno zmenila a najmä uľahčila život hráča. Nedá sa nesúhlasiť, keď vidíte  množstvo skúseností potrebné na postup na vyšší level, ohromné milióny sú zrazu preč a ani na level 100 netreba celý milión. Vanilla éra je skrátka preč, a to sa po rokoch dalo čakať. Už nikdy nezažijete identický pocit, ako pri prvom lúskaní viac ako 200-stranového manuálu či prechádzke so spadnutou sánkou v prvej krajine. Pôvodné čaro sa nedá priviesť naspäť, jedine, že by ste išli ako Garrosh Hellscream späť v čase ako vo Warlords of Draenor.

Verní nasledovníci príbehových línií sa môžu cítiť dvojako. Putujeme ďalej, ale vrátime sa o 20 rokov dozadu, do obdobia prvej stratégie Warcraft, kedy sa ukázali prvé postavy s povedomými menami. Pre Blizzard zrejme nebola iná šanca, ako alternovať dejové línie. Nie je to však zlý nápad - niektorí hráči pred 20 rokmi neboli na svete, iní stratégie Warcraft nehrali a orientujú sa na MMO. Nájdeme aj takých, ktorých pri mytológii držia iba WoW - a ostatní si skrátka prvotné udalosti nepamätajú.

Garrosh Hellscream je dobrá postava a oplatí sa ju sledovať. Invázia Hordy, beh po starom kontinente a vojnoví páni sú dobre pripravení a dejový tmel funguje. Blizzard sa zas posunul v rozprávaní deja a odklikávanie textových polí nebude častou aktivitou. Vývojári, zrejme inšpirovaní inými hrami, ktoré začali vkladať do narácie obrovské stávky i rozpočet (Star Wars: The Old Republic), sa rozhodli rozprávať kľúčové momenty v pekných a dobre strihaných animáciách na celej obrazovke. Kvalita išla citeľne nahor - nedávno som videl jednu animáciu z Lich Kinga a nízke rozlíšenie bilo do očí. Tu čaká vydarená produkcia a neraz si predelovú scénu pozriete znova. Nielen počas deja, ale aj v dungeone.

No kvalita deja a podanie nelícuje iba množstvo predelových scén. Dôležité je napojenie na jednotlivé questy, celé reťaze a váš postup. Je dobré vidieť vplyv na okolie. Nejdete iba po zvýšení počtu skúseností, cítite, že progres zaručí zmenu krajiny, má jasný dopad a nestavia iba na dočasný efekt. Svedčí to aj o zmene achievementov - nepoľujete po kvantitatívnom cieli 100 questov v zóne, ale plníte príbehové línie a ak treba, ostatné si nájdete sami. Rozdelenie na príbehové a dobrovoľné aktivity je markantné. Po vzore iných hier či opätovnej snahe poslať hráča objavovať svet bez vodenia za ruku, sa sem dostali nové elementy. Treba hlušiť vzácnych nepriateľov, hľadať skryté predmety, plniť bonusové úlohy s ohromným množstvom skúseností. Osobne sa mi zadania zdajú štedré a vzniká pocit inflácie v porovnaní s tradičnými questmi. Ale je to odpoveď na otázku, či sa dá zvyšovať level tak rýchlo. Blizzard opäť rozohral hru s inými číslami a plošne znížil počty HP, skúseností na vyšší level a môžeme pokročiť o celých 10 levelov a nie iba o päť. No nielen vďaka tomu vzniká pocit z oveľa rýchlejšieho postupu.

Prvá zóna, respektíve dve, vám budú pripadať nesmierne ľahké. Skočíte na level 90, vrháte sa na pár (desiatok) questov a za pár hodín vám padne level 92. Blizzard prísne delí štartovaciu zónu podľa rasy a až v spoločných zónach pridá na obtiažnosti. Tempo je rýchle. Náruživí hráči zdolajú level 100 za tri-štyri dni, ostatní za sedem až desať. Opäť čaká paleta profesií, ktorých limit skočil zo 600 na 700 (napríklad varenie má pár vypečených receptov s desiatkami prísad) a horizontálne objavíte veľa aktivít.

Mám pocit, že Blizzard pri práci so svetom WoW uplatňuje dva princípy: predstaví nový kontinent (Burning Crusade, Lich King, Mists of Pandaria) alebo prepracuje existujúci – Cataclysm či teraz Draenor. Napohľad ide o iný svet, ale na druhej strane pripomína Outland a hráči budú podvedome porovnávať obe verzie. Pocity reminiscencie sa derú naplno najmä u veteránov, ktorí si vybavia v pamäti budúci opustený Auchindon verzus súčasný, kde to žije. Alebo dve zhodné krajiny - Shadowmoon Valley nie je ešte zaplavená jedovatou zelenou a Nagrand väčšmi dýcha životom i lepšou grafikou.

Pri pohľade na mapu sa tešíte zo siedmich krajín, ale naplno si užijete iba päť. Štartovacia (Frostfire, Shadowmoon) pre každú frakciu (do opačnej možno zavítať, ale viac ako pár questov a objavovanie nesplníte) a štyri spoločné: Gorgrond, Nagrand, Arak a Talador. Darmo sa budete dobýjať do Tanaan Jungle, ešte nie je prístupná (žeby po ďalšom patchi?). Oproti Pandarii či Northrendu je to azda trošku málo, preto autori volia kontroverzný ťah - zákaz lietania v Draenore. Je to návrat k esenciálnemu fungovaniu bez lietajúceho mounta, kedy môžete cválať, ale nestúpnete do výšky. To prináša nový pohľad na bojisko i zmenu fungovania systému, keď si mnohí našli cieľovú destináciu, vyrútili sa na moba, tresli ho po gebuli a odleteli preč. Systém pohybu i súbojov núti prebojovať sa cez vlny nepriateľov, hľadať cesty, využiť miesta. Je to krok späť? Závisí to od uhla pohľadu, osobne to beriem ako plus. Okamžité lietanie uberalo novému kontinentu pôvodné čaro a jedine núteným ťahom dokáže hra získať pôvodný náboj. Aj jednotlivé zóny si užijete lepšie, zmapujete do najmenších detailov, nájdete pár zabudnutých postáv alebo len tak natrafíte na vzácnych nepriateľov. Pocit z objavovania sa vrátil, nie je to už automatický mód.

Pri zónach nás čakajú dve novinky – nové metropoly pre každú frakciu a najmä systém garrison, čo je element požičiavajúci si prvky stratégií, kde Warcraft začínal. Každý hráč dostane na spravovanie vlastnú pevnosť, osobitú inštanciu v celom svete. Tu môže zbierať rozličné suroviny, stavať budovy a získavať za ne bonusy. Prirodzene, budovy je dobré stavať náležite k svojmu remeslu, takže ak sa sústredíte na alchýmiu, určite nebudete v prvom kole budovať kasárne. Starostlivosť o budovy má priamy dopad na vašu postavu a hranie, ústi do získavania pekných bonusov. Stavať môžete menšie, stredné i veľké budovy a pohľad na garrison sa mení takmer na izometrický strategický – možností budete mať veľa, čas a miesto sú limitované parametre.

Ešte lepšou súčasťou sú takzvaní nasledovníci, ktorých zbierate po svete a môžete ich posielať na časované misie, respektíve vlastné questy. Z nich sa vrátia so surovinami či peniažkami. Každý z nich sa navyše hodí na iný typ úloh (podľa výbavy a vlastností) a je to prekvapivo prepletený systém. Možnosti garrisonu sú určite na vyššej úrovni ako kedysi farma v Pandarii, o čom svedčí fakt, že aj po mesiaci sa sem mnohí hráči radi vracajú a majú stále do čoho investovať, vyberať si ďalšie questy či nových nasledovníkov. Áno, na konci dňa je to ďalšia vedľajšia aktivita, ktorá vás odtiahne z príbehu, prieskumu zón a jej jedinou slabinou môže byť azda len izolácia od okolitého sveta. Lebo zatiaľ čo fungovanie v mestách vás držalo v silnom sociálnom kontakte s inými hráčmi, garrison je sólo záležitosť pre každého jednotlivca. Jedine pri odlišnom smerovaní hráčov v guilde naberie inú hĺbku.

No ak ste milovníci spoločného hrania, nemusíte byť zúfalí. Hoci vo svete klesá počet skupinových questov (nie neznámy fakt od minulého datadisku), stále máte dungeony i raidy, osvedčený lov za lepšou výbavou. Čaká vás pár pekných jaskýň, kde sa už od levelu 90 možno preháňať za silnými predmetmi a fajn rozloženie až po level 100. Do popredia sa dostanú Iron Docks či Grimrail Depot na uháňajúcom vlaku. Je to dungeon, ktorý má viac animácií, efektný strih a zopakujete si ho viac ráz nielen kvôli lootu, ale najmä pre pocit z niečoho nového. Samozrejme, milovníci klasiky prejdú Upper Blackrock Spire, ktorý po dočasnej level 90 verzii skočil rovno na stovku. Nezabúdajme na Auchindon, ktorý už vyzerá inak a jeho štyria bossovia vám práve v polovici levelovania (cca 95) dodajú silné predmety.

Pri raidoch zatiaľ ťažko vyrieknuť ortieľ. Po novom pribudla tretia obtiažnosť - kolonka Mythic volá do akcie rovno 20 hráčov, no zatiaľ je k dispozícii iba Highmaul s niekoľkými krídlami a na Blackrock Foundry budeme čakať až do začiatku februára. Každopádne, sú tu pekne vypečení bossovia, ktorí si vyžadujú maximálnu sústredenosť hráčov a najvernejší fanúšikovia sa v tomto čase stále vydávajú aj do legendárneho Molten Core, kde sa poľuje na epickú helmu (lvl640, no neberte to!).

S Warlords of Draenor prišla mierne kontroverzná zmena grafického engine a najmä modelov postáv, ale po mesiaci vrava utíchla, rovnako aj roztrpčenie z prvotného návalu hráčov v prvých dňoch. Grafika je stále zaujímavá, niektoré zóny malebné a hudbu aspoň v prvom mesiaci netreba meniť za vlastnú.

Každopádne, World of Warcraft stále žije, napreduje, hoci si, paradoxne, teraz požičal viac starých elementov (zápletka s orkami, starý kontinent, zákaz lietania) a umne ich mieša s novými (garrison, bonusy). Jedna vec je istá - pohľad na WoW nebude jednotný, už nikdy nezíska toľko jednohlasných názorov na kvalitu. Nostalgia dáva facky a očakávania ani ten najlepší tím na svete (či ním vo vašich očiach Blizzard je alebo nie) nenaplní. Sme na leveli 100, stále je čo robiť, vylevelovali sme viaceré postavy a logujeme sa. Je to stále to isté, ale aj iné. Ťažšie sa určí, či je piaty datadisk lepší ako tretí či štvrtý. Môžem napísať, že Burning Crusade či Lich King boli lepšie, lebo hra bola ešte svieža. Teraz je to už iba o porovnávaní a každý má iný názor. Budem tvrdiť, že je lepší ako Mists of Pandaria, hoci nemá toľko nových zón. A možno dozrie do inej kvality, lebo má ešte pred sebou pár záplat.

World of Warcraft má stále čo povedať nováčikom a azda aj veteránom, ktorí sa vrátia z Guild Wars 2 či Star Wars: The Old Republic. Aspoň nachvíľu, na mesiac či kvartál. Ale kým sa to WoW bude dariť, hoci za cenu pohybu čísel ako na húsenkovej dráhe, stále bude mať svoje miesto v žánri MMORPG. Prvá dekáda je za nami a nebudem klamať – zatiaľ ma neopúšťa chuť nalogovať sa aj v tej druhej.