Japonské manga krásavice zo Senran Kagura sme mohli len nedávno obdivovať v bojovke Shinobi Verzus a hneď na to prichádzajú v odlišnom zápolení. Baby sú späť, štruktúra hry je podobná, ale ten žáner nespadá do bojovej, ale miernejšej kategórie. Niežeby nebolo čo sledovať či o čo súťažiť, aj tie dekolty sa budú natriasať – no podtitul odhaľuje, o čom bude tento diel: o varení!

Žiadna Cooking Mama, kde na displeji vyberáte ingrediencie, ktoré pôjdu do hrnca. Senran Kagura: Bon Appetit je rytmická hra, podobná hudobným, kde treba ťukať série tlačidiel a na displeji sa zatiaľ odohráva pasívna sekvencia. V tomto prípade slečny súperia vo varení, pripravujú recepty, sekajú suroviny, vkladajú do nádob a rozhodca hodnotí pri koštovke. Ovládanie je kľúčové: treba sa naučiť pomaly spamäti rozloženie na PS Vita a potom sledovať poradie, v ktorom máte stláčať tlačidlá.

Hovoriť o príbehu je pri tomto titule trošku scestné. Nechýbajú textové či dialógové pasáže, kde vedú postavy svoje konverzácie, majú vlastné motivácie a ciele, ktoré ich vedú vpred – ako napríklad získať bájny Ninja Scroll. No hutná dejová línia sa nekoná, tento diel je skôr pomrknutie na fanúšikov, ktorí už postavy a jednotlivé slečny poznajú (napríklad z nedávnej bojovky) a teraz ich chcú vidieť v inom nasadení. Je to štýl, ktorý funguje – a kvôli príbehu sem neprídete.

Na druhej strane, časť odohrávajúca sa v Story Mode ponúka dosť prestrihov a ambície niektorých postáv sú skutočne bláznivé. Katsuragi (vnadná blondínka) neustále hovorí o tom, ako si chce postaviť hárem slečien, čo bude jej vlastný raj a je úplne fascinovaná poprsím a ostatnými slečnami. Tomu je prispôsobená jej rétorika, gestá a hlavná náplň dialógov. Úprimne, táto fascinácia je pre sériu úplne typická, nemožno sa preto čudovať, že jej jedna z postáv prepadla tiež nadobro. Pohupujúce sa dekolty či krátke sukne k Senran Kagura patria. Aj iné postavy majú vlastnú štylizáciu a zameranie, niektoré aj pochmúrne tváre, emo dress-code, iné žiaria šťastím a elánom do života. Hneď po štarte sa vám sprístupní prvá desiatka a ďalšie ostávajú ešte schované, ale hra s nimi neskôr prirodzene počíta.

Senran Kagura: Bon Appetit je síce cenovo menší titul (15 eur), ale rozsah je slušný. Napriek žánru má Bon Appetit vyhradené módy - podobne ako bojovka. Ponúka Story Mode, kde si zoberiete do parády jednu postavu a prejdete s ňou sériu varení, medzi ktorými čakajú krátke dialógy. V Arcade Mode možno trénovať a súperiť naplno bez konverzačného tmelu a vo Free Mode skôr trénujete. Popritom vidno, že sa môžete prehrabávať tonou predmetov, ktoré získate za jednotlivé súťaže, často navštevovať aj šatňu, kde sa krásavice prezliekajú a vy sa nimi môžete kochať z viacerých uhlov. Pocta fanúšikom.

Boj prebieha v kuchyni za pomoci naberačiek, varešiek, nožov či príborov. Vo vašom podaní na spodnej časti displeja, kde sú dve lišty, na ktorých sa postupne sprava doľava hrnú symboly tlačidiel, ktoré treba stlačiť v momente, keď sa dostanú na určené miesto na začiatku lišty. Takže klasika po vzore Guitar Hero či Theatrhytm: Final Fantasy, ibaže namiesto hudby sa tu musíte snažiť čo najviac trafiť, aby ste namiesto melódie nepokazili recept. Je to ťažšia úloha, lebo pri hudbe ste hneď vedeli, že ste mimo rytmu, ale tu vás priebežne nič neupozorňuje, či sa darí alebo kazíte. Iste, v ľavej časti displeja sa hodnotia úspešné údery (Good, Perfect) a zhromažďujú aj súčty za vysoké kombá a počet úderov, ale inak nemáte prehľad. Najprv vás dokonca môže prekvapiť pár líšt (červená a modrá) v domnienke, že jedna patrí vám a druhá súperke, v skutočnosti sa striedajú zadania medzi oboma a vy sledujete, či sú šípky a tlačidlá ukazované na vrchnej či spodnej. Na systém sa dá zvyknúť, no spočiatku budete prekvapení pestrou paletou farieb: modré, fialové, ružové šípky či tlačidlá sa miešajú s pozadím líšt a vzniká menší marazmus. Musíte zaostriť na spodnú časť displeja, aby ste vedeli, čo prichádza a plne sa sústrediť aj na jednotlivé tlačidlá (preto pomôže, ak Vitu už poznáte spamäti).

Bon Appetit má totiž šialenú farebnú paletu a prvú polhodinu sa vám bude zdať, že s farebnosťou to až preháňa, najmä pri aktívnych prvkoch. Krikľavá modrá, ružová a fialová sú stále v akcii, prekrývajú sa a do toho je to iba časť diania. Pri rytmických hrách často sledujete aj videoklip či sprievodné video, no tu je to náročné. Autori pripravil pekné animácie varenia, hrdinky sekajú suroviny ostošesť alebo sa venujú príprave jednotlivých jedál, no vy si nestačíte pozrieť animáciu, respektíve odvrátiť zrak z aktívnej časti (spodný displej) na vyššie dve tretiny, aby ste sa mohli kochať, lebo chcete správne trafiť prvky. Je to škoda, ale kým sa budete (pár hodín) učiť, z animácií nebudete mať nič, úchytkom sa mrknete, keď sa opakujú prvky, ale inak sa len tak neposadíte, aby ste si pozreli celé tri minúty. Keď sa naučíte jednotlivé jedlá a prípravu v misiách, postupne zistíte, že animácie sú šikovne strihané a majú úžasné zábery kamery. Napríklad sa motá okolo hrdinky pri hrnci, pričom si už všíma jej sukňu či blúzku, a to všetko v 360-stupňovom obrate. Prečo nie?!

Podobne ako pri bojovke Shinobi Verzus, aj tu si slintajúci hráči prídu na svoje, lebo príprava jedla je rozdelená na niekoľko častí. Keď správne zdoláte sekvenciu a navaríte, šéfkuchár či hladný sensei si sadne k jedlu a ohodnotí vás. Ak dopadnete lepšie ako súperka, získate body a ona príde o kus šatstva. Takto súboj pokračuje až do veľkého finále, kde je najväčšia hostina – a vtedy sa určí víťazka misie, pričom porazená nahá odchádza preč. Víťazka berie všetko: trofeje, predmety, body navyše. Každé nasadenie je hodnotené individuálne písmenami a aj celé príbehové ťaženie či sekvencia v móde.

Na rozdiel od hudobných hier, kde si postupne zapamätáte sekvencie či jednotlivé momenty, tu nič podobné nehrozí, lebo zhluk prvkov je často nesúrodý a hoci opakujete jedlá, neukladá sa do pamäti tak ľahko. Na druhej strane podporuje variabilitu hry, lebo neviete, čo vás čaká, hoci podvedome sa vám zdá, že niečo podobné ste už vyťukávali. A každé jedlo si možno pripraviť na viacerých stupňoch obtiažnosti, čím sa rozširuje množstvo výziev pre znalcov systému.

Grafika je silne štylizovaná, grafická paleta využíva veľa svetlých a krikľavých farieb, kontrasty sú na mieste. Vďaka animé pôvodu výborne vyzerá na Vita displeji a jeho rozlíšení. Slečny sú výborne animované, prostredia vhodne zvolené. Hudobná zložka už taká silná nie je a melódie sú nenápadné, občas rušivé a dolaďujú síce atmosféru, ale ničím neprekvapia, ani nepotešia.

Senran Kagura: Bon Appetit je rytmická hra pre fanúšikov série. Tí si vychutnajú tradičné prvky, ako vnadné slečny s rozličnými charaktermi, systém odhadzovania šiat či štruktúru hry ako v bojovke. No v jadre je to zaujímavý príspevok do žánru, kde hrateľnosť funguje veľmi dobre. Sekvencie prvkov sú neraz náročné, hra zabaví aj na hodinku a na pomery handheldového titulu je dobré hrať ju postupne, nehltať naraz, lebo sa začne opakovať. Ako variácia na sériu i príspevok do žánru zaberá, hoci by bolo čo zlepšovať: pridať viac obsahu (a nie čakať na DLC), ešte natiahnuť príbehový mód atď.