PS Vitá nedávno oslávila tretie narodeniny. Všimli ste si to? V rámci PSN sa objavil celkom slušný výpredaj digitálnych titulov, no tam to celé aj skončilo. Je smutné, že po troch rokoch na trhu nie je dôvod vystreliť obrovský ohňostroj. Každý nadšenec 22. februára 2012 dúfal, že si z obchodu nesie domov nástupcu skvelého handheldu PSP, ktorý síce pochovala veľká miera pirátstva, no kým sa tak stalo, ponúkol stovky hodín zábavy. Bohužiaľ, nadšenie rýchlo opadlo. Na Vite postupne prestali vychádzať veľké exkluzivity a svoju orientáciu s handheldom zmenilo aj samotné Sony.

Z hernej mašiny na cesty sa stal doplnok pre hranie do domácnosti. To nie je úplne ideálna situácia pre slušne nadupané zariadenie. Sony ju však vyriešili pomerne šalamúnsky. Zobrali nádejný handheld s nevyužitým potenciálom, vypitvali ho a vnútornosti nahádzali niekam inam. Do krabičky, ktorá je menšia ako balíček kariet, hravo ju strčíte do zadného vrecka nohavíc a zabudnete, že tam je. Z handheldu je tak razom mikrokonzola PlayStation TV. A ako už názov napovedá, jednoducho si ju prinesiete domov a zapojíte k TV. Možno to bude pôsobiť aj trochu smiešne, keďže káble sú často väčšie a ťažšie ako samotná konzola. A navyše je takéto zariadenie aj lepšie prenosné ako pôvodná Vita, keďže je skutočne drobné a váži len 110 gramov.

PS TV nemá šancu prežiť samo osebe, no ani za to nemôže. Vita doteraz nepriniesla dostatočne silnú knižnicu hier na to, aby ste si s jej televíznym prevedením vystačili na dlhšie než pár týždňov. Môže však vyniknúť v prípade, ak máte doma PS4 a často necestujete, respektíve neholdujete hraniu na cestách. Sony týmto spôsobom taktiež priamo nekonkuruje mnohým Android konzolám, keďže predsa len ponúka možnosť hrať prepracovanejšie hry. Chce len jednoducho dať príležitosť zahrať si tých pár kvalitných Vita kúskov a popritom môžete ťažiť z Remote Play funkcie.

Počas prvých dní s PS TV som dostal zopár otázok, či to nie je najzbytočnejšia konzola na trhu. Nie je. Vitu mám od samotného začiatku a aj tak som si opäť zahral niektoré staršie kúsky len preto, aby som sa pozrel, ako vyzerajú na veľkej obrazovke. Ideálne to, samozrejme, nie je, no stále sa hrajú slušne. K dispozícii je solídna porcia klasických hier z PS1 a ak doma náhodou nedržíte starý hardvér, asi nenájdete iný spôsob, ako si opäť na TV užiť napríklad Crasha Bandicoota. A môžete mi veriť, že aj keď s nastavením obrazu na PS TV tieto PS1 klasiky neponúkajú takú kvalitu ako pri emulovaní na PS3, ovládanie je zvládnuté lepšie. Taktiež lepšie ako na pôvodnej Vite.

PS TV, bohužiaľ, nepodporuje kompletnú knižnicu Vita hier. Predsa len chýbajú niektoré ovládacie prvky, hlavne dotykový displej a zadná dotyková plocha. Tieto možnosti však zariadenie dokáže emulovať a využíva na to stlačené analógy. Po stlačení ľavého ovládate akoby dotyk na displeji, po stlačení pravého to isté na zadnej ploche. Trochu pomáha aj DualShock 4 ovládač. Čo sa veľkých hier týka, nepodporované sú napríklad Gravity Rush alebo Unit 13. Killzone, God of War alebo Freedom Wars podporované sú. Podrobnejší zoznam hier si ale musíte pohľadať na internete, pričom pri niektorých kompatibilita ešte nie je istá. Rozhodne by však nezaškodilo, ak by ju Sony patchmi rozšírilo aj o staršie kvalitné tituly.

Po stránke softvéru je to skutočne len Vita v inej podobe. Rovnaké menu, rovnaké ikonky aj nastavenia. Prvotné zapojenie je otázka niekoľkých minút, pričom vás potom čaká ešte update. Hry aj aplikácie sú predstavené ikonkami, ktoré sú rozmiestnené na niekoľkých obrazovkách pod sebou. K tomu patrí aj na handheldové pomery veľmi slušný multitasking, kedy sa spustené aplikácie ukladajú do kariet vedľa seba. Vidieť, že systém bol stavaný na ovládanie dotykom, no rozumie si aj s gamepadom.

S podporou príslušenstva a periférií je na tom PS TV tiež celkom slušne. Použiť môžete DualShock 3 a DualShock 4 ovládače, oba fungujú veľmi dobre a tak, ako ste zvyknutí. S konzolou sa párujú jednoducho, prostredníctvom USB káblov. Hry do konzoly dostanete prostredníctvom elegantne schovaného slotu na pravej strane. PS TV, samozrejme, môžete kŕmiť Vita kartami. Ak preferujete digitálnu distribúciu, tak si musíte zaobstarať PS Vita pamäťovú kartu (ideálne s vyššou kapacitou). Výhodou je, že pokojne môžete prenášať jednu pamäťovku medzi Vitou a PS TV a hrať tak na TV aj na cestách. Menším problémom je, že vám to vždy rozhádže ikonky v menu.

V prípade konzol je veľmi dôležité to, ako dobre vyzerajú pod/vedľa/kdekoľvek pri TV. A PS TV tam vyzerá sakramentsky dobre. Možno aj preto, že ju takmer nevidno. Každopádne však nenápadne zapadne takmer kdekoľvek - uložíte ju medzi reproduktory, pokojne aj hneď ku Kinectu, často nie je vyššia ako TV stojan. No ak by vám aj tak prekážala, pokojne ju niekde môžete schovať a hrať, nepotrpí si na dostatok priestoru. Predná strana zariadenia je elegantná a jednoduchá. Vzadu nájdete port pre napájanie, ethernet port, HDMI výstup, slot pre pamäťovky (mohol by mať aspoň nejaký kryt) a tlačidlo na zapnutie.

Jedným z lákadiel PS TV je aj možnosť Remote Play, teda vzdialeného hrania z PS4, kedy vám veľká konzola streamuje obraz vášho hrania do malej konzoly a prakticky tak hráte na nej. Funkcia je to skutočne šikovná a využiť sa dá vtedy, keď vám priateľka kvôli pravidelnému seriálu zatrhne hranie na hlavnej TV obrazovke, prípadne je PS4 v obývačke a decká majú v izbe vlastný televízor, na ktorý môžu pripojiť PS TV. Funguje to obstojne, no nie dokonale. Spárovanie je jednoduché, no pri hraní cez router aj priamo si konzola veľmi potrpí na kvalitu signálu, pričom už z jednej izby do druhej kvalita výrazne klesá, čo môže spôsobiť input lag alebo fragmenty.

Mikrokonzoly sú zaujímavé nielen kvôli jednoduchému a nenáročnému hraniu a domácemu streamovaniu, ale aj kvôli video službám. PS TV, samozrejme, niektoré podporuje, no, bohužiaľ, nič z toho nemáme možnosť využiť u nás. Rovnako DLNA podpora na streamovanie médií v domácnosti je síce v pláne, no zatiaľ stále v nedohľadne. Zaujímavým prísľubom je služba PS Now, no taktiež je pre nás len hudbou budúcnosti.

Balenie je elegantné a rovnako minimalistické ako konzola sama. Okrem nej v ňom nájdete aj adaptér na napájanie, HDMI kábel a aj kupón na stiahnutie trojice hier z PSN. Mohla tam byť ešte aspoň 4GB karta, no to by celkovú cenu zvýšilo. Taktiež by sme mohli povedať, že namiesto kupónu na hry tam mohol byť kupón na digitálny kredit, no všetko sú to veľmi zaujímavé, aj keď len menšie hry: Worms: Revolution Extreme, Velocity Ultra a OlliOlli.

PlayStation TV len samo osebe nemá zmysel. Je však zaujímavým rozšírením pre tých, ktorí vlastnia PS4 a majú už trošku väčšiu domácnosť. Ideálne je, ak si už nejakú dobu platia aj PS Plus službu, a teda majú prístup k menším Vita hrám. Vitu samotnú už PS TV nezachráni, no dokáže slušne zaujať tam, kde sa Sony snaží práve Vitu pretlačiť – ako doplnok k veľkému hraniu a zariadenie na Remote Play. Do budúcnosti PS TV ešte môže trochu zvýšiť svoj potenciál, no už teraz má jeden silný argument, prečo sa do toho oplatí ísť. V porovnaní s Vitou totiž cenou rúbe veľmi nízko a komplet balenie môžete mať doma už za cca 90 eur, čo je menej ako cena dvoch hier pre PS4. Ak by PS TV časom získalo podporu aj niektorých starších hier, zvážiť kúpu sa určite oplatí.