Výstavba mestečiek je v hrách odjakživa obľúbená, a pritom takýchto titulov nie je na trhu až tak veľa. Keď hráčov naposledy sklamalo SimCity, otvoril sa priestor pre nového kandidáta na post najlepšej simulácie mesta. A pre mnohých je synonymom splnených želaní práve Cities: Skylines od Colossal Order a Paradox Interactive.

Napriek tomu, že SimCity zlyhalo, zanechalo za sebou stopu, ktorá je viditeľná aj v Skylines. Základné princípy výstavby mesta sa nápadne podobajú na systém od Maxisu. Na začiatku si teda zvolíte druh krajiny, pripojíte sa k diaľnici a na svojom ohraničenom území vytvoríte prvé cesty a pri nich vyznačíte obytné (zelené), komerčné (modré) a priemyselné (žlté) zóny. Môžete to urobiť formou menších či väčších bodov alebo farebných pásov. Zakrátko na určených miestach začnú bez vášho ďalšieho pričinenia vyrastať domy, obchody a továrne - tie by nemali byť v tesnej blízkosti príbytkov, pretože majú negatívny vplyv na prostredie a tým aj na obyvateľov.

Následne treba postaviť čerpadlo a vodovodné potrubia aj s odtokom. Rozvody sú umiestnené pod povrchom a vám stačí pohodlne nakresliť linky, ktoré povedú k domom. Pritom pekne vidíte označené plochy, kde je zabezpečený prísun vody. Ďalej pristavíte elektráreň a prúd sa automaticky rozšíri medzi domami v okolí, prípadne si vypomôžete elektrickými stĺpmi. Na začiatku môžete postaviť výkonnú, ale škodlivú elektráreň na uhlie alebo menej efektnú, ale ekologickú veternú. Neskôr pribudne aj solárna či vodná. Týmto ste zvládli základy hry a vaše skromné sídlo sa pomaly ale isto začne zväčšovať.

Ďalším krokom je výstavba skládky odpadu, ktorá by tiež, pochopiteľne, mala byť ďalej od príbytkov. A keď sa už skromné sídlo začne podobať na mestečko, bude nutné využívať aj menu zdravotníctva, hasičov a polície. Nemocnice dozrú na zdravotný stav obyvateľov. Cintoríny a potom aj krematórium zabezpečia dôstojnú rozlúčku s nebohými. Hasičské stanice, samozrejme, majú na starosti likvidáciu požiarov a policajné dbajú na dodržiavanie poriadku a znižujú kriminalitu. Mestá potrebujú vzdelaných ľudí, takže v teréne nájdite aj priestor na základné a stredné školy a nejakú univerzitu. V tejto fáze už mesto naplno žije a je dobré vybudovať autobusové a vlakové stanice a trasy so zastávkami, metro a neskôr aj letisko, prípadne prístav. Súčasne je optimálne zväčšovať a vylepšovať cesty, čo pomôže plynulejšiemu chodu dopravy.

Ľudí môžete hýčkať a potešiť výstavbou parkov a dekorácií, ktoré musia mať, tak ako prakticky všetky budovy, priamy prístup k ceste. A keď už všetko ide ako po masle, môžete si dovoliť výstavbu unikátnych budov a monumentov. Znamenajú pre vás vysokú prestíž, ale majú vplyv aj na turistický ruch a blahobyt. Takto si môžete postaviť napríklad Sochu slobody, Eiffelovu vežu, štadión alebo katedrálu. Niekde tu vaše možnosti končia a už sa vlastne venujete len rozširovaniu mesta osvedčenými metódami.

Je  škoda, že sa  tvorcovia trochu viac nevenovali zabezpečeniu surovín, výrobe a produkcii. Nedá sa povedať, že na ne nemysleli, ale všetko až príliš zjednodušili formou vymedzenia obvodov, ktorým následne určíte špecializáciu - lesníctvo, poľnohospodárstvo, spracovanie rudy alebo naftový priemysel. Potom už len treba čakať na podniky, ktoré sa chopia príležitosti.

Pokročilejšie budovy, prirodzene, nie sú prístupné hneď, ale postupne sa odomykajú. Nové objekty, ale aj možnosti spravovania mesta, vrátane vyhlášok a ustanovení, spravidla pribúdajú pri dosiahnutí vyššej úrovne sídla, čiže pri raste populácie a dosiahnutí určeného počtu obyvateľov. Niektoré nové stavby a prostriedky sú ale podmienené aj splnením ďalších požiadaviek. Napríklad múzeum moderných umení postavíte len v meste, kde má 50 percent občanov pokročilé vzdelanie.

Prirodzene, na všetko potrebujete peniaze, inak sa ďalej nepohnete. Značné sumy sú nutné na výstavbu nových objektov, ale aj ich pravidelnú údržbu, zabezpečenie energií a chod dopravy. Našťastie sa dajú upravovať dane, a to osobitne rezidenčným zónam vyššej a nižšej úrovne, komerčným zónam, továrňam a úradom. A keď to nestačí, môžete si zobrať hoci aj tri pôžičky a budete ich pravidelne splácať - samozrejme, aj s úrokmi.

Ak všetko v meste pôjde tak, ako má, onedlho sa rozhodnete prikúpiť nový pozemok, aby ste rozšírili územie. Práve táto vymoženosť si mnohých hráčov získa. Kameňom úrazu SimCity boli totiž smiešne malé sídla, ktoré sa nedali zväčšovať. Autori Cities: Skylines si toho boli vedomí, a preto môžete prikupovať a zastavať ďalšie štvorce dovtedy, kým máte z čoho a kým sa vám chce. Pritom si viete vybrať spomedzi susedných parciel tie, ktoré vám svojim terénom a zdrojmi najviac vyhovujú.

V hre nechýbajú rôzne tabuľky so štatistikami, možnosť použiť pauzu alebo aj dvojnásobne zrýchliť plynutie času a režim voľnej kamery, kde  máte pred sebou mesto ako na dlani a v plnej kráse. Dokážete aj premenovať obvody či dokonca jednotlivých obyvateľov. Hra sa sústredí na pohodlie hráča v sólo režime a nečakajte spoluprácu ako v SimCity, ale na druhej strane, netreba  byť neustále online a mnohí hráči si to budú pochvaľovať. 

Na mňa však Skylines pôsobí trochu neosobne a až príliš stroho a jednoducho. Na hornej časti obrazovky síce vyskakujú odkazy a pripomienky od obyvateľov mesta, ale sú to len dookola omieľané rovnaké správy, ktoré sú časom otravné. Namiesto opakovania rovnakých činností a nezáživného búrania opustených objektov by som uvítal väčší sortiment štandardných budov alebo aspoň prístavby. K tomu prepracovanejší systém produkcie a výroby a možno aj nejaké malé úlohy či sídlo starostu, ako sme to videli v SimCity. UFO priletieť nemusí, ale nejaká živelná pohroma, ktorá by priniesla do jednotvárneho sandboxu trochu vzrušenia, by nebola na škodu. Je naozaj škoda, že tvorcovia aspoň trochu nepopustil uzdu fantázii.

Našťastie Colossal Order k Skylines pribalili aj dva editory, a tak si hráči sami môžu dotvoriť hru podľa svojich predstáv. Je to skvelá možnosť a poviem to otvorene - aj záchrana pred rýchlo nastupujúcim stereotypom, ktorému sa pri hraní základnej hry časom nevyhnete. Niekoľko dookola opakovaných procesov sa stane rýchlo monotónnymi a práve výtvory komunity dokážu hre dodať šťavu.
 
Grafika hry je dobrá, ale ničím nevyniká. Holá krajina neponúka žiadne pôsobivé scenérie a je chudobná na detaily, avšak po zastavaní sa na všetko pozerá lepšie, hoci stále sú viditeľné rezervy. Napríklad ani pri výrazných zásahoch do prostredia sa nijako zásadne nemení vzhľad okolia. Akýkoľvek úsek mesta si môžete priblížiť a pokochať sa pohľadom na rušné ulice a ešte pohodlnejšie je to v režime voľnej kamery. Zvuky sú skromnejšie, po vypnutí priemernej hudby počujete prakticky len šum a iba zriedka niečo výraznejšie.
 
Cities: Skylines nie je veľmi komplikovaná simulácia mesta, a práve preto osloví mnohých hráčov. Na druhej strane je však až príliš jednoduchá pre milovníkov komplexných budovateľských a manažmentových hier. Oproti poslednému SimCity toho Skylines neponúka až tak veľa, ale na rozdiel od svojho slávneho konkurenta, ktorým sa však zjavne inšpiruje, je v lepšom technickom stave, netreba byť neustále online a mesto sa dá pohodlne rozširovať. Spolu s editormi, pomocou ktorých komunita výrazne obohacuje pôvodný obsah, to väčšine hráčov postačí. Ale ak patríte k náročnejším „budovateľom", až takí nadšení nebudete a z hodnotenia si odpočítajte jeden bod.