Adventúry boli v minulosti kráľovským žánrom. Bavili milióny hráčov, no zároveň dokázali prevetrať mozgové závity, vydesiť, vtiahnuť do hlbokého príbehu plného zvratov, no hlavne preniesť do svetov plných fantázie. Variabilita titulov a štýlov je dnes minulosťou a mnohí si pod pojmom adventúra predstavujú skôr hru, kde sa im na obrazovke zjavujú tlačidlá, ktoré musia stlačiť. Tie klasické poctivé adventúry však nezanikli. Je ich menej, sústredí sa na ne len pár vývojárov, no stále dokážu zaujať na ceste k neopakovateľným zážitkom.

Žiarivým príkladom môže byť Broken Age. Vysnená hra Tima Schafera, ktorá v roku 2012, ešte bez konkrétnych čŕt, stála na začiatku celého crowdfunding šialenstva v hernom svete. Bola to práve Double Fine Adventure, ktorá ako prvá polámala všetky rekordy v komunitnom financovaní a jej stopy nasledovali mnohí ďalší. Bola to však dlhšia cesta, ako všetci čakali. Časť Broken Age sme si mohli vyskúšať už pred rokom, keď vyšiel prvý akt. Na dokončenie príbehu dvoch zdanlivo vzdialených postáv sme museli čakať až doteraz. Broken Age sa uzatvára a aj vy sa môžete stať divákmi v nevídanom divadle.

A to je pravdepodobne najlepšia charakteristika úlohy, do ktorej sa tu vy ako hráči dostávate. Postavy si zamilujete, no neocitnete sa v ich koži. Riadite ich konanie, ich osudy máte v rukách, no aj tak ste stále skôr divákmi pri sledovaní netradičnej rozprávky. Alebo vlastne dvoch rozprávok. Či len jednej, ktorej sekunduje „vesmírna odysea“? To už záleží na uhle pohľadu. Už od začiatku si však môžete byť istí, že toto je hra ako žiadna iná. Číslo hore ste si už určite všimli, nie je to žiadne 15/10, takže v kvalitách to nebude. Je to v emóciách pri hraní, na ktorých hra a jej autori stavajú.

Shayov príbeh dobre poznáte, aj keď je umiestnený ďaleko medzi hviezdami. Mladý muž by rád objavoval, skúmal a zachraňoval - najlepšie celý vesmír. No nemôže. Je kapitánom vesmírnej lode, avšak sám nemá žiadnu moc a celé dni trávi zachraňovaním štrikovaných panáčikov zo zmrzlinových lavín. O jeho bezpečie dbá jeho „mama“ a aj keď to nie je konkrétna fyzická žena, celý deň z neho nespustí oči. Trošku slobody zažíva len v noci. A ako to v prípade dospievajúcich chlapcov býva, to málo mu rozhodne nestačí.

V úplne inej situácii je dievčina Vella. Mala by byť poctená, veď je predsa vyvolená, aby zachránila svoju malebnú dedinku plnú šikovných pekárov. No nie je to celkom tak. Aj ona je silná a vzdorovitá postava, ktorá so sebou nenechá zametať a chce si žiť svoj vlastný život. Navyše táto záchrana dedinky nie je žiadnym heroickým činom, skôr len bežné rozprávkové klišé. Spolu s niektorými ďalšími slečnami sa Vella musí nechať zožrať monštrom v tradičnom rituáli, a tak by sa mala stať pýchou svojej rodiny. A musíte uznať, že to nie sú práve najlepšie vyhliadky.

Vesmírna loď a malebná tradičná dedinka - čo majú tieto vzdialené miesta spoločné, keď ich autori vopchali do jednej hry? Silné postavy a túžbu chytiť opraty svojich osudov do vlastných rúk. Broken Age je vlastne hrou o bežnom živote, len ho náležite prikrášľuje rôznymi figúrami a fantáziami. A potom je to už len na vás, aby ste postavám pomohli spraviť prvý krok k slobode a dobrodružstvu, ktoré zmení ich osudy. Sledujete oboch protagonistov, začínate však len s jedným. Neprídete však ani o jediný moment z ich príbehov, keďže sa medzi postavami v rámci hry musíte prepínať.

Niekedy meníte postavy len z dôvodu, aby ste zmenili štýl a pozreli sa na inú stránku príbehu. Inokedy ste zas na to odkázaní, aby ste získali trošku iný náhľad, ktorý vám môže pomôcť pri riešení niektorej z hádaniek. S konceptom dvojice svetov v Double Fine pracujú skutočne dobre. Dávkujete si ich prakticky sami. Trávite v nich toľko času, koľko sa vám chce. V istých smeroch sú svojimi opozitami, no zároveň vytvárajú čarovný celok, v ktorom by jedna časť nemohla existovať bez tej druhej. A to sa stále nachádzate len v prvej polovici hry. Jej záver s postavami poriadne zatočí a môžete si byť istí, že je pred vami nejedno prekvapujúce odhalenie.

Obrat v polovici hry je výrazným otrasením jej samotnými základmi. Hra prakticky zoberie všetko, čo v prvom akte ukázala a prevráti to naruby. Drobných náznakov veľkých zmien v deji sme sa dočkali už pred rokom, teraz si to všetko môžeme vyskúšať na vlastnej koži. Možno sa ani nestihnete diviť, ako sa mení dynamika hry. Postavy musia čeliť novým a najmä netradičným výzvam, ktoré ešte viac zvýraznia ich špecifický pohľad na svet. To, vďaka čomu ste si ich zamilovali, tak ešte viac vynikne v nečakanom kontraste. Príbeh pritom nestráca hlavu a pätu. Práve naopak, pomaly dávkuje odhalenia a speje k čarovnému finále.

Áno, je to hlúpučké aj naivné, no stále veľmi milé a najmä hravé. Vy hráte hru, ona sa hrá s vami a pritom sa, samozrejme, skvele bavíte. Ak vám tvorba Tima Schafera nie je cudzia, už ste si mohli dávno zvyknúť na to, že v nej nesmie chýbať svojský humor. Nie silený, nie trápny ani detinský. Len nenápadný, vystavaný na situačnom humore, inteligentných dialógoch, kontrastoch či dokonca popkultúrnych odkazoch, aj keď práve v tejto hre ich je menej. V každom prípade si však môžete byť istí, že vám hra neraz vyčaruje úsmev na tvári a to nikdy nie je na škodu.

Hre pomáhajú aj veľmi dobre napísané postavičky, a to nielen dvojica hlavných protagonistov, ale aj všetky ostatné. To sme už písali v recenzii prvého aktu, no s tým druhým sa situácia ešte trochu zlepšuje. Akčný deduško sa zrazu špecializuje na výrobu cukrárskej polevy, stolár zmenil svoj biznis plán a chce sa orientovať na kovové odliatky svietnikov a netreba zabúdať ani na precitlivelý, no zato zhovorčivý strom uprostred lesa. A to je vlastne len špička ľadovca nezabudnuteľných postavičiek, ktoré vám vždy majú čo povedať.

Po skutočne dlhej dobe, ak nepočítame remastre klasických titulov, je tu adventúra, kde je radosť konverzovať s ostatnými postavami, a to najmä vďaka vetveným a hlbokým dialógom. Môžete sa s ostatnými zhovárať skutočne do sýtosti a nemusíte sa pritom naháňať len za hlavnou príbehovou líniou. Môžete sa takto dozvedieť niečo navyše, vyskúšať si menší vtip (dokonca aj pri opakovaní tej istej otázky, každému predsa raz prasknú nervy), prípadne získate pomôcku k riešeniu hádanky. K väčšine vecí vás hra nebude navádzať, je to len na dobrovoľnej báze. A druhý akt priniesol aj pár hlavolamov založených priamo na dialógoch.

Pred rokom sme písali o tom, aká je hra krásne plynulá. Prvou polovicou ste mohli prejsť ako nôž maslom bez toho, aby ste sa niekde zasekli, prípadne vám niektorá z hádaniek robila problém. Výhodou bolo, že si hra udržiavala slušné tempo bez kolísania. Nevýhodou zas to, že mohla hráčom chýbať výzva. A zjavne práve hráčov, ktorí chceli pritvrdiť, v Double Fine vypočuli, keďže kompletka Broken Age vo svojej druhej polovici stupňuje náročnosť. A až na dva pomerne nezmyselné prípady sú to všetko veľmi inteligentne navrhnuté hádanky. Len pri tých dvoch výnimkách to neplatí. Ak sa vám nebude dariť, môžete pri nich zabiť aj deň a nepohnete sa. Pôsobia, akoby boli z inej hry. Rozviazanie náročného uzla má niekoľko fáz a zdá sa, že vo všetkých vám riešenie môže pokaziť náhoda.

Na predchádzajúcich riadkoch som sa rozplýval nad postavami. Jedným z dôvodov, pre ktoré si vás získajú, je aj to, že majú dušu. A tú im prepožičiavajú vynikajúci herci, ktorí sa svojich úloh chopili s vervou a krásne ich vystihli. Prekvapením je, že sú to zväčša známe mená, no taktiež všetko herci s veľkým hlasovým talentom, ktorý naplno využívajú. Do hlavných úloh sa vžili Elijah Wood a Masasa Moyo ako Shay a Vella a skutočne žiaria. Nestratili sa však ani Jack Black, Wil Wheaton a Jennifer Hale vo vedľajších úlohách. A nie je nič prekvapujúce, že si vás hra vie získať aj kvalitným soundtrackom, ktorý dokonale ladí s každou situáciou, na ktorú tu narazíte.

Len ťažko si viem predstaviť niekoho, kto by Broken Age ohodnotil ako škaredú hru. Ako sa hovorí, 100 ľudí 100 chutí, no výtvarná stránka hry je skutočne pôsobivá. Je v nej badať cit pre detail a krásu, aký poznáme z dôb ručne kreslených hier. Svet hýri farbami, ale aj objektmi a detailmi. Zaujímavým prvkom je, že vizuál hry nedbá na dokonalosť. Tu a tam narazíte na menšie chybičky, napríklad v nerovnosti línií, no ešte viac to umocňuje dojem ručnej tvorby, ktorá vás vráti späť v čase. Ak vám okolité obrázky pripomínajú výkresy, ktoré ožívajú vďaka súhre pasteliek a voskoviek, asi nebudete ďaleko od reality.

Do adventúry Broken Age sa zahryznete a natoľko vás pohltí, že sa od nej len tak neodtrhnete. Vo výsledku tých 8-9 hodín môžete zhltnúť na jedno či dve sústa, keďže hra sa naozaj ťažko vypína. Ponúka jedinečný a krásny zážitok, ktorý na aktuálnom trhu nemá obdoby. A aby to nebolo málo, stále vás stavia pred niečo nové. Prostredia sa neopakujú, práve naopak, neustále menia a je v nich mnoho vecí na objavenie. A aj keď v druhej polovici hry prídete na známe miesta, zmenili sa natoľko, že ich musíte nanovo objavovať. Aj po vyše roku sa tak verdikt príliš nemení, aj keď sa objavilo zopár nových chybičiek. Čaro prvej časti akoby trochu strácalo dych a možno zamrzí aj to, že druhý akt síce všetko pekne uzavrie, no neponúkne nič úplne nové.