Z temného vesmíru k nám už prišlo mnoho vecí. Niektoré dobré, niektoré zlé, no vždy sme sa s tým vyrovnali. Až doteraz som si však myslel, že najhoršia vec, aká k nám z hviezd dorazila, bol Plán 9 od Eda Wooda. Film, ktorý je sám osebe takou katastrofou, až sa stal kultom. Ja osobne som ho videl dvakrát, prvý raz totiž nebudete veriť vlastným očiam, čo všetko v tomto filme jednoducho nefunguje. Má príšernú kameru, hrozné herecké výkony, scenár, za ktorý by si Ed Wood zaslúžil facku. Najviac som si však „zamiloval" fenomenálny strih, ktorému chýba akákoľvek postupnosť. A prečo to všetko opisujem? Lebo Plán 9 z vesmíru konečne našiel konkurenta. A nielen „kvalitami", ktoré ste si pravdepodobne domysleli, keď ste zazreli hodnotenie.

Albedo: Eyes from Outer Space ten Woodov počin veľmi pripomína. Zároveň sa môže uchádzať o pozíciu medzi desiatimi najhoršími názvami v histórii videohier. Na druhej strane, hru dosť vystihuje. Prakticky sumarizuje celý jej dej. Čo je tak trochu smutné, no zároveň aj autentické. Hra má unikátnu atmosféru. Ak by som mal vybrať jej najväčšie pozitívum (a to až také ťažké nie je), bola by to práve atmosféra pulp/new wave sci-fi éry.

Tieto pojmy vám nemusia byť známe, no predpokladám, že každý už niekedy videl plagát alebo krátku ukážku zo sci-fi hororových filmov v období od 40. do 60. rokov. Aj tam sa premlelo niekoľko trendov, no základné črty boli rovnaké. Z vesmíru prišla čudesná mimozemská hrozba, ktorá chce zničiť ľudstvo a malá skupinka hrdinov im musí čeliť v boji o holý život. Experimentuje sa v obsahu aj vo forme, výsledkom čoho sú dobre známe prvky, či už v rámci príbehu, no hlavne vizuálne. Takéto sci-fi aj vďaka nim jasne odlíšite, a to je aj prípad Albedo. Zapnete hru a ihneď viete, koľká bije. To je, bohužiaľ, to jediné, čo môžeme pochváliť.

Prvý raz ste pustili hru, prechádzate si hlavné menu a stále platí to, čo som napísal vyššie. Už z neho srší veľmi dobrá atmosféra, no zároveň je to prvé miesto, kde si všimnete, že tu niečo nehrá. Ovládanie v menu nereaguje úplne najlepšie, atmosféra retro strojov v sci-fi štýle sa utápa v orgiách rôznych prehnaných svetelných efektov, ktoré celkový dojem výrazne kazia. Veci sa neprirodzene lesknú a biela vám vypaľuje nielen obrazovku, ale aj diery do rohoviek. To nie je dobré znamenie, najmä ak s takouto hrou máte stráviť niekoľko najbližších hodín.

Vizuál väčšinou nezvykneme stavať na piedestál, aj preto sa mu venujeme až neskôr, no v prípade Albedo je situácia iná. Ak by sme si grafickú stránku titulu rozobrali na drobné, pravdepodobne by dopadla veľmi dobre. prostredia sú relatívne bohaté na detaily a nie sú spracované najhoršie. Ale autorom sa podaril jedinečný počin. Keď všetky tie drobné veci nahádzali na jednu kopu, vznikol z toho strašný humus, ktorý je navyše neuveriteľne nevyvážený. Niekde nevidíte nič vďaka tme, inde nevidíte nič kvôli absurdnému množstvu rôznych odleskov, a to aj na materiáloch, ktoré takúto vlastnosť nemajú. Niekde vyzerajú textúry obstojne, inde je to jedna obrovská machuľa. Celkovo neuveriteľne kazí dojem z hrania, keď sa na hru ani len nechcete pozerať. Ak by niekoho z toho všetkého boleli oči, nedivil by som sa. Často si ale môžete pomôcť jednou pomôckou z inventára, cez ktorú sa na svet lepšie pozerá, aj keď ho celý odeje do zeleného filtra.

S príbehom si autori nedali veľa práce. Síce presne vystihuje béčkové horory dôb dávno minulých, kedy sa scenáristi tiež nad príbehom príliš nezamýšľali, no dej aspoň prebiehal konzistentne celým filmom. Tu sa dočkáte prakticky len expozície a potom veľmi chabého pokusu rozvíjať príbeh prostredníctvom hrateľnosti. Ste nočným strážnikom na tajnej základni JUPITER, keď tu zrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, zaútočila na vás očná buľva. Predchádzali tomu ešte nejaké otrasy a výbuchy, no to je zbytočné rozoberať. Dôležité je, že základňa je v troskách a cez zavreté dvere sa k vám snaží dostať oko. Obrovské oko s nohami, čeľusťami a kadečím iným. Musíte tak pozbierať všetku odvahu a chytiť ho do pasce na myši.

Porazili ste svoje prvé oko a vydávate sa na cestu základňou, aby ste zistili, čo za tým všetkým stojí a pokúsili sa prežiť až do konca. Samozrejme, za predpokladu, že ste PC s nainštalovanou hrou už dávno rituálne neupálili. Ak máte pevné nervy a hlboko zakorenené sado-maso sklony, idete ďalej a musíte sa pripraviť na podivný mix adventúry a FPS. Teda viac adventúry, no neskôr si aj zastrieľate. Nejde tu o žiadne putovanie medzi lokalitami, rozhovory s NPC postavami a podobne. Z adventúr si Albedo berie len logické hádanky a ani tie nerieši práve najšťastnejším spôsobom.

Stále na hru nazeráte z perspektívy vlastných očí a z takto musíte so všetkým operovať. Kým na priamu akciu je to vhodný pohľad, na všetko to „adventúrenie“ je úplne nepoužiteľný. Minimálne v takom prevedení, ako ho do hry implementovali autori. Najväčším kameňom úrazu je interakcia - prakticky s hocičím. Kým pri streľbe alebo útokoch stačí len namieriť a správať sa ako v akejkoľvek inej FPS, získavanie predmetov, ich výber z inventára a aj používanie vám môžu spôsobiť fyzickú bolesť. Ovládanie nie je prispôsobené pre ľudí. Minimálne nie pre takých, ktorí nevyrastajú v blízkosti skládok s jadrovým odpadom.

S každým predmetom môžete spraviť niekoľko činností, medzi ktorými sú aj obligátne aktivity, ako napríklad komentár daného predmetu. Najskôr si musíte narolovať predmet v inventári. Odtiaľ ho pohybom myši preniesť do aktívneho poľa, odkiaľ ho môžete použiť, no a tam si zas musíte vybrať želanú akciu. Do polovice hry nebudete úplne rozumieť, na základe akých princípov tento systém funguje. Neraz náhodou použijete zlý predmet či sa vám podarí želanú akciu vykonať až na tretí raz. Je to skutočne veľmi nešikovné a otravné. V pomalších pasážach to už nejako prežijete, no ak musíte jednať rýchlo, keď vás niečo naháňa, pokojne vás to môže stáť aj život.

Hádanky v hre nepatria medzi najťažšie a rovnako ani medzi najhoršie. Pri niektorých musíte trochu pohnúť rozumom a občas si aj poviete, že ste sa celkom dobre zabavili. Problémom je, že na jednu logickú hádanku pripadá hneď niekoľko hlúpych a náhodných. Aj tento aspekt hry je výrazne nevyvážený. Čaká tu na vás 20 miestností. Niektoré bez hádaniek, no väčšina ich pár obsahuje. Niektoré sú založené len na vašom súboji s nepodareným ovládaním, iné na používaní a kombinácií predmetov. V danej miestnosti musíte vyriešiť hádanky, aby ste sa mohli dostať ďalej, prípadne si takto sprístupníte niečo iné v „staršej“ miestnosti.

Prostredia ale nie sú príliš veľké a ani variabilné. Postupne sa vám zlejú do jednej nechutnej machule a ani si nebudete vedieť spomenúť, v ktorej ste čo spravili, keďže sú také zameniteľné. Skutočne je tu len pár výnimiek, no tie potvrdzujú pravidlo. Vracať sa však budete musieť a to aj preto, že vám napríklad na prvý raz nenapadne, na čo v hre máte využiť gumenú rukavicu. Pomôckou je už naznačený nástroj na nazeranie do budúcnosti, cez ktorý vidíte svet síce v zelenom, no aj s riešením niektorých hádaniek. Akcia to neskôr trochu oživí. Hlavne vtedy, keď sa vám do rúk dostane brokovnica. No aj tak hre neodpustíte, že vás pred hodinou nechala snáď desaťkrát udrieť nepriateľa kľúčom, čo je v skutočnosti ešte otravnejšie, ako to znie.

Špeciálnou kategóriou hrôz, ktoré v Albedo zažijete, je aj fyzika. Autori sa ňou dokonca chvália na Steam stránke. Vo veľkom ju využívate pri riešení hádaniek aj prekonávaní prekážok. Poteší, že voda vedie elektrický prúd a pomôže vám odomknúť vypnuté dvere. Na kolene zlomíte klávesnicu, keď budete potrebovať niečo dobre umiestniť a zrazu si hra zmyslí, že sa v oblasti fyziky zahrá na Surgeon Simulator. Podobne je to aj s bugmi, ktoré by mohli autori vyvážať do iných titulov a stále by im zostala hromada. Ak kvôli niektorému neprejdete hru, lebo vám v kľúčovom momente rozhasí farby a zasviní FOV tak, že ho nemáte šancu nastaviť normálne, nie je to nič nevídané.

Albedo: Eyes from Outer Space skutočne pripomína Woodov film a je aj v tých najlepších momentoch sotva priemernou hrou. Navyše aj týchto chvíľ je v nej len veľmi málo. Je to skutočne zlý a nepodarený titul, ktorý by mohol bodovať zaujímavou atmosférou, no všetko ostatné ho pochováva. Nepomáha tomu ani zvuk, pretože hudba je nevýrazná a zabudnuteľná a dabing znie znudene. Hre sa radšej vyhnite. Možno neskôr, keď sa podstatná časť obsahu opraví a prepracuje, svojím nápadom dokáže osloviť, teraz však len znechutí.