Retro adventúry z produkcie Wadjet Eye Games majú hneď niekoľko charakteristických znakov. Okrem pixelovej grafiky a špecifického spracovania je to aj kvalitný príbeh a pútavo prezentované rozuzlenie, ktoré dokáže ponúknuť hráčovi často silnejšie pohltenie ako herné blockbustery. Séria Blackwell alebo skvelé Gemini Rue, Primordia, Resonance či nedávne Golden Wake sú zárukou kvality a poctivej zábavy.

Novinka z dielne Technocrat Games nie je úplne nečakaným zjavom na adventúrnej scéne. Pôvodne sa Technobabylon objavil v roku 2011 ako epizodická adventúra. Zrealizovaný nápad na prepracovanie a doplnenie pomerne zaujímavého dielka máme teraz pred sebou na pitevnom stole. Nebudeme sa v ležiacom tele len tak ledabolo hrabať ako v sobotnom hrachovom prívarku, ale pozrieme sa mu detailne do útrob. Sú až nečakane lahodné, hoci niekde občas badať rakovinový zárodok.

V prvom rade nečakajte žiadnu „light” verziu adventúrenia. Nik vás nebude vodiť za ručičku, ukazovať vám, čo máte vziať a božským lúčom svetla nabádať, kde daný predmet použiť. Absencia zobrazenia nápovedy alebo čo i len aktívnych predmetov je len začiatkom. Na záver maratónu sa nepreklikáte ako v interaktívnych novelách od Telltale, ale dialógov sa načítate (a napočúvate, hoci úroveň kvality hovoreného slova je, samozrejme, vzhľadom na nižšiu hodnotu produkcie o kúsok nižšia ako pri AAA tituloch) ažaž. Každú vetu nebudete hltať, no zároveň vám nebude pripadať v ničom táto výplň dystopického univerza ako zbytočná vata, ktorá by mala len vypĺňať hluché miesta. Dialógov je hromada, ukecaná je hra poriadne. Inak tu máme pokojné klikania v retro štýle - a nielen grafikou, ale aj hernými prvkami.

Úroveň hádaniek nie je vždy špecificky logická a neraz sa zaseknete na bezvýznamnom probléme. Môže za to aj samotné uvedenie do futuristického sveta. Je úplne jedno, či sa píše rok raz-dva-tri alebo sa toho všetkého už možno ani nedožijeme. Svet budúcnosti je všetko, len nie ružový. Depresívne temný, bez akejkoľvek nádeje na lepšiu budúcnosť, kyberpunkovo pretechnizovaný, s ešte väčšími rozdielmi medzi arogantnými bohatými a živoriacou chudobou. Inšpiráciu vývojári čerpali nielen zo Stephensonovho Snehu, ale napriek mnohým klišé je to úplne jedno. Zápletka a celé príbehové pozadie je decentne odkrývané a dokáže pohltiť postupne sa odhaľujúcimi krivkami sprisahania.

Viacero ovládaných postáv, tým pádom aj hrdinov, je už trademarkom projektov, ktoré zastrešuje Wadjet Eye. Inak tomu nie je ani v prípade Technobabylonu. Ako sme už vyššie uviedli, rozdiely medzi finančne zabezpečenými vrstvami ľudí neustále narastajú - tí bohatí si užívajú vo svojich sklenených palácoch, megakorporácie im prinášajú neuveriteľné zisky. Avšak ani stredná vrstva, existujúca v zaslepenom bezpečí pod ochranou umelej inteligencie Central vo futuristickom megameste Newton, nevedie plnohodnotný život ako ho poznáme dnes. Ale nevedia o tom, že sú riadení gigantickým mechanizmom príkazov a obmedzení. Rozprávku o stáde oviec nasledujúcich slepo príkazy „tam zhora” vám netreba obšírnejšie vysvetľovať.

Absolútna spodina, tvoriaca najväčšie percento všetkej populácie, už tradične holduje smrtiacim drogám. V prípade Technobabylonu sa nejedná o nelegálne svinstvo. Úniky do alternatívnej reality, virtuálneho Trance-u, sú ukazovateľom toho, kam v rebríčku hierarchie vlastne patríte. Na úplné dno, kde si nad vašou zúboženou telesnou schránkou každý znechutene odpľuje. Závislosť na svete stvorenom z jednotiek a núl sa stáva konečnou pre mnohých: radšej prežívajú v interaktívnom prostredí, ako by sa mali trápiť v skutočnosti. Do reality sa potom podaktorí zabudnú vrátiť. A možno ani nechcú: malé byty, či skôr len izby, umelé jedlo vytvorené prístrojom na stene, špina, žiadna vidina zlepšenia, no pokračovať by sa dalo ešte pekných pár minút. Do sveta Technobabylonu nazriete z oboch strán barikády.

Na Trance závislá Latha Sesame sa takmer stane obeťou bombového atentátu. Snaží sa, samozrejme, prísť na to, odkiaľ vietor fúka. Neverí nikomu, nič nemá a skutočný život je pre ňu len potácaním sa medzi obskurným živorením a nutným prijímaním potravy. Špeciálny agent futuristickej polície Charlie Regis zas pátra po atentátnikovi, no zároveň vo vnútri a neskôr aj nahlas bojuje proti umelej inteligencii Central, ktorú z duše nenávidí a nedokáže sa podriadiť systému. Niečo za tým bude a odhalenie dávnych príčin otvára postupne, o to väčšiu snahu naň vynaloží, hlavne ak je do nelegálnej činnosti nechtiac zatiahnutý. Jeho parťáčka Max Lao sa taktiež snaží zabudnúť na svoju pokútnu minulosť. V službách zákona stojí presne na hranici: chce sa odvďačiť systému, pretože jej dal šancu, pre svoj vek ovláda technologické novinky, ktorým Charlie príliš neholduje a zároveň stále uznáva ľudskosť pred totálnych technokratizmom. Aby sme neprezradili mnoho, budete musieť ťahať parťáka z problémov a zistíte… ale to vás už potom zápletka nepustí zo svojich pazúrov.

Jednotlivé príbehové línie sa citlivo prelínajú a postupne otvárajú dvere katastrofickému scenáru dystopickej budúcnosti. Podobnosť s Orwellovým 1984 spočiatku nie je až taká markantná. Na prvý pohľad tieto svety nie sú až také podobné. Lenže v dobe, kedy vynikajúce dielo Orwella vzniklo, sa o súčasnej pretechnizovanosti mnohým ani len nesnívalo. Cena života je minimálna, záchrana spoločnosti je úbohou fatamorgánou. Človek už nie je človekom, socializovanie je odsúvané do úzadia využívaním androidov. Ani ten človek úplne dole, páchnuci a váľajúci sa vo vlastných výkaloch, ani ten tróniaci v absurdnom prepychu, nemá žiadnu ľudskú hodnotu. Celková atmosféra má napriek pixelovému spracovaniu vynikajúce podmienky pre podmanenie si hráča. A darí sa jej to.

To, čo vás bude možno až zbytočne rušiť, je náročnosť - teda nie obtiažnosť, ale skôr nutnosť preniesť sa cez moderné adventúry, ktoré pomáhajú na každom kroku a ukazujú cestu. Subjektívne to zápor je, no v konečnom dôsledku sa máloktorý zákys postará o znechutené vypnutie hry. Do desiatich kapitol rozdelený príbeh zbytočne nekľučkuje a nenechá vás blúdiť po mnohých obrazovkách. Uzavretie v komornom prostredí umožňuje preklikanie všetkého na všetko: vybrané predmety z inventára sa po neúspešnom použití nevrátia späť. Len škoda, že postupne pozbierate viac vecí a musíte v inventári umiestnenom v spodnej časti obrazovky zbytočne rolovať. Často pomôže pokec s ostatnými NPC na scéne, kde sa vám otvorí nová možnosť komunikácie alebo v prípade Sesame sa vyberiete do Trance-u a otvoríte si cestu „z druhej strany”.

Tápať by ste mohli pri nie práve logicky vyzerajúcich kombináciach predmetov. Vzhľadom na futuristické pozadie netušíte, na čo vlastne daná vec slúži, čo všetko sa s ňou dá spraviť alebo ste v pixelovom pekle niečo prehliadli. Absencia zobrazenia aktívnych predmetov zamrzí, ale je to len vec zvyku a po hodine hrania vám šmejdenie kurzoru po celej obrazovke vlezie pod kožu. Ako pred mnohými rokmi. Dá sa to uhrať, ale plynulosť hrania tŕpne. Ťažko vám napadne, že pomocou špeciálneho cooling gelu ohrejete kosť z vypitvaného tela a túto nestabilnú kombináciu použijete ako efektívnu bombu na sabotáž. Alebo možno áno a len my sme dačo prehliadli. V mnohom pomôžu stále aktívne témy rozhovorov: je ich len niekoľko a vidíte ich do momentu vyriešenia problému. Prečo nemôžete použiť amputovanú ruku na sprístupnenie skeneru? Asi preto, že skener vyhodnocuje nielen otlačky prstov, ale aj teplotu hnátu. Hmm, v inventári máme už spomínaný cooling gel... Potom to už ide samo.

Technobabylon je retro adventúrou vo všetkých aspektoch. Nielen spracovaním, to môže, samozrejme, mnohých automaticky odradiť, ale bola by to škoda. Nie je to rýchla jazda ako v dnešných adventúrach, ale trochu toho namáhania šedej kôry mozgovej (alebo niekedy skôr ukazováku na myške) nikomu príliš neuškodí. A to na približne 15 hodín. Dôležitá je atmosféra a zápletka, ktorá je podaná vynikajúco. Má to chyby, občas by sa patrilo scenár trochu upraviť, rozšíriť a inde zas okresať, no ako celok ide palec jednoznačne smerom nahor. Na Technobabylon nebudeme roky spomínať ako na prelomový projekt. Skôr ako na celkom fajn zábavu, letný paperback s tuctovým príbehom, príjemné dovolenkové čítanie pre nenáročných.