Upozornenie: Tento text neobsahuje žiadne konkrétne informácie o príbehu MGS V: The Phantom Pain, s výnimkou lokality, v ktorej sa odohráva jedna z prvých častí hry. Text však obsahuje príbehové spoilery týkajúce sa niektorých predošlých dielov série, predovšetkým hier MGS V: Ground Zeroes a MGS: Peace Walker.

Metal Gear Solid V: The Phantom Pain je obrovská, do detailov prepracovaná a mimoriadne ambiciózna hra, ktorá v sebe elegantne spája prvky zo všetkých predošlých dielov série. Aspoň tak by sa dali zhrnúť hlavné dojmy, s ktorými sme po siedmich hodinách strávených s hrou odchádzali z kancelárie Konami vo Frankfurte.

Úvod hry je fantastický, rozbieha príbeh a svojou stavbou veľmi pripomína staršie diely série. Postup uzavretým prostredím s jedinou cestou vpred, priebežne striedaný dlhými, filmovo spracovanými cutscénami, má veľmi blízko predovšetkým k tretiemu a štvrtému dielu. Po úvodnej časti sa však štýl a štruktúra hry výrazne zmení a oveľa viac pripomína MGS: Peace Walker. Snake (Big Boss) buduje opäť vojenskú základňu (Mother Base) v medzinárodných vodách, nezávisle od svetových mocností a oslobodenú od ideológií, ktoré rozdeľujú zvyšok sveta počas prebiehajúcej studenej vojny.

Mother Base je samostatná lokalita, po ktorej je možné voľne sa pohybovať, rovnako ako na bojisku. Základňa žije vlastným životom a je možné tam stretnúť ako významných členov, ktorí zohrávajú nejakú úlohu v príbehu, tak i obyčajných vojakov, z ktorých každý má vlastnú identitu a rozličné schopnosti. Vojaci sa venujú rôznym prácam na základni, vedú konverzácie na rôzne témy - napríklad komentujú posledné udalosti - a keď sa v blízkosti objaví Snake, salutujú. S vlastnými vojakmi je možné i trénovať a zvyšovať tým celkovú morálku. Zatiaľ však nie je známe, ktoré časti hry morálka ovplyvňuje.

Na Mother Base je k dispozícií helikoptéra, ktorá slúži primárne na presun do veľkých regiónov v rôznych častiach sveta, v ktorých sa odohrávajú jednotlivé misie. V rámci prvých hodín hry sme sa pozreli do hornatého Afganistanu v čase sovietskej invázie. Územie, po ktorom je v tejto lokalite možné sa voľne pohybovať, je značne rozsiahle. Presná rozloha nie je známa, nie je však problém precestovať 3-4 kilometre tým istým smerom. Na kopcovitom území sa nachádza niekoľko väčších či menších dedín spojených cestnou sieťou, ako i viaceré hory, údolia i púšť.

Hlavné, príbehové misie, sa však odohrávajú v menších, vopred vyznačených oblastiach, ktoré nie je možné počas operácie opustiť. Vedľajšie misie sú roztrúsené po celej lokalite a dajú sa prejsť nielen mimo hlavných misií, ale aj počas nich. Cestou k cieľu hlavnej misie nie je problém odskočiť do susednej dediny (za predpokladu, že spadá do oblasti, v ktorej sa daná hlavná misia koná) a splniť cieľ vedľajšej úlohy.

V rámci plánovania misie je možné zvoliť si nielen výbavu a kamufláž, (podobne ako v MGS: PW) ale čo poteší, vo väčšine prípadov aj niektoré z viacerých možných miest výsadku. Významnou novinkou je „buddy“ systém – na každú misiu je možné zobrať so sebou ako spojenca niektorú NPC postavu alebo zviera, ktoré môžete získať v priebehu hry. Prvý „buddy“ je práve kôň, ktorý umožní Snakeovi oveľa rýchlejší presun po Afganistane.

Akcie, ktoré v teréne vykonáte, sú permanentné a ovplyvňujú ďalší priebeh hry. Zničenie nepriateľského radaru umožní v nasledujúcich misiách výsadok z helikoptéry na miestach, ktoré boli predtým nedostupné. Za pomoci Fulton systému je možné uniesť nepriateľských vojakov a najímať ich do vlastných radov - unesený ruský vojak, ktorý rozumie anglicky, tak poslúži ako tlmočník. V teréne je možné zbierať aj ťažké zbrane, liečivé rastliny a rôzne iné predmety a materiály, ktoré budú transportované na Mother Base a pomôžu pri jej ďalšom rozširovaní. Guľomet, ktorý tak ukradnete za pomoci Fulton systému, sa už na mape neobjaví – pribudne však na Mother Base.

Ovládanie a herné mechaniky fungujú takmer rovnako ako v Ground Zeroes. Všetko, čo ste sa naučili v GZ, budete môcť využiť aj v The Phantom Pain. Zmena prostredia však spraví veľa a adaptovať sa na nové prostredie nie je ľahké. Camp Omega v Ground Zeroes bol až na niektoré časti prevažne rovinatý, väčší počet budov poskytol rozumné krytie. Vďaka počasiu, ktoré sa v rámci misie nemenilo, sa dalo po istej dobe vcelku rozumne odhadnúť, čo si ešte Snake môže dovoliť spraviť bez toho, aby bola jeho prítomnosť odhalená. Ostať v utajení počas pohybu v prírode je však o niečo zložitejšie. Hornatý terén Afganistanu síce poskytne krytie, v iných situáciách však spôsobuje komplikácie, obzvlášť v kombinácií s dynamickým počasím. Je dôležité myslieť viac dopredu a naplánovať si postup tak, aby vás v nesprávnej chvíli neodhalilo napríklad prichádzajúce svitanie.

Umelá inteligencia je na veľmi vysokej úrovni a na podnety z okolia reaguje rôznymi spôsobmi. Keď nepriateľský vojak zaregistruje neočakávaný pohyb alebo zvuk, spozornie a chvíľu sa rozhoduje ako ďalej. Väčšinou sa rozhodne ísť dané miesto preskúmať bližšie, inokedy to nechá tak. Niekedy (hlavne v noci) zavolá ešte kolegu a situáciu preskúmajú spoločne, čo môže ďalší postup značne skomplikovať - hlavne v prípade, ak sa rozhodnú ísť každý z iného smeru. Rovnako tak pokus o odlákanie (napríklad hodením prázdneho zásobníku na iné miesto) môže, ale aj nemusí vyjsť. Aj keď nepriateľ druhý podnet zaregistruje, niekedy sa ho rozhodne odignorovať. Vo chvíli, keď je Snake odhalený, nepriatelia postupujú spoločne, využívajú krytie, granáty a pokiaľ im necháte dostatok času, v prípade potreby zavolajú posily. Novinkou je, že nepriatelia prispôsobujú svoju výbavu a taktiku tej vašej - ak budete strieľať každému do hlavy, viacerí začnú po nejakej dobe nosiť helmy.

Veľkou zmenou v porovnaní s Ground Zeroes prešlo iDroid, komunikačné zariadenie, ktoré taktiež slúži ako dynamická mapa, na ktorej sú okrem cieľov zachytené pozície všetkých aktuálne známych vojakov, vozidiel a iných významných objektov. iDroid v TPP navyše slúži ako rozhranie pre riadenie Mother Base. Umožňuje presun vojakov medzi oddeleniami (aktívna služba, výskum, rozširovanie Mother Base, ...) ako aj možnosť objednať si dodanie zbraní a vybavenia priamo na bojisko. V praxi sa jedná o náramne užitočnú funkciu – ľahko sa stane, že vám počas misie bude niečo chýbať, napríklad výbušniny na zničenie obrneného vozidla. Cez iDroid kontaktujete Mother Base, objednáte si konkrétne vybavenie a necháte si ho doručiť na zvolené miesto na mape, kam bude o chvíľu nato zhodené z vrtuľníka. Podobne ako v MGS: PW je možné väčšinu zbraní a vybavenia vylepšovať, za predpokladu, že máte k dispozícií blueprint a dostatočne kvalitných výskumníkov. Tých je možné – tak ako všetko ostatné – získať v teréne. iDroid bude pri vydaní hry dostupný ako samostatná aplikácia pre smartphony, rovnako ako to bolo v prípade GZ.

Audiovizuálna prezentácia hry je excelentná rovnako ako pri Ground Zeroes. Predovšetkým vďaka PBR (Physically-based rendering) vyzerajú všetky materiály za akýchkoľvek svetelných podmienok presne tak, ako by mali a sledovať striedanie dňa a noci je zážitok. Na PS4 dosahuje hra 60 fps za sekundu bez akýchkoľvek problémov v rozlíšení 1080p.

Nový Metal Gear Solid spája plynulú a modernú hrateľnosť Ground Zeroes s prepracovanými hernými mechanikami Peace Walkera. Výsledkom je nesmierne zábavná hra, ktorej otvorený svet ponúka obrovskú voľnosť pri výbere taktiky a veľký priestor pre experimentovanie.

Po stránke príbehu sa The Phantom Pain rozbieha parádne a sľubuje zážitok hodný uzavretia série. Otvorený svet a spravovanie Mother Base si však vyberajú svoju daň v podobe dlhšej hernej doby, na ktorú pri „hlavných“ dieloch Metal Gear série (MGS 1 až MGS 4, t.j. tých, ktoré boli primárne navrhnuté a vydané na neprenosnú hernú konzolu) nie sme zvyknutí. V porovnaní s úvodom hry by sa miestami mohlo zdať, že príbeh ustupuje do pozadia, nie je to však tak. Každá misia má svoj zmysel a  predelových scén je v hre stále dosť – ibaže okrem príbehu dostáva viac priestoru samotná hra a obsah, ktorého je enormné množstvo. Kojima a Konami tvrdia, že The Phantom Pain je približne 200x väčšia hra ako Ground Zeroes a nezdá sa, že by preháňali. Aj po siedmich hodinách hrania sme odchádzali s pocitom, že sme stále iba na začiatku obrovského príbehu. Vyzerá to tak, že dostať sa na koniec hry a po 28 rokoch konečne uzavrieť príbeh Big Bossa, ešte chvíľu potrvá. Cesta, ktorá sa pred nami rysuje však vyzerá úžasne a máme sa na čo tešiť.