Nintendo je bezhlavo zamilované do niekoľkých svojich konceptov, ktoré nám servíruje vždy, keď je čo i len najmenšia príležitosť. A možno ani nie sú pôvodné, ale tvorcovia ich dokážu dotiahnuť k dokonalosti a vyšperkovať tak ako málokto na trhu. Podľa toho spoznáte Nintendo produkciu a tak trochu už aj predvídate, čo by vás mohlo čakať. Radi sa necháte opäť opantať niečím, o čom dobre viete, že tam bude, len posunuté na novú úroveň.

Prvým typickým znakom je vzhľad hier. Nintendo tituly sú jednoducho krásne a to platí najmä pre klasické značky, no aj menej tradičné kúsky. Tvorcovia si z technologického hľadiska nepotrpia na špičkovú grafiku, ale nad všetky čísla polygónov a neviem čoho všetkého kladú celkový vizuálny dojem z hry. A práve Yoshi's Woolly World je jednou z najkrajších hier, aké nám Nintendo v posledných rokoch prinieslo. Autori použili tradičný koncept skákačky so zeleným dinosaurom a celý ho odeli do vlny, podobne ako to kedysi spravili s ružovým Kirbym. A stále to vynikajúco funguje.

Kirbyho svet však bol plochý ako obrus, po ktorom behajú postavičky z cverny a vlny. Nový Yoshi do toho pridáva oveľa viac. Prostredie je bohatšie a živšie. Z televízora vám do izby vytekajú tony pestrofarebnej  vlny, ktorá len čaká na to, kedy sa v nej úplne utopíte. Hlavná postavička je celá uštrikovaná a vyzerá ako skutočná. Podobne sú na tom aj niektoré iné objekty, iba nepriatelia sa nesú v tradičnom duchu. Prostredie je zmesou látky, cverny a vlny. Všade badať jasné vzory a snahu čo najlepšie vystihnúť dojem ručnej práce, ktorý si zachováva milý vzhľad a hravosť.

A k tomu všetkému si musíte pripočítať nespočetné množstvo drobných detailov, ktoré sprevádzajú pomaly každú jednu animáciu v hre. Už len samotné vyplazenie jazyka, prehltnutie nepriateľa a jeho „vysedenie“ na vlnené klbko je krásnou ukážkou až obsedantnej snahy priniesť dokonalý vizuálny zážitok. Keď Yoshi vyskočí a snaží sa chvíľku lietať, jeho nohy sa zmenia na vrtuľu. Keď beží, z nôh má zrazu vlnené kolesá.  Dvere sú zo zipsov a hýbu sa presne tak, ako by ste to od nich očakávali. Podobných príkladov je tu mnoho a aj po desiatich hodinách hrania vás tu a tam stále dokáže niečo prekvapiť.

Druhým tradičným Nintendo prvkom je schovávanie skrytých miest, dverí, vecí a iných bonusov po leveloch. Je to viditeľné prakticky všade, a to už celé desaťročia. Na základnej úrovni je tak nabalená ďalšia vrstva, ktorá vás núti nazrieť do každého jedného zákutia a často riskovať život, len aby ste našli niečo navyše. A ak chcete hru prejsť na 100%, musíte to mať všetko. V Mariovi si pri takejto snahe raz za čas vytrháte nejaké vlasy. Pri Donkey Kongovi by ste si mali zohnať tabletky na predpis. No a z nového Yoshiho sa vám zatočí hlava.

Dokonca by sa dalo povedať, že hľadanie všetkého skrytého v hre predstavuje samostatné sidequesty v rámci jednotlivých levelov. Ste hneď v prvom a viete, že jedna stena pred vami je falošná a za ňou je skrytá miestnosť, tak do nej vbehnete a vyzbierate všetky drahokamy. No o chvíľku neskôr len tak vyskočíte, a zrazu sa zjaví skrytý otáznik. Tak po ňom hodíte jedno z klbiek a vtom sa vám zobrazia drahokamy niekde inde alebo spadnú dvere do tajnej časti levelu. Zo začiatku sú všetky skryté miesta a veci umiestnené skôr triviálne, no čoskoro začne prituhovať  a ku koncu hry to občas už aj vzdáte, lebo ani niekoľko pokusov neprinesie svoje ovocie.

Samotné hľadanie a objavovanie je v Yoshi's Woolly World neuveriteľne návykové, no nie všetko v hre funguje tak dobre ako skryté bonusy alebo vizuál. Dalo by sa povedať, že samo Nintendo hru odstavilo na vedľajšiu koľaj. O Wii U si môžete myslieť čokoľvek, no jedno nezmeníte: konzola má bohatú ponuku kvalitných platformoviek, a to ako vlastných, tak aj multiplatformových. A do takejto arény vrhli tvorcovia nového Yoshiho, čo je síce krásna skákačka s nápadom, ale možno až príliš obyčajná. A zdá sa, že sa tak znovu opakuje situácia s Yoshi's New Island pre 3DS.

Rozhodne tým nechcem povedať, že hra nezabaví. To nie je pravda a hre by som krivdil. Nebudete sa pri nej nudiť a čas vám bude príjemne ubiehať,keď budete prechádzať jeden level za druhým, hltať nepriateľov a nakoniec dáte dole ďalšieho bossa. Chýba tu však niečo navyše. Niečo, z čoho by ste padli na zadok, nedalo by vám to vydýchnuť, prípadne ste to ešte nikdy predtým nevideli. Tých zhruba 15 hodín sa pri hre zabavíte (záleží od vášho štýlu hry a čo všetko budete chcieť zbierať), ale potom sa k nej už asi nikdy nevrátite. Budete mať vyzbierané všetky bonusy, ktoré sa dali, no a tým to pre vás hasne.

Hra ponúka 6 uštrikovaných svetov, z ktorých každý je venovaný trošku inej téme a v každom nájdete osmičku levelov. Nedá sa povedať, že by sa dizajnu dalo niečo vytknúť. Je to poctivá práca, každý level je iný, stavané sú skutočne rôzne, vertikálne aj horizontálne, pridávajú nové mechanizmy, ale aj tu chýba niečo navyše. Len veľmi málo úrovní vám uviazne v pamäti. Duchársky, v ktorom sa pozadie a popredie mení na základe toho, ako sa cez ne premáva plachta, je jedným z nich. Aj súboje s bossmi sú až príliš obyčajné. Nintendo opäť stavilo na svoje sväté pravidlo troch, no vďaka absencii sviežich nápadov pri týchto súbojoch ho ťahá už do trochu absurdnej roviny.

Našťastie je tu niečo, čo hru opäť vynáša hore medzi tituly, po ktorých by ste sa mohli poobzerať. Aj tie najobyčajnejšie momenty totiž dokáže prebiť vynikajúco spracovaný kooperatívny režim. Môžete si vedľa seba sadnúť dvaja, zobrať si ovládače (hra podporuje prakticky všetky, ktoré sa ku konzole dajú pripojiť) a pustiť sa do hry spolu. Môžete si pomáhať, môžete si robiť aj zle. Občas padne vhod, keď svojho spoluhráča zhltnete. Môžete ho tak dostať na nedostupné miesta. Inokedy ho zas môžete zhltnúť len tak, lebo vás to baví. A naozaj to zabaví, len si vyberte takého partnera, ktorý neudierať silno do ramena.

Ak sa vám v hre podarí vyzbierať všetky sedmokrásky v každej úrovni, sprístupníte si v každom svete špeciálny level, a vtedy začína tá skutočná výzva, pri ktorej sa aj slušne zapotíte. Hra ukáže jednu zo svojich nevšedných tvárí a možno vám bude aj trochu ľúto, že ju nevidíte častejšie. Celkový počet levelov tak presahuje 50. Hra však ponúka aj druhý extrém. Kedykoľvek sa môžete prepnúť do zjednodušeného režimu, kedy Yoshimu narastú krídelká a nehrozí vám tak pád do priepasti. Vďaka tomu môže byť hra prístupná aj tým najmenším. Ak si chcete postup uľahčiť v bežnom režime, pred každým levelom si môžete do slotu vložiť jedno vylepšenie (viac života, ohnivý power-up, odhalenie skrytých miest a podobne). Stojí vás to však nemalú čiastku z vašej zásoby bodov.

Nový Yoshi zbiera body aj v oblasti pridanej hodnoty. Môžete si detailne obzerať nepriateľov, ktorých ste už stretli, taktiež si samostatne vypočuť hernú hudbu, ktorá sa nemá za čo hanbiť a veľmi príjemne dotvára celkovú atmosféru. No hlavne môžete počas hry meniť podobu hlavnej postavičky. Nájdete tu celkovo 56 Yoshiho podôb, ktoré si postupne odomykáte a mnohé z nich vyzerajú jednoducho super. No taktiež si Yoshiho môžete zmeniť aj so svojimi amiibo. Stačí priložiť figúrku a Yoshi na seba vie prevziať formu Maria, Linka alebo aj Samus.

Zamilovať sa do Yoshi's Woolly World nie je ťažké. Stane sa tak takmer okamžite, keď sa na hru pozriete. Veľmi rýchlo ale prichádza vytriezvenie. Hra nie je zlá. Dokáže zabaviť aj tých 15 hodín a rýchlo vám pri nej ubehne čas. Ale možno budete chcieť niečo viac - to vám ponúkne napríklad objavovanie skrytých zákutí levelov, no taktiež aj lokálny multiplayer. Poteší aj možnosť dať Yoshimu inú podobu, a to aj prostredníctvom amiibo figúrok. Nakoniec si vďaka zjednodušenému režimu užijú hru aj tí najmenší, ale na druhej strane aj tí náročnejší hráči, ktorí nájdu poriadnu výzvu v špeciálnych leveloch.