Máte radi výzvy? Radi potíte krv nie vtedy, keď sa snažíte poraziť tuhých bossov či iných hráčov, ale keď musíte prekonať samých seba? V tom prípade sa asi často vraciate do minulosti, keď boli hry často práve o tom. Vývojári pripravili základné mechanizmy, ktoré boli v zásade jednoduché, no postupne preverili všetky vaše schopnosti, no a vy sami ste si nastavovali latku toho, čo v hre chcete dosiahnuť. Zväčša to však skončilo niekedy nad ránom s krvou podliatymi očami, keď ste si hovorili, že tentoraz sa to už musí podariť.

Podobných hier dnes veľa nie je. A to málo, čo prichádza, sa pokúša navodiť retro dojem. Vezmite si napríklad taký Super Hexagon. Stavil na jednoduchý koncept, z ktorého vyťažil maximum v podobe návykovej hrateľnosti a závislosti na posúvaní vpred čo i len o malý kúsok. Na mobilných platformách to bol fenoménom, no nestratil sa ani na PC. A teraz je tu niečo podobné, chytľavé a časom až návykové, keď budete bojovať sami so sebou a vo chvíľach maximálnej frustrácie aj s vecami naokolo. Lebo každý predsa vie, že sprcha vulgarizmov a úder do čohokoľvek vždy pomôže...

Spectra je stručný názov, ktorý sa vám vryje pod kožu. Jednoduchý, zapamätateľný a funguje rovnako ako Hexagon. K hre pasuje a automaticky si ju pod ním predstavíte. Neprezradí vám však, že hra je vlastne adrenalínovým futuristickým racingom. No nie tak celkom. Žáner si vypožičiava len pre základný koncept a vracia sa o desiatky rokov späť, keď ste ovládali jediné vozidlo a cez sériu náročných prekážok ste sa snažili dostať až na koniec trate. V štýle F-Zero alebo Audiosurf k tomu navyše pridáva aj hudbu, ktorá vás rozpumpuje a bude hnať vpred.

Dokonca by sa dalo povedať, že autori hudbu povýšili na najväčšie lákadlo hry a podriadili jej všetko ostatné. Niekedy je to dobré, inokedy zas na škodu. Jedna vec je však istá – hudba vás dokáže strhnúť a aj vďaka nej si hru budete užívať. A nie je to náhoda. Stojí za ňou totiž Chipzel, rovnaká hudobníčka, ktorá má na svedomí aj hudbu k Super Hexagon. Opäť sa nesie v chiptune duchu a opäť sú to všetko skvelé skladby, ktoré sa dobre počúvajú aj mimo hry. Pokojne aj za volantom, len si potom musíte dať pozor, aby ste sa nerútili po diaľnici s otáčkomerom v červených číslach a so snahou vyhnúť sa všetkým „prekážkam“.

Nájdete tu desať skladieb. Každá je jedinečná a určená pre jednu trať v hre. Jednoduchá matematika tak hovorí, že hra ponúka desiatku tratí. Ich náročnosť sa postupne stupňuje, no nefandite si. Je veľká šanca, že už prvá vám spôsobí nemalé problémy. Postupne si musíte odomknúť ďalšie trate, no hra je v tomto prípade benevolentná a nemusíte predchádzajúcu splniť na 100%, aby ste si novú odomkli. Aj tak sa však zapotíte. A potom budete chcieť dosiahnuť viac, dôjsť ďalej.

Základný tvar tratí nikdy nie je náročný. Niekde sú križovatky a skokanské mostíky (ktoré vás môžu vyhodiť aj na vedľajšiu trať), no vždy sú to relatívne jednoduché trasy, ktoré sa mierne vlnia, klesajú a stúpajú. Nie sú to teda nejaké vražedné zákruty, ktoré by vám robili problém, ale umiestnenie prekážok, na ktoré narazíte. Pri rozbehu sú jednoduché, ich hustota však rýchlo rastie a v závere tratí už musíte mať prsty rýchlejšie ako myšlienky. A navyše to nikdy nie je rovnaké. Prekážky sú totiž procedurálne generované, takže latka náročnosti určitej trate pri opätovnom hraní zostáva, no rozmiestnenie sa nenaučíte naspamäť (pri reštarte však idete na úplne rovnakej trati).

Popri vyhýbaní sa prekážkam by ste mohli skúsiť zbierať aj orby s bodmi. Jednak preto, aby ste si nahanobili viac bodov v záverečnom skóre a taktiež aj preto, že búranie do prekážok vás nielen vyhadzuje z trate, ale strháva vám nazbierané body. Takže si vlastne „kupujete“ možnosť nabúrať. Navyše tu a tam narazíte aj na zrýchľujúce plošiny, ktoré vás vystrelia dopredu ešte vyššou rýchlosťou, ktorú, samozrejme, zvládate ešte horšie ako bežnú jazdu. A okrem toho vám zvýšia násobiteľ aktuálne nazbieraného skóre, no len na krátku dobu. Takže v tomto krátkom úseku musíte natrafiť na ďalšie plošiny a medzitým sa nevybúrať.

Konečná úloha je zdanlivo jednoduchá – musíte prejsť 100% trate v stanovenom časovom limite. Ten začína na necelých 4 minútach a postupne sa skracuje. No časom to budú najdlhšie minúty vo vašom živote. Koniec znamená len vypadnutie z trate, no to nie je výnimočné. Aj napriek častému predčasnému koncu však na hru nezanevriete. Hneď v prvý večer, keď si k nej sadnete, sa po niekoľkých hodinách pristihnete žmúriaci cez zalepené oči so snahou pokoriť konečne poslednú trať, keď za oknami pomaly svitá.

Ani tam však výzva nekončí a keď sa vám podarí ako-tak odjazdiť každú z desiatich tratí, sprístupníte si hardcore režim. Každá zo známej desiatky tratí sa generuje so špeciálnym zámerom vytočiť vás do nepríčetnosti, a to sú už chvíle, kedy to naozaj začnete vzdávať a s nechuťou hodíte ovládač do kresla. No aj tak sa neskôr vrátite a skúsite to znova. V tom tkvie najväčšie čaro hry. Nepustíte ju z hlavy.

K dokonalosti však hre ešte čosi chýba. V prvom rade sú to rebríčky, ktoré by tu boli potrebné ako soľ. Spectra má obrovský potenciál a predpoklady na to, aby ste sa s priateľmi aj celým svetom predháňali v pretekoch za čo i len jediným bodom, no, bohužiaľ, nemôžete. Grafika je štýlová a jednoduchá, na hru sa príjemne pozerá, no mohlo to byť aj lepšie, keby bolo prostredie a hlavne jeho pozadie živšie. Napríklad mohlo viac reagovať na rytmus hudby a pulzovať, čo by vizuál hry oživilo.

Aj napriek tomu sa do titulu Spectra oplatí ísť, ak ste fanúšikmi podobných hier. Keď cena produktu zlezie ešte trošku nižšie, už nad tým nebudete musieť ani uvažovať. Zvlášť vtedy, keď sa raz za čas stretnete s priateľmi, sadnete si a niečo spolu zahráte. Spectra vás dlhé hodiny zabaví pri snahe prekonať jeden druhého a je len škoda, že takúto možnosť neponúka aj online.