INFINIFACTORY |
INFINIFACTORY |
Logickým hrám nemožno uprieť prirodzenú schopnosť zaujať aj virtuálnou zábavou nepoškvrnených humanoidov. S tým ako čosi spojiť, otočiť, niekam dostať, doplniť, sa trápime už od detstva. Niekto sa baví pri Tetrise, iný zas odhaľuje základy fyziky v titule Portal. Svojou návykovosťou v štýle „ukáž, daj to sem, skúsim si to” dostali nejedného odporcu videohier ako takých. Rébusy sú zábavné spôsobom sebe vlastným a potopiť ich ťažko môže spracovanie, iba ak ich nedokonalá myšlienka, v extrémnych prípadoch zlé ovládanie a interface.
Hoci človek pohodlnejšie relaxuje pri bezmyšlienkovitej akcii ako pri riešení zložitejšieho rébusu, logické hry predstavujú skvelý kompromis medzi oddychom a aktívnym namáhaním si šedej kôry mozgovej. Správne dávkovanie hlavolamov neomrzí ani po rokoch. Či už po celodennom ťukaní do Excelu alebo morení sa v školských laviciach, mozog si potrápime všetci s masochistickou radosťou. Nech hodí kameňom ten, kto to ešte nezažil. Infinifactory predstavuje presne ten typ oddychovej zábavy, pri ktorej sa skutočne zapotíte, nadávate na neriešiteľnosť hádaniek, ale vždy sa k nim vrátite. Po úspešnom vyriešení vo vás vzbĺkne väčšia vatra sebauspokojenia ako pri dohraní mnohých dnešných herných blockbusterov.
Skrátka to funguje, hoci je princíp starší než ten “čínsky, handheldový” Tetris na tužkové baterky ležiaci na dne vašej skrine s neporiadkom. Máte kocku, ktorú vypľuje prístroj na mieste A a vašou úlohou nie je nič iné, ako ju dostať na miesto B. Jasné ako facka, ale taká bežná kocka nemá nohy a nemôžete ju slušne poprosiť, aby tam, preboha, už prišla sama, veď na to nemáte celý deň. Nevezmete ju do papŕč, nemáte gravity gun a nepohrozíte jej ani zvýšením daní. Musí spadnúť na pohyblivý pás a ten ju už dostane tam, kam treba. Ak teda správne navrhnete cestu.
Až také jednoduché to teda nebude - iba ak prvá úroveň. Základný princíp ale pochopíte okamžite. Kociek je viacero druhov, cieľové destinácie vždy rozmiestnené akoby naschvál tamto za rohom. Už teraz sa istotne škriabete za uchom a premýšľate, ako z tejto zamotanej situácie vykľučkovať bez rituálneho obesenia sa na kábli od myšky (bezdrôtoví jedinci, žiaľ, musia trpieť ďalej). Aby zábava gradovala, musíte často umiestňovať jednotlivé plošiny nielen po horizontálnej osi, ale využívate aj tretí rozmer. Inokedy je zas potrebné dopraviť do cieľa kocky spojené do určitého tvaru. A aby ste sa len tak neškriabali ako Al Bunda a nezívali od nudy, pospájané kocky sú rôzne a ich „zlepenie” je potrebné aj správne načasovať.
Nie je to len tak, objekty sú generované automaticky, ich výrobu nemôžete zastaviť. Poskladať napríklad takú raketu zloženú z piatich častí si už žiada trochu viac plánovania, čo ktorým smerom pustiť. Teda na prvý pohľad, neskôr vám riešenie pripadá priam primitívne. Uvažujete, kam presne umiestniť snímač pohybu, ktorý prepojíte s piestom, aby posunul kocku tam, aby cestovala tamto, kde ju spojíte s iným dielom a potom sa musia spojiť s… no nemôže to byť iba dielom náhody. Hádzaním jednotlivých dielov skladačky sa ďaleko nedostanete, nutnosťou sa stane plánovanie riešenia. Aspoň v hrubých obrysoch, aby ste vedeli, čo chcete dosiahnuť. Ako sa k tomu na obmedzenom priestore dopracujete, už doladíte systémom pokus-omyl.
Na obrázkoch vidíte, ako to celé funguje: pohyblivé pásy prenesú kocku tam, kam potrebujete, obyčajné diely pohyb zastavia (teda až do momentu, kedy do nej nevrazí ďalšia a ďalšia), môžete ich „lepiť” dokopy alebo ich otáčať. Neraz sa stane, že vami navrhnuté riešenie je absurdnou slepou uličkou a desiatky minút sa snažíte všetko poskladať tak, aby vám to konečne vyšlo. No nepôjde to napriek tomu, že riešení je hneď niekoľko a snažíte sa zakaždým dosiahnuť výsledok s najmenším počtom použitých objektov. Ale stačí si trochu oddýchnuť, celé puzzle vymazať a skúsiť to znovu. Zistíte, že to bolo úplne jednoduché a len ste si zbytočne komplikovali situáciu.
V tom tkvie neoceniteľné čaro hry - vlastne každého logického kúsku, s ktorým strávite na počudovanie nemalý čas. Nedokončené rébusy vás nechajú pokojne spávať, ale hocikedy sa do nich znovu pustíte a spravíte to s rovnako veľkým entuziazmom ako na začiatku. Priamo od vývojárov zo Zachtronics (Ironclad Tactics, SpaceChem) pochádzajú v Infinifactory tri desiatky levelov. Skromný počet vás možno oproti iným logickým hrám zaskočí, ale nemusíte sa ničoho báť, za nedeľné popoludnie to nedáte. Jednak komplexnosť a zložitosť stúpa hneď na začiatku, takže sa neprehrabujete balastom nudných svetov. A jednak je tu množstvo užívateľmi vytvorených levelov, ku ktorým sa dostanete spoločne s editorom po dokončení kampane.
Obtiažnosť ako taká závisí predovšetkým na vašej predstavivosti a schopnosti vidieť riešenie trojrozmernej hádanky o mnoho krokov dopredu. Je pravdou, že samotní tvorcovia si s vysvetľovaním alebo názornými ukážkami hlavu nelámu, bilboardy s nápovedou nám nič nehovorili. Takže si to všetko musíte vyskúšať sami a rébusy riešiť po kúskoch. Nie je to také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Ale tak to nebolo napríklad ani pri hre The Incredible Machines, z ktorej nenápadne čerpá aj Infinifactory. Riešenie hádanky nezväzuje striktne hráčovi ruky a dovoľuje mu vyskúšať viacero alternatív, level sa dá dokončiť mnohými spôsobmi.
Hoci vývojári postupne pridávajú nové minikampane, po čase rozlúštite každé puzzle a chceli by ste za nemalý peniaz aj čosi viac. V Steam Workshope nájdete niekoľko stoviek pokusov, zväčša nezaujímavých, no s pribúdajúcimi hodnoteniami si istotne nájdete svojich favoritov. Infinifactory ešte bude potrebovať mohutnú podporu zo strany tvorcov, hoci bonusového obsahu je dostatok, rozšírenejšia a hlavne pestrejšia ponuka by istotne nikomu neuškodila. Okrem zbierky levelov totiž Infinifactory nemá nič iné, čím by mohlo zaujať. Nemôže sa popýšiť príbehom či technickým spracovaním Portalu. Porovnávanie efektívnosti riešenia úrovní je tým jediným, čo vás spája s okolitým svetom. Práca komunity určite vzrastie - aspoň to je jediná záchrana pre Infinifactory, aby časom nezapadla prachom.
Ovládanie nemá zmysel kritizovať, všetko zvládnete pomocou klávesnice a myšky. Pohyb po oblasti je úplne voľný, vyhnúť sa musíte len pádom do vzduchoprázdna, no za tie nedostanete žiadnu zbytočnú penalizáciu. Výber stavebných častí si môžete zadať do rýchleho menu, na všetko máte klávesovú skratku, takže nemusíte nikam zbytočne klikať. Jednoduchšie by sa dalo vyriešiť jedine premiestňovanie už postavených objektov, nakoľko to ide výhradne cez špeciálny stavebný prvok, ktorý vám zaberá miesto v rýchlych voľbách a umožňuje pohyb len v dvoch osiach.
Takže tu máme dobre vymyslenú a chytľavú 3D logickú hru, akých je dnes poskromne. Nezávislý projekt prešiel Early Access tortúrou a oprávnene sa chytil. Jedna úroveň denne spoľahlivo vyvetrá každému hlavu. Jediné, čo nás momentálne mrzí, je cena, ktorá vzhľadom na dostupný obsah pláva trochu privysoko. V niektorej z mnohých zliav tento produkt istotne neprehliadnite, ale vyše dvadsať Eur je za logickú odreagovačku možno až príliš veľa.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
Vývoj: Zachtronics Štýl: Logická Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|