Obdobie stredoveku je (nielen) v počítačových hrách lákavé. Môže byť plné zmysluplných príbehov so zradou, pomstou, záchranou životov či kráľovstva. Zároveň ponúka pohľad na krásnu prírodu, scenérie a zbrane. Vkladať do jednej vety zbrane a prírodu sa môže zdať nelogické, ale práve to vystihuje titul Legend of Eisenwald od bieloruského vývojárskeho štúdia Aterdux Entertainment.

Hra je inšpirovaná velikánmi žánru, ako je séria Disciples, King's Bounty alebo aj Heroes of Might and Magic. Tak ako sa všetky od seba líšia, odlišuje sa aj práve recenzovaný titul. Ten azda aj viac. Jedno sa však autorom uprieť nedá - svojim vzorom vzdávajú očividný hold. Zároveň aspoň čiastočne plnia sny hráčom, ktorí síce majú radi ťahové stratégie, ale neobľubujú nadprirodzené javy a mágiu. Tomu sa úplne nevyhneme ani tu, ale vo väčšej miere uvedený fakt platí. Predovšetkým zo začiatku sa stretávame len s reálnou Európou, reálnymi postavami a vlastne všetkým, čo k tomu patrí.

Dominantným prvkom hry je príbeh, ktorý je rozsiahly a na úrovni veľkých knižných románov. Hráč pre správne pochopenie udalostí musí čítať každý jeden riadok, a tých je veľmi veľa. Z dôvodu absencie dabingu alebo prívetivejšej formy podania sa však dá v príbehu ľahko stratiť. Aj preto, že čítanie rozsiahleho textu môže nudiť. Počas celej hry máte v rukách jedného jediného hrdinu. Na začiatku si môžete zvoliť, či to bude žena alebo chlap a vybrať triedu - lukostrelec, liečiteľ, rytier. A nakoniec erb vlastného rodu. Vďaka menšiemu výberu sa mohli scenáristi venovať tomu najlepšiemu - naozaj originálnemu príbehu plnému zrád a dôležitých rozhodnutí, ktoré nie sú čiernobiele. Vaše voľby môžete buď oľutovať, alebo sa vyrovnáte s dôsledkami. Samozrejme, veľké množstvo postáv a nedôležitých udalostí navôkol môže pôsobiť nepriehľadne. Už len zapamätanie si hlavného jadra stačí na to, aby vaše srdce túžiace po dobrom príbehu bolo nasýtené.

Problémom je prezentácia príbehu, ktorý je u konkurencie podaný lepšie. Podobne na tom je aj samotná herná plocha, ktorá vyzerá aspoň priemerne. Dôležití ľudia na hernej mape nestoja na jednom mieste, ale behajú, kade môžu. Väčšinou sa preháňajú okolo hradu, kostola, krčmy alebo popri iných dôležitých miestach. Lenže ako ich nájsť, keď nie sú označení? V popise úlohy sa dozviete, kde sa zvyčajne nachádzajú a potom už ostáva iba „Dunčo hľadaj". To isté, len v inej farbe, je aj problém s plnením úloh, ktoré sú označené dosť nejasne. Niektoré dokonca vyžadujú presné postavenie vašej figúrky - postavy na správnom mieste, ktoré spúšťa mechanizmus. Lenže ktoré je to miesto, keď nie je označené na hracej ploche, ale ani na mape?

Hodí sa utekanie pred prenasledovateľom. Pred súbojom, na ktorý ste pripravení, to často nie je potrebné. Ale keď ste po boji unavení, vaše jednotky sa potrebujú vyliečiť a vtedy treba ujsť do kláštora. Len keď pred vami stojí protivník a čaká na váš krok, je to trochu ťažšie. Dá sa mu však vyhnúť, a to aj vďaka častému ukladaniu hry a jej opätovnému načítaniu v prípade smrti.

Pripraviť si výbavu na súboj odporúča desať z desiatich obchodníkov. Každý jeden člen vašej malej armády (alebo partičky) je vhodný na vyzbrojenie. Aj obyčajný roľník môže zahodiť svoje vidly a nahradiť ich mečom alebo aspoň sekerou. Postavám môžete dať na hlavu niečo lepšie, než je látková pokrývka hlavy. Takisto aj nákup všelijakých prsteňov a náhrdelníkov zvyšujúcich rôzne atribúty je dobrý nápad. Navyše môžete dať svojim bojovníkom do vrecka aj elixír, ktorý priamo v súboji dokáže zachrániť život.

Po každom boji získate nejaké skúsenostné body a po čase môžete takmer každú jednotku vylepšiť. Z bežnej liečiteľky sa môže stať efektná čarodejnica, z obyčajného barbarského bojovníka bude kráľovský rytier atď. Je dôležité vylepšovať svoje jednotky s rozumom. Len ťažko na vašej strane bude chcieť byť kňaz, keď za vás bojuje čarodejnica.

V Legends of Eisenwald tvorcovia rezignovali na manipulovanie s hradom, stavanie budov alebo využívanie viacerých surovín. Dôležité je len obsadiť hrad, vložiť tam prípadne nejaké jednotky, a tak ho chrániť. Dáva vám totiž pravidelné prídely zlata. Sídla taktiež rozširujú možnosti a umožňujú kúpiť ďalšieho člena do vašej partie.  Pri najímaní zohráva svoju úlohu veľa dôležitých aspektov. Ja osobne odporúčam vyhnúť sa žoldnierom a slabým roľníkom. Žoldnieri vyžadujú pravidelný príjem veľkého platu. Nuž a roľník je naozaj slabý a iba zaberá miesto niekomu šikovnejšiemu.

Pred samotným súbojom je dobré zvoliť aj rozmiestnenie bojovníkov. Lukostrelca je vhodné umiestniť dozadu, pred ním je dobré mať najsilnejšieho bojovníka. Úplne na konci je dobre morálnej podpore a liečiteľkám. Potrebné je sledovať aj rozmiestnenie nepriateľov a podľa toho sa zariadiť a zaútočiť. Príprava pred súbojom, obzvlášť v tejto hre, je často dôležitejšia než samotný boj.

Boj by som charakterizoval ako taký jednoduchší šach. Jednotky sa nemôžu pohybovať bez toho, aby zaútočili. Niektoré majú v ponuke možnosť uniknúť na bezpečné miesto, ale to je tak všetko. Môžete si vybrať, na koho zaútočíte alebo či len počkáte na útok protivníka. Niektoré jednotky sa vedia brániť, keď sa na ne vrhne protivník. Takže sa treba spoliehať na číru stratégiu. Súbojový systém sa ľahko dostane pod kožu a je napriek svojej jednoduchosti návykový. Rýchly súboj má svoje výhody. Nie je zbytočne zdĺhavý ako ten, ktorý bol v Might and Magic: Heroes 6. Už na začiatku súboja sa dá odhadnúť, či je šanca na výhru alebo nie. Po súboji dostanete od súpera buď zlato, alebo aspoň  nejaké predmety a trofeje, ktoré môžete využiť, prípadne predať.

Všetko v hre je však pretkané nedostatkami. Aj v jednoduchom súbojovom systéme môže vyrušovať, keď sa ešte pred útokom nad napadnutým objaví, koľko života mu zostane. Na každý jeden dobrý aspekt pripadá niekoľko slabších. Rozsiahly príbeh je fajn, ale po zdĺhavom riešení úlohy sa zabudne, kto a čo od vás vlastne chce. Denník je našťastie prítomný, avšak má svoje chyby. Stáva sa, že splníte úlohu, ale ostane zvýraznená a máte nutkanie vracať sa na miesto, kde sa odohrala. Nie je problém ju odznačiť, ale nie vždy to hráčovi príde na um. Nápady v hre síce sú dobré, vo výslednej podobe však pôsobia zmätene a sú nedotiahnuté. Na papieri to mohla byť fajn myšlienka, ale kmitanie z jednej strany mapy na druhú stále dokola v praxi rozhodne začne nudiť. 

Hudobný sprievod je melodický a príjemný. Podozrievam autorov, či to nie je preto, lebo sa tak snažia vynahradiť absolútnu absenciu dabingu. Ten mi síce nechýbal, ale mohol spríjemniť a odľahčiť vážnu atmosféru hry. Vo výsledku je Legends of Eisenwald titulom, ktorý zaberie desiatky hodín. Otázkou však zostáva, či pri nudnom začiatku a neskoršom stereotype pri hre niekto rád a dobrovoľne zostane. Svoje kvality nepochybne má, ale aj viditeľné nedostatky. Poetickejšie duše môže zaujať príroda a prostredie, násilníkov v nás poteší súbojový systém. Titul je predovšetkým pre stratégov, ktorí sa chcú zhostiť úlohy stredovekého generála.