Problémy so štartom Final Fantasy XIV sú už dávno zabudnuté. Prvú verziu z roku 2010 si vybavia iba tí skalní pamätníci a obnovený štart v roku 2013 je už príjemná spomienka z konca horúceho leta. Aj štart PS4 verzie v apríli 2014 zanecháva celkom dobrú auru. Vo svete FF XIV tak možno putovať a levelovať už takmer dva roky. A práve grindovanie či postup na PS4 je tou najväčšou satisfakciou, kde aj moja prvá postava dosiahla level 50 a sledovala aj dianie v ďalších aktualizáciách. Lenže ako vraví pravidlo MMORPG, každý rok či dva treba vydať poriadny datadisk a dať hráčom viac - solídny kus príbehu, vyšší level, nové povolania, rasy i svet na objavovanie. Všetko toto teraz servíruje Heavensward a je zaujímavé sledovať, ako využíva trošku iné pravidlá, ktoré sú v niečom prospešnejšie i zábavnejšie.

Heavensward ponúka veľa nového obsahu, ale cesta k nemu nemusí byť jednoduchá. Na rozdiel od iných datadiskov nestačí mať postavu na leveli 50 zo základnej hry s aktualizáciou 2.0. Ak ste mali pauzu, vo FF XIV, medzičasom vyšli patche od 2.1 po 2.55, ktoré obsahujú takmer 100 príbehových questov a hra potrebuje, aby ste ich všetky absolvovali. Kto využil voľné víkendy či mesiace platil za prístup do hry, zrejme ich má zdolané a je pripravený ponoriť sa do novej časti deja. Ale ten, kto sa na ne vybodol, bude ich musieť všetky prelúskať. A je to naozaj približne 100 questov, čo si vyžaduje určitý čas. Bez nich sa nedostanete do nového mesta, nevyskúšate nové povolania a zabudnite na nový príbeh.

Svojím spôsobom to dáva zmysel a Square-Enix nám ukazuje primárnu pointu: aj v centre FF ako MMO musí byť silný príbeh. Navyše všetky príbehové segmenty z aktualizácie 2.1 až 2.55 vytvárajú silnú pôdu pre náraciu v datadisku, lebo sa pokúšajú o raritu - aj v MMO mať silné postavy, ktoré si viete zapamätať, poznáte ich náturu a budú vás zaujímať ich osudy. Keď sa konečne dostanete k bodu na začiatku obsahu vo verzii hry 3.0 (štart Heavensward), pochopíte. Nasleduje hneď po veľkých udalostiach a spojenci prichádzajú hľadať útočisko v Ishgarde. Príbeh je plný rozličných zvratov: politické nite, zrady, konšpirácie a neskôr aj vojna s drakmi či Primals, ktorých treba postupne ničiť. Tento svet stále nie je v dobrej kondícii, práve naopak. Vybrané postavy majú silné momenty, nechýbajú línie pomsty a vhodne načasované a režírované scény vás stále držia v strehu. Rozprávanie je súdržnejšie ako v základnej hre, neraz aj hutnejšie a medzi úlohami je priestor aj pre náboženské otázky, rasizmus a svet Final Fantasy je oveľa živší ako iné MMO. To, že sú dialógy vybavené dabingom (aj v japončine, ako hrám už od začiatku) a znie prenikavý soundtrack, je samozrejmosť.

Nové časti sveta pútajú pozornosť v dvoch smeroch. Je tu hlavné mesto Ishgard, ktoré má opäť inú architektúru ako tri predchádzajúce metropoly. Pravda, víťazstvom pre niektorých hráčov je samotný vstup po zdolaní nevyhnutného obsahu. Je to nový domov, z ktorého sa budete presúvať do niekoľkých obrovských zón – sú tu snežné vrcholy, majestátne vzdušné priestranstvá a nové elementy. Zóny sa ťahajú aj do vertikálnych smerov vďaka pridaniu lietajúcich mountov či vzdušných prúdov. Je to nádherná púť za nedostihnuteľnými končinami, kam vás niekedy zavedie quest, inokedy vlastná zvedavosť. Dôraz kladený na objavovanie zón je silný a poháňaný vašou motiváciou - žiadne stratené koridory či slepé cestičky, ale jasné ciele. A autori vedia, že sa tu budete pohybovať, takže sami naordinujú zmyselné destinácie.

Štruktúra príbehu, questov, vedľajších úloh a notoricky známych fate ostáva nezmenená, ale menia sa isté priority. Isteže je dej na prvom mieste a treba sledovať hlavné questy, ktoré doručia silný príbeh. Prekvapivo stúpol počet vedľajších zadaní, kde čaká hromada skúseností a úlohy síce majú švih, ale aj veľké odmeny. Je to lepšia cesta, ako sa iba pásť po končinách, hlušiť nepriateľov a čakať na najbližší fate v okolí. Vďaka početnosti questov je lepšie získavať skúsenosti vo forme odmeny a nie iba grindovaním v boji, lebo tu je dosť nepriateľov a často padá korisť. Fate sú stále prítomné, mnohí hráči ich využívali na posun na ďalší level či dva, keď sa im nechcelo questovať, ale teraz sú už menej navštevované. Pomer za ich účasť verzus úlohy sa zmenil a ani sám sa do nich toľko nehrniem. Je to azda individuálny štýl, ale na rozdiel od iných MMO ma tu viac bavia úlohy ako ordinárny boj.

Postup z levelu 50 na 60 by podľa autorov mal trvať asi tak dlho ako z úrovne 1 na 50 a po mesiaci a pol nie je dôvod neveriť. Obsahu je tu veľa a progres nie je razantný, občas sa až vlečie (okolo levelov 53-55), ale motivácia je to silná. Pri povolaniach sú tri novinky. Machinist má špecializáciu na zbrane, s ktorými sa vyžijú hráči bojujúci na diaľku, zatiaľ čo Dark Knight tasí silné zbrane a bude z neho skvelý tank do dungeonov. Astrologian je niekde na polceste, číta z kariet, dokáže uzdravovať a v partii si nájde miesto popri Paladinoch a iných liečiteľoch. Dobrá správa pre záujemcov je, že tieto povolania vstúpia do akcie už na leveli 30, nemusíte sa s nimi pachtiť od začiatku. Počas prvých týždňov boli sčasti nevyrovnané, napríklad Machinist mal slabšie vlastnosti v boji, ale teraz sa už sily vybalansovali. Samozrejme, na nový maximálny level treba vyhnať aj iné povolania, ktorým sa venujete, rybárov i kováčov čakajú úplne prepracované výzvy. Je to jasný žrút času, ale keď už ste na leveli 50...

Nová je aj rasa The Au Ra, ku ktorej som sa zatiaľ príliš nedostal, ale má príťažlivý vizuál vďaka rohom a kombinácii s ľuďmi. Drakmi sa to tu len tak hemží už od intra a keď budete objavovať najmä Coerthas Central Highlands a podobné zóny, užijete si veľa odkazov. V rámci pohybu síce stále preferujem chodenie po vlastných, ale lietanie ponad vrcholy má svoje čaro.

Ale novinky prichádzajú aj do sveta spoločných bitiek. Pribudli tuhé dungeony, v aktualizácii 3.01 aj nový raid a sú tu nové primáty na porazenie: Bismarck a Ravana. Pri dungeonoch nastali zmeny nielen v ich dizajne, ale aj prístupe – stále sú prepojené s dejovou líniou, no núkajú iné rozprávanie. Animácie sú prítomné, ale hráč ich sleduje najmä na začiatku a konci, nie uprostred akcie, keď ostrieľaní borci už chcú ťať do živého. Je to lepší krok najmä pre opakovanie bludísk, lebo animáciu zväčša pozeráte raz, maximálne dva, zatiaľ čo návštevu a boj zvládnete aj päťkrát. No netreba sa báť, že by neboli bludiská filmové alebo sú prázdne, bez deja – iba si ho užijete v inom čase. Sú tu tri dungeony a tri skúšky, plus jeden raid a dva primáty. Na základnú porciu to stačí, ďalšie aktualizácie sa môžu realizovať pri rozširovaní obsahu.

Na pomery datadisku ponúka Heavensward skutočne bohatý obsah a fascinuje ma najmä rozsah venovaný príbehom či questom - aj tým nepovinným. Vďaka tomu rýchlo prišiel koniec augusta, od launchu ubehli dva mesiace, do FF XIV sa logujem takmer každý deň a stále je čo hrať, robiť a plniť. Je to jeden z najlepších datadiskov pre hru vôbec a samotné FF XIV už nie je lepšie iba oproti launchu, ale aj mnohým iným MMORPG.