Menšia hra Lord of Magna: Maiden Heaven ponúka zaujímavú variáciu na viaceré japonské žánre. Nájdete tu kúsok stratégie, RPG a ešte aj randiaci simulátor. Nie je to obrovský celok - prvý koniec uvidíte po 15 -20 hodinách, ale znovuhrateľnosť a množstvo postáv spolu so súbojovým systémom vás motivuje aj k New Game+.

Príbeh vás zavedie na izolovaný ostrov so zaujímavým ekosystémom – po každom zemetrasení sa tu objaví kopa kryštálov, ktoré sa dajú výhodne predať i zužitkovať. Hlavný hrdina Luchs je originálne majiteľ hostinca zdedenom po otcovi, no keďže má núdzu o hostí, často sa vydáva kopať a hľadať kryštály. Pri jednej expedícii objaví krásnu slečnu v obrovskom drahokame a keď je zrazu prepadnutý, víla sa prebudí, zachráni mu život a začína séria nečakaných udalostí, ktoré do prázdneho hostinca prinesú šesť ďalších sestier, mnohých nepriateľov a šancu odkryť záhady sveta. Príbeh nepatrí medzi top originality žánru, ale má potenciál v narácii vďaka sedmičke slečien. Každá odkryje časť príbehu a spolu s ním aj svoju osobnosť. Je pútavé sledovať ich osudy či charakter, keď sa snažia zachrániť svet.

Prepojenie príbehu a randiaceho simulátora je efektívne, ale neraz sa nedostanete aj polhodinku k boju, lebo riešite civilné záležitosti. Autori výborne dávkujú príchod sestier Artemisias. Všetky nie sú k dispozícii na začiatku, prichádzajú postupne a vy si udržiavate vzťahy s čoraz väčším počtom, respektíve máte na výber, ktoré si pustíte k sebe pri prvom hraní a ktoré neskôr. Séria dialógov a fragmentov deja sa totiž objavuje v určitých momentoch a vtedy sa musíte rozhodnúť, s ktorou sestrou strávite čas. Nie je možné využiť pauzu v boji na socializovanie sa s každou z nich. Na slečnách je nádherne sledovať náturu: jedna je tvrdohlavá, iná milosrdná, ďalšia má prehnaný rešpekt. V tomto smere sú napísané výborne.

No mnohí sem prídu primárne bojovať. Vaša skupina navštívi nádherne načrtnuté bojiská a získa aj možnosť efektívneho pohybu podľa vlastností a úderov. Proti vám stojí tradične presila a nepriatelia sa na vás vyroja neskôr aj v celých  tuctoch. Súbojový systém vám núka štandardnú paletu ťahov: pohyb, úder, obranu či možnosť použiť predmet. Všetko sa odvíja podľa počtu AP, ktoré máte k dispozícii. Neskôr si ich budete azda šetriť na mocné údery, ktoré sú efektné kvôli spomínanej presile. Autori priamo počítajú s touto technikou a motivujú vás hlušiť nepriateľov v skupinách na jeden ťah - potom sa dá útočiť ešte raz. Efekt zvaný „bowling“ (zrejme kvôli minimálne počtu desať padlých) je zábavný, ale nie vždy sa dá nacvičiť. Často budete mať starosti s lídrami oponentov – tých treba zmastiť skôr ako jednotky, lebo neustále privolávajú posily. Ak ich vynechávate, zrazu sa bojisko hemží tuctami nepriateľov, ktoré už nemusíte sfúknuť. Údery sú navyše rozličné: blízke, dlhonosné i magické, podľa špecializácie. Je fajn vidieť odlišné zameranie slečien v akcii spolu s ich náturou.

Aby neboli súboje úplne monotónne (čo po polovici hry aj tak budú), nemalú úlohu zohrávajú elementy. Luchs má priradený Void element, čo znamená najmä reťazenie s inými vlastnosťami. Štvorica pre slečny počíta s ohňom, ľadom, zemou a nebom a, prirodzene, je dobré útočiť na slabiny nepriateľov. Ale elementy sú fajn prepojené: nebo podporuje oheň i ľad, neobstojí ale pri zemi a pod. Tréning si žiada čas. Nie je dobré s novou vílou vtrhnúť na bojisko a myslieť si, že zvládnete nový nápor. Radšej si dajte pauzu a odskočte od hlavnej porcie a grindujte chvíľu vo voľných bitkách alebo choďte na lov predmetov, ktoré vám môžu pridať nové vlastnosti v ďalších stretnutiach.

Čím ste ďalej, tým viac prituhne, ale AI si uľahčuje situáciu pekne podlým spôsobom – nasadí presilu alebo maximálne zvýši HP oponentov a vy sa púšťate do oveľa dlhších súbojov, ako by si zaslúžili. Napriek tomu má Lord of Magna čosi do seba. Súbojový i randiaci systém vás pri prvom hraní bez problémov opantá na 15 hodín. Potom si strihnete New Game+ s prenesenými predmetmi, aby ste ešte objavili ďalšie príbehy slečien či možnosti. Vďaka zrýchleným dialógom či scénam sa to dá zvládnuť.