2D rolovacia akcia Onikira vytasila meč a vrhla sa do boja proti démonom. Inšpirácia titulmi Ninja Gaiden či Bayonetta je na prvý pohľad zrejmá. To koniec koncov priznávajú aj samotní autori zo štúdia Digital Furnace Games. Celý koncept však preniesli do herne jednoduchšieho dvojrozmerného sveta. Tretiu dimenziu vynechali a pri tvorbe sa sústredili výhradne na herné mechanizmy.

Do rúk dostávate samuraja menom Jiro, ktorý musí bojovať proti démonom z iného sveta. Dej sa odohráva v stredovekom Japonsku s výraznými nadprirodzenými prvkami. Pre hráča to znamená prechádzať z jednej strany obrazovky na druhú a vždy vyvraždiť nepriateľov v okolí. Akoby nestačilo, že sa teleportovali na hernú plochu raz, oni vždy prichádzajú dvakrát. O to ťažšie je vydržať a odolávať, pretože lekárničky tu chýbajú a jediné, čo vám dáva aspoň trochu života, sú práve duše mŕtvych démonov. Je preto vhodné čo najviac sa uhýbať a len rozdávať rany. Podobne ako v spomínanom Ninja Gaiden, tak aj tu je treba spoznávať protivníka. Najdôležitejšie zo všetkého je však osvojiť si vlastné kombá a dostať ovládanie pod kožu.

Okrem prostého poznania jednoduchého príbehu alebo porážania zlých síl je dôvodom na prechádzanie levelov aj to, že tam môžete nakupovať nové kombá alebo špeciálne útoky. Platí sa získanými dušami. Zbrane nachádzate postupne. Nebudete celú hru útočiť iba katanou, ale zabojujete si aj inými tradičnými japonskými zbraňami, ako naginata (tyč s dlhou čepeľou), kama (krátke zbrane podobné kosáku) či tetsubo (kyjak). S novými možnosťami razenia si cesty sa zdá byť hra jednoduchšou. Akoby nie. Ale aj démoni sú stále silnejší a je čoraz ťažšie uhýbať sa im pomocou špeciálnej schopnosti.

Už pri spúšťaní hry autori pripomínajú, že na dobrý zážitok z hry je vhodné hrať gamepadom. Je to zvláštne, keďže konzolový ovládač hráči na počítačoch preferujú menej. Nech už to je akokoľvek, dá sa hrať aj na klávesnici, aj keď o čosi nemotornejšie a vyžaduje to viac cviku. Horšia je iná vec. Ak zapnete hru a gameped až neskôr, hra to nezistí, čiže si ho treba pripraviť dopredu. Zároveň sa hra nevie rozhodnúť, čo vám chce zobrazovať na obrazovke. Niektoré tlačítka sa ukazujú akoby z klávesnice a iné z ovládača. Je vtipné, keď hráte na ovládači a hra od vás chce, aby ste stlačili písmeno „F".

Bohužiaľ, opravy potrebuje Onikira: Demon Killer ako soľ. Nie je výnimkou, že sa hra znenazdajky úplne vypne. To s obľubou robí počas záverečného súboja s hlavným bossom. Keďže v jednotlivých leveloch nefungujú uložené pozície, treba hrať vždy celú misiu odznova. Celá jedna úroveň sa rovná asi polhodine herného času. Niekedy dokonca Onikira ani hráča do hry nepustí. Našťastie sú si vývojári vedomí týchto chýb. Už preto, že ich na ne upozorňujú hráči na komunitných fórach, a teda sa stále pracuje na opravách. Jeden opravný patch už vyšiel.

Onikira sa okrem lákavého herného štýlu môže pýšiť aj príťažlivým audiovizuálom. Vskutku nádherné animácie striedajú krásne kresby v štýle dobových japonských malieb . Považujem to za prenádherné umenie. Možno aj preto, že sa mi feudálna japonská kultúra celkom pozdáva. K tomu je veľmi dobre napasovaná hudba.

Ak sa popracuje na vyššie spomenutých chybách, ktoré odrádzajú od hrania, Onikira: Demon Killer rozhodne dokáže pobaviť. Bojovať s démonmi je návykové, ale na druhej strane nie práve najľahšie. Napokon ani Bayonetta nebola prechádzka ružovou záhradou. Hodnotiť sa ale má titul v aktuálnom stave a ten momentálne nie je úplne ideálny. Ani užívateľské rozhranie nie je najlepšie. Pôsobí neprehľadne a neprívetivo a pripomína, že za hrou stoja neskúsení, v podstate začínajúci tvorcovia.