Každý, kto sa už niekedy stretol s hernou sériou Shadowrun, hodnotí jej svet ako komplexný. Tam môže byť prezidentom drak, obchodníkom upír a blízkym priateľom policajný ork. V tomto svete sa takisto spája kyberpunk s kúzlami a mágiou. Nevzniká z toho, akoby si mohol niekto myslieť, nesúrodý zmätok, ale práve naopak - to všetko žije dohromady v symbióze.  Poznať Shadowrun je časovo náročná úloha, celá séria funguje ako jeden veľký interaktívny román vyššej kvality. Čas, ktorý do neho investujete, ale nebudete ľutovať.

Shadowrun: Hong Kong je len samostatne spustiteľný datadisk. Pokračuje v príbehu o vašom hrdinovi zo Shadowrun Returns a Dragonfall, s ktorým sa presúvate do Hong Kongu kvôli prianiu nevlastného otca Raymonda. Po príchode do obrovského mesta na ďalekom východe sa jednoduchá cesta končí a všetko si okamžite opäť vyžaduje um hráča, aby vykorčuľoval z problémov - úplne najlepšie bez boja a krvi. 

Dovolím si tvrdiť, že príbeh je alfou i omegou celej série. Tu sa vyznačuje tou najvyššou kvalitou. Najmä dialógy sú unikátne. Zatiaľ čo grafická stránka nedokáže vykresliť osobnosť postavy, text ju vie podrobne opísať. Vysokorozpočtové tituly, ako napríklad Mass Effect, dokážu priblížiť hrdinu jednoduchšie - pomocou mimiky, farby hlasu, neverbálnou komunikáciou.  V Shadowrun je grafika síce štýlová, ale o popis postavy sa stará text, podobne ako v knihe. Autori to zvládajú bravúrne. 

Počas príbehu si môžete voliť vlastnú partiu hrdinov. Každý je vhodný na niečo iné. V máloktorej hre si vyberáte partnera iba kvôli sympatiám, no tu sa to stáva často. Pre príklad nemusím ísť ďaleko. Ork Duncan je tuctový, ale univerzálny. Tým však pre mňa jeho pozitíva končia. Je praktický, ale radšej budem mať v tíme zábavnejšieho Gaichu. Ten je síce dobrý na chladné zbrane a takého človeka už v tíme mám, ale obohacuje dej a robí mi príjemnú spoločnosť pri čítaní hromady textov. V skratke sa tu podarilo to, o čo sa snažia spisovatelia - stvoriť z hromady textu žijúce postavy, a to so všetkým, čo k tomu patrí. Niektoré budete mať radi a iné nie.

Je radosť odhaľovať možnosti, ako rozvíjať dej. Svojimi rozhodnutiami hráč usmerňuje príbeh, ktorý obsahuje viacero variácií. Preto ak si hru zahráte iba raz, o veľa prídete. Veľkú časť hernej doby sa môžete vyhýbať krvavým konfliktom a namiesto toho môžete bojovať na verbálnej úrovni. Podobne ako niektorí muži s manželkou, avšak v tomto prípade nemusia lietať vzduchom žiadne panvice. Možnosti sú rôzne. Napríklad môžete niekoho získať do partie alebo ho necháte ísť vlastnou cestou. Vylúčené nie je ani to, že sa ho rozhodnete zavraždiť. V závere hry som sa napríklad veľmi tešil zo spoločnosti šarmantnej upírky. Nielen vďaka jej prítomnosti mi Shadowrun atmosférou pripomína obľúbenú hru Vampire: The Masquerade – Bloodlines. Aj tam bol dôležitý um vykľučkovať z problémov formou rozhovoru.

Stále však hovoríme o RPG titule a rovnako dôležité ako s porozumením čítať a mať rozhľad v príbehu, je aj vylepšovanie postavy.  Ak chcete mať niekoho, kto nepotrebuje k životu tvrdé päste, tak môžete všetky svoje ťažko získané karma body rozdeľovať do nebojových schopností. Ak vás baví predovšetkým súboj, zameriate sa na bojové techniky. Možností, ktorými sa môžete uberať, je neúrekom, ale je dobré zamerať vždy len na jedno odvetvie alebo príbuzné schopnosti. Jeden hrdina nemôže vedieť všetko. Aj preto máte partiu. Nie je len kvôli tomu, aby ste sa mali s kým porozprávať. Navyše aj spoločníkov môžete do istej miery vylepšovať. Určite sa nestratíte v tabuľkách. Všetko je tak, ako má byť.

Na izometrický svet pozeráte z nadhľadu bez možnosti otáčať plochu. Nevadí. Hrdinom určujete, čo majú robiť v jednotlivých kolách - tak ako v každej ťahovej RPG. Svojej partii hrdinov na hrane zákona rozdávate úlohy a striedate sa s protivníkom. Podané je to skutočne prívetivou formou. Taktické zmýšľanie tu je nutné, práve tak ako príprava pred misiou. Vyzbrojiť hrdinov môžete granátmi a rôznymi strelnými zbraňami. Nechýbajú ani tie české. Občas otravuje, keď sa musíte ťahovým spôsobom pohybovať po miestnosti, aj keď to už nie je nutné, lebo žiadny protivník v oblasti nie je. To sa ale stáva iba výnimočne. Súbojový systém je inak vydarený  a dopadol na jednotku. 

Kým sa naučíte, čo všetko môžete robiť a aké sú možnosti, tak to chvíľu potrvá. Ale hra vie byť skutočne vďačná. Pocit eufórie počas vyhraného súboja je neskutočný. Obzvlášť vtedy, keď vám ostatne nažive celá skupinka. Shadowrun: Hong Kong je opäť titulom, ktorý potvrdzuje staré známe: ešte jeden súboj a pôjdem spať. No to určite! Sadnete si za počítač a ubehne veľa hodín, ani neviete ako.  

Menšiu výtku  si zaslúži hackovanie prostredníctvom matrixu. Oproti staršiemu dielu je síce vylepšené, ale stále sa jedná o stereotypnú a nudnú súčasť - navyše pomerne náročnú. Jedná sa o samostatnú a dosť podrobnú minihru, v ktorej ovládate virtuálneho hrdinu podobne ako v bežnom režime. Treba sa uhýbať nepriateľovi, riešiť puzzle a podobne. To isté stále dookola. Ale hackovanie v Shadowrune nikdy nebolo o zábave, takže ani veľmi nie je dôvod na sťažnosti.

Hongkong je magické mesto, získava si sympatie vo filmoch, v knihách, ale aj v hrách. Veď kto by zabudol na najlepšie kapitoly z Deus Ex? Hoci je najnovší diel Shadowrunu vylepšený vo všetkých ohľadoch, vizuálne už ide o bezkonkurenčne najkrajší a najoriginálnejší diel. Samotní autori poňali Hongkong hodnoverne. Vyznačuje sa výbornou atmosférou, ktorá čerpá z nekonečných nočných barov, striptízových klubov alebo klasických čínskych reštaurácií. Celkovo pôsobí skutočne, tajomne a zároveň čarovne a príťažlivo. A to až do tej miery, že sa trochu bojím navštíviť skutočný Hongkong, aby ma nesklamal. Už len opisy banálnych miest, kde sa vodná para zdvíha z kanálov a neďaleko stojí skupinka fajčiaca cigarety, pôsobia veľmi autenticky. Aj tu sa musím vrátiť k potrebnému a veľmi podarenému textovému opisu.  Áno je ho tam kvantum. Niekedy dokonca zapnete hru a budete celú hernú seansu iba čítať, lenže je to také dobre vyvážené a napísané, že to nevadí. Ideálne sú prípady, keď je text príkladne prerušovaný hernými pasážami. Tie tiež stoja za to.

Čo sa týka grafiky, stačí sa pozrieť na obrázky - je to nádherné. Predovšetkým mestské časti alebo interiéry rôznych podnikov. Ale detaily na hrdinoch alebo zbraniach príliš nehľadajte. Mimochodom, datadisk Hongkong je oproti svojim predchodcom určený výhradne pre PC a aj preto je grafická stránka výraznejšia než v predchádzajúcom titule Dragonfall.

Veľkým lákadlom je aj čisto kyberpunkový hudobný sprievod, ktorý vychádza aj samostatne. Je dokonalým doplnkom k tráveniu času v obrovskom meste Hongkong, ale takisto funguje aj samostatne. Palec hore. Bonbónikom je editor, ktorý je súčasťou hry. V ňom si môžete vytvárať vlastné príbehy. Ja som už teraz zvedavý, koľko dobrodružstiev pribudne vďaka nadšeným fanúšikom.

Majstri zo štúdia Harebrained Schemes vyzbierali v kampani na Kickstarteri niekoľkonásobok požadovanej sumy na vývoj hry a priniesli hráčom to, čo požadovali. Svet, v ktorom sa spája kyberpunk, mágia, fantasy a budúcnosť s reálnymi kulisami Hongkongu je lákavý výlet. Žiada si približne dvadsať hodín čistého herného času, tak snáď ste ochotní toľko investovať. Rozhodne to stojí za to. Jedinou bariérou môže byť pre mnohých fakt, že Shadowrun nie je lokalizovaný do slovenčiny alebo češtiny. Ale to je naozaj to jediné, čo by vám mohlo prekážať.