Ďalšia zasnená hra na obzore? Rememoried vás zavedie do sveta snov a hviezd, v ktorom budete neustále zabúdať. Hra je dielom českého vývojára Vladimíra Kudělku, ktorý na nej pracoval celkom sám. Výsledkom je naozaj zvláštny počin, ktorý inde nenájdete a je obtiažne porovnať ho s nejakou inou hrou (na um mi prichádza jedine Dear Esther alebo novší Dream).

Na začiatku Rememoried ste vhodení do monochromatického prostredia lesa situovaného na jazere. Všade navôkol sa vznášajú rôzne objekty, ako čierne diamanty, skaly, stoličky a masky. Nad vami je iba holé nebo posiate hviezdami a nekonečná čiernota za ním. Na otázky kto ste a čo tu vlastne hľadáte vám hra odpoveď nedá, ale vyšle vás na púť naprieč rôznymi snami (alebo sú to vlastne fázy spánku?). Isté ale je, že hra vo vás bude neustále vzbudzovať zvedavosť, aby ste odhalili všetko, čo vás neskôr čaká.

Skúmať Rememoried budete v dvadsiatich rôznych leveloch, - každý s inou témou a inou úlohou na splnenie. Nemáte k dispozícii žiadne nápovedy, iba ženský hlas, ktorý vám občas tajomne naznačí istú súvislosť s riešením aktuálneho problému. Nie vždy je totižto jasné, čo treba v hre robiť, čo zistíte už hneď na začiatku. Ja som pomerne dosť blúdila a až po niekoľkých minútach bezcieľneho lozenia po skalách a snahy na niečo prísť riešenie prišlo vlastne za mnou samé. Cestičky na postup vpred sú pomerne nejednoznačné, ale nie je nemožné ich nájsť. Väčšinu času sa stačí poriadne poobzerať po okolí, všímať si detaily a dobre načúvať.

Hlavný mechanizmus hry spočíva v originálnom prvku zabúdania. Pri každom pozretí dole totižto postrehnete trblietanie a z vašej ruky vystrelia iskry. To znamená, že pri opätovnom pozretí nahor bude rozloženie určitých prvkov levelu iné. V niektorých častiach sa napríklad budete musieť dostať vysoko k oblohe a doslova kráčať po hviezdach. Každý level v sebe skrýva určitý predmet, ktorý je vašou cieľovou zastávkou, aby vás hra pustila ďalej, ale to je niekedy ľahšie, ako sa zdá. Niekedy bude nutné preskákať cez pás meteoritov, odrážať sa na hviezdnej trampolíne, inokedy dostať sa cez most točiacich ozubených kolies.

Rememoried stavia v prvom rade na  vašu zmätenosť a veľmi sa mu to darí. Je ladený veľmi abstraktne a počas hry narazíte na výjavy, ako napríklad veľryby majestátne plachtiace vo vesmire, morské koníky, srnky, lavičky a lampy rozmiestnené na hviezdnej dráhe, skákajúce malé mesiačiky a iné podivnosti. Celá hra má veľmi zasnený nádych a často si budete klásť otázku, čo to vlastne má celé znamenať.

Levely nie sú nijako obzvlášť rozsiahle, ale niekedy budete potrebovať dosť trpezlivosti, aby ste ich prešli a našli východ. Niektoré totižto obsahujú dosť otravné skákacie pasáže, kde sa jedna malá chybička rovná opakovaniu celého procesu od začiatku, čo môže dosť liezť na nervy. V hre v podstate nie sú žiadni nepriatelia, iba občas narazíte na akési lúče, ktoré vás zabijú pri dotyku alebo bezodnú prázdnotu pod vami, v ktorej nesmiete skončiť.

Tu sa objavuje aj ďalší problém a tým sú checkpointy. Väčšinou sa náchadzajú v každej novej oblasti, ale sú časti, odkiaľ vás to vráti naspäť do predošlej, čo dosť naštve, ak ste posledných pätnásť minút strávili precíznym skákanim z plošinky na plošinku a potom pri poslednom skoku sa vám trochu pošmykla myš a musíte si to celé zopakovať. Ani mechanizmus zabúdania nie je vždy dokonalý a niekedy budete tráviť pár minút obzeraním sa dole a hore, kým sa vytúžená plošinka nedostane na dosah.

Ovládanie hry je mimoriadne jednoduché. Môžete si zvoliť ovládanie klávesnicou alebo gamepadom, keďže okrem klasického chodenia viete v podstate iba skákať. Napriek pomerne jednoduchej grafike má hra naozaj výrazný umelecký štýl a pohľad na ňu je pastvou pre oči. Budete si užívať tisíce trblietajúcich sa hviezd s kontrastmi medzi bielou a čiernou, zhlukmi rôznych farieb či rôznych obrazcov. Toto všetko dotvára spolu s vhodným hudobným podkladom jeden harmonický celok. Jednotlivé levely vytvárajú surrealistickú koláž rôznych prvkov, ktoré do seba zdanlivo vôbec nezapadajú.

Rememoried sa hodnotí pomerne ťažko. Celkovo hra nie je príliš dlhá, zvládnuť ju v podstate môžete za pár hodín, čo nie je veľa, ale ponúka ojedinelý zážitok, kde paradoxne hlavne nesmiete zabudnúť na to, aby ste zabudli. Nie je to klasická hra v tom pravom zmysle, skôr pripomína „chodiaci“ simulátor, kde budete riešiť kryptické hádanky a snažiť sa prejsť niekedy zdĺhavejšie skákacie pasáže. Konkurečná hra Dream má tiež podobné zameranie, ale Rememoried sa darí zaujať lepšie - hlavne vďaka atraktívnemu vizuálu. Ak máte radi surrealistické hry, tak si Rememoried zaobstarajte, ale ak vám abstraktnosť nič nehovorí a snívate neradi, radšej sa pozrite nadol a na túto hru ihneď zabudnite.