Tri Force Heroes nie je tradičným dielom v sérii The Legend of Zelda. 3DS takto dostalo exkluzivitu z obľúbenej série, ale je to skôr multiplayer spin-off, ktorý poteší hlavne milovníkov kooperačných skladačiek. Je to akčná adventúra a jadrom hrateľnosti sú vyzývavé puzzle a patrične náročné súboje s bossmi. Svet, kde sú jasne stanovené pravidlá, zvládne aj túto variáciu, ale obstojíte aj vy?

The Legend of Zelda nemá vždy zásadne pevný, pútavý dej, no dokáže osloviť animáciami a vliať patričnú motiváciu hrať. Tri Force Heroes v tomto smere predstavuje odbočku – budete zachraňovať princeznú, ale nebude to Zelda. Máte tu zloducha, bossa i nástrahy, no nie je to tradičný Ganendorf. Tri Force Heroes sa odohráva v kráľovstve Hytopia, kde sú obyvatelia posadnutí módou. Vládne im princezná Styla, ktorá jedného dňa dostala prekliaty dar a teraz musí nosiť hnusný čierny odev. Kráľ Tuft, jej otec, je zdrvený kliatbou, a tak povoláva do akcie hrdinov na jej záchranu. Proroctvo sa totiž nezmieňuje iba o jednom, ale o troch hrdinoch zjednotených za účelom tvorby totemu... Je to odľahčená Zelda, o tom niet pochýb. Hre nechýba určitá charizma, ale pri putovaní by mnohí ocenili väčšiu motiváciu ako iba škaredo zakliatu princeznú. I keď štruktúra hry je postavená tak, že o mohutný svet a vrstevnatý dej by tu išlo aj tak až v druhom rade.

Čo to znamená pre putujúcich? Žiadne rozsiahle pláne sa tentokrát nekonajú, hoci 3DS hardvér by ich zvládol po vzore legendárnej Ocarina of Time. Už prvotné mestečko prebehnete za pár minút, všetko je tu kompaktné, jednotlivé miestnosti sú pokope a hoci sa respawnujú kríky, džbány či iné zdanlivo nepodstatné predmety schovávajúce rupie, rýchlo sa zorientujete. Budete poznať pozíciu postáv, ich hlášky, všetko. Občas mám pocit, akoby autori tú hru zbúchali za polovičný čas oproti iným Zeldám.

Tri Force Heroes je totiž nečakane delená na sériu levelov, do ktorej sa vydávajú buď traja hráči podľa zadania, alebo môžete vyskúšať jednotlivé úrovne aj sólo, hoci vás od tejto možnosti viacerí mentori skôr odhovárajú a lákajú na lokálny či štandardný multiplayer. Nintendo urazilo veľký kus cesty, aby vám najnovšiu Zeldu ponúklo hrať pomaly s neznámymi hráčmi a sčasti kontroverzný je aj zvolený počet. Nájsť si dvoch kamošov naraz azda dáva zmysel z hľadiska hry (TriForce emblém predurčuje číslo), ale prakticky to môže byť zvláštne, ak ste zvyknutí hrať vo dvojici. Paralelne je to interesantná výzva, ktorá kladie novú požiadavku a na 80% je odporúčaná z hľadiska celkovej hrateľnosti.

Do prvého levelu sa dostanete za 10-15 minút od intra. Spočiatku si nebudete istí, či nehráte Animal Crossing či novú Boutique hru od Nintenda, lebo posadnutosť módou je neskutočná a vložená aj do jednej z prvých úloh („hrdina nesmie vyzerať pred kráľom ako šupák“). Ľahká vtipná štylizácia však hre sedí a rýchlo vás vyvedie z pocitu, že sa preháňate po klasickom Hyrule kráľovstve. Vnútorné chodby vám ukážu pár mentorov, predajcu látok a najmä dve brány do nebezpečnej zeme čarodejnice, ktorá zoslala kliatbu na princeznú Stylu. Jedna brána slúži pre vstup trojice hráčov, menšia pre sólo akciu.

Jednotlivé levely sú delené na menšie časti a každá predstavuje určitý puzzle či priestorovú výzvu. Spočiatku majú všetci hrdinovia rovnaké vlastnosti, ale po čase príde kľúčový mechanizmus: deľba práce v leveli podľa schopností. Zelený, modrý i červený borec sa majú správať inak, vzájomne plniť úlohy a vypomáhať ostatným. Najprv máte všetci luk či meč, neskôr prídu elementárne kúzla a šanca odlíšiť sa. Levely sú vytvorené v 2.5D grafike, takže hoci sa na dianie pozeráte z izometrického uhla, terén a prekážky počítajú aj s tretím rozmerom.

Prvé situácie kalkulujú s nutnosťou zobrať druhého i tretieho hráča na plecia a dostať sa na vyššie plošiny, hodiť ho do diaľky a podobne. Z tohto mechanizmu sa časom stáva zvyk – keďže proroctvo hovorí o takzvaných totem heroes, je jasné, že dvaja či traja pokope musíte byť stále. Hneď v prvých leveloch sa pekne formuje aj potreba streľby lukom v rozličnej výške. Nie každý protivník má byť zostrelený z trojitého totemu, niekedy stačia dvaja hrdinovia, inokedy jeden. Level treba dostatočne prekutrať – rupie čakajú pod kameňmi, v kríku i v truhliciach. Priestorové puzzle sa rýchlo objavujú – tu treba zapnúť plošinu, tam vysunúť most alebo byť na viacerých miestach naraz.

Solídny kus hrateľnosti predstavuje boj. Rozličné zbrane sú samozrejmé, často zaujme aj presila, proti ktorej sa traja hrdinovia postavia ľahšie ako pri sólo verzii. Skupiny nepriateľov padnú ľahko, ale boss má svoje úskalia. Neraz vyskakuje zo zeme, skrýva sa, nasadzuje plošné zásahy a vtedy musíte byť totálne zladení. Napríklad boj s obrovským červom si žiada rozdelenie úloh na návnadu a útočníkov, kde nesmiete zaváhať, ale rýchlo konať. Kooperácia je esenciálna kvôli zdieľaniu tradičných ukazovateľov – srdiečka, inventár a rupie si vaše postavy delia medzi sebou. Šmaríte kolegu do priekopy? Prídete o srdiečko. Mal smolu, že tam spadol omylom sám? Vaša skupina utrpí stratu aj tak.

Preto je potrebná vzájomná komunikácia, hoci znalci Zeldy budú približne vedieť, čo sa od nich čaká. Tu je známy nepriateľ s osvedčeným štýlom útokov, tam vysoká plošina s truhlicou a nepriechodný most stačí iba vysunúť streľbou šípom do vzdialeného orbu. Iste, lepšie sa vám bude hrať s veteránmi ako s nováčikmi, no netreba sa od nich dištancovať. Pri náhodnom hľadaní parťákov nikdy neviete, či ten druhý už hru prechádza opakovane, alebo či ten tretí práve objavuje prvý level. Komunikácia cez smajlíky a vybrané ikony na spodnom displeji nie je príliš sofistikovaná, ale väčšinou stačí. Ikony jasne delia úlohy: urobiť totem, použiť predmet, prísť na určené miesto, hodiť kamoša, pochváliť či kritizovať po úlohe. Ale aj tak je najlepšie hrať v jednej izbe, ideálne v trojici, aby ste si povedali všetko naraz.

Herné mechanizmy sú síce jednoduché, ale systém predmetov či odevov zahrňuje viaceré možnosti, čo si treba osvojiť. Meče a luky rýchlo doplnia aj bumerangy, bomby a kostýmy. Zbieranie materiálov i rupií a fialový obchod v strede námestia vám dá rýchlo zmysel pri objavovaní nových schopností. Kokiri kostým vám umožní vypáliť tri šípy naraz, Goron zase plávať v láve a zrazu môžete prejsť celý level inak, dostať sa k iným častiam a mechanizmom. Čo je veľké plus, lebo 32 levelov vám vydrží cca 10 hodín pri prvom hraní (niektoré preletíte vyslovene za 15 minút, ak ide všetko ako po masle) a ak budete chcieť z hry vytrieskať ďalšie hodiny, nové schopnosti či honba za bonusmi padnú vhod.

A napokon azda najkontroverznejšia otázka – dá sa hrať aj sólo? Teoreticky áno a prakticky na 50%. Ak si zvolíte iba jednu aktívnu postavu, ostatné dve sa zapoja do diania, ale ovládate ich v leveli tiež. No bez vášho pričinenia ostávajú stáť doslova ako sochy a vy sa musíte neustále prepínať medzi tromi postavami rôznych farieb. V ľahších leveloch je to ešte celkom zvládnuteľná úloha, neskôr sa mení na horúci mariáš, lebo občas stratíte prehľad, ktorá postava je dole, ktorá v strede a ktorá najvyššie. Občas pomáha zafixovať si poradie (u mňa červený, zelený, modrý), ale nie vždy to ide kvôli vlastnostiam postáv.

Zatiaľ čo pri paralelnej hre si každý robí svoje, pri sólo postupe máte na starosti všetko a pri vybraných bossoch aj leveloch je to takmer o hubu. Platí to najmä pri bossoch, kde musí jeden hráč lákať protivníka na iné miesto, aby sa druhí činili. Ak to máte zvládať sami, pripravte sa na frenetické prepínanie a ešte aj nevyhnutné chyby, ktoré budete robiť. Troch hrdinov naraz totiž nezvládnete. Podobný problém nastáva, ak by ste mali hrať teoreticky dvaja živí hráči - kto sa bude starať o tretiu postavu? Iba jeden, striedavo alebo nikto? Určite ju potrebujete, takže Tri Force Heroes môžete hrať iba v trojici a prípadne sólo, ak si chcete pár úrovni natrénovať. V bonusových verziách dungeonov, kde výzvy spočívajú v odzbrojení, nutnej absencii istých predmetov či posilnení nepriateľov, je sólo hra takmer nemožná.

A to je prakticky všetko. Tri Force Heroes je spin-off v zavedenej sérii, ktorý stavil na znalosť sveta, nepriateľov, prostredí i puzzle, všetko odľahčil a sčasti vám zavarí nutnosťou hrať v trojici. Vedľajšia hra v sérii nie je na škodu, o čom svedčia vlaňajší Hyrule Warriors, no tam bola alternatívna hrateľnosť lepšie podaná. Tu sú zjednodušenie a snaha pretavená do kooperačného módu síce zaujímavé, no potenciál Zeldy je vyšší. Výsledné hodnotenie je kompromis medzi sólo a kooperačným hraním.