Keď dupneme na plynový pedál, kúdoly prachu na poľnej ceste nechávame v spätnom zrkadle, snažíme sa udržať v strede výmoľami doďobanej cestičky, do zákrut hrabú kolesá a motor hučí na plné obrátky - to je na nezaplatenie. A preto milujeme rally.

Krátky pohľad do histórie (Rally Championship, Colin McRae Rally, Richard Burns Rally) nás prinúti nostalgicky posmrkávať. Ak si dokonca nastavíme latku kvality náležite vysoko, potom u vyššie spomínaných titulov môžeme ostať. Časom zrejú ako dobré víno. Oficiálnej licencii na svetový šampionát sa akoby vyhýbal schopný vývojársky tím. Po vlastníctve molochom Sony má séria pod patronátom vydavateľa Black Bean Games kvalitatívne skôr klesajúcu tendenciu. Najnovší, piaty diel tento trend nevyvracia. Zmena vývojárskeho tímu mala hre pomôcť, WRC 5 je však len zúfalo priemerným výkrikom do tmy.

Predchádzajúce WRC preteky od Milestone síce nezaradíme medzi top produkty, ale zábavu sme si s nimi napriek nedokonalému spracovaniu celkom užili a s chuťou po nich siahli vo výpredajoch. Kylotonn Games dostali šancu ukázať svoje umenie na nových konzolách a… a neukázal vlastne nič. Pokračujúc v ničím nezaujímavých projektoch (Bet on Soldier, Cursed Crusade, Motorcycle Club) dokázali pochovať pomerne lukratívnu značku v balaste šedivej priemernosti. Nové WRC je zbytočnou ukážkou toho, že i pri absencii konkurencie (DiRT Rally je zatiaľ len PC only v Early Access) môžeme nad týmto rally rovno zlomiť palicu.

WRC 5 už na začiatku pôsobí tuctovo a o opaku vás nepresvedčí ani licencia na šampionát, automobily či jazdcov. Kariéra ponúka tradičné putovanie z najnižšej súťaže medzi elitu postupným zdolávaním jednotlivých rýchlostných skúšok. Okrem toho si môžete zajazdiť vybranú trať alebo celé rally a ak máte potrebu pretakať s ostatnými hráčmi, je tu multiplayer. V klasickej online podobe vidíte na trati okrem vás duchov ostatných jazdcov. Sizyfovské víťazstvo - na trati sa síce nič netlačíte, ale farebné siluety do prostredia nepasujú a ak nie ste na čele, neuveriteľne rušia. Komu sa to máli, nechýba gaučový multiplayer, ale povedzme si úprimne, že pri rally podávanie gamepadu po odjazdenej „ereske" taká zábava nie je.

Zásadným problémom najnovšieho WRC je nejednoznačná arkádovosť. Máme radi akčné preteky, dokonca aj to posledné Need for Speed nám celkom šmakovalo. Hoci sa jednotlivé vozidlá od seba odlišujú aspoň minimálne (a skutočne len trochu, zas to v jednej triede nie je žiadna výhra), pripravené rýchlostné skúšky nútia nielen držať nohu na plyne, ale ju aj pustiť a zistiť, čím sa to tam vlastne brzdí. Jazdný model je podivným hybridom medzi arkádou a snahou o simulátor, ten fyzikálny zas nedorobený. Pohltenie jazdou trvá po najbližšiu zákrutu, v ktorej sa inak bláznivé, až živelné auto začne správať neuveriteľne nemotorne. Žiadnu trať neprejdete so zatajeným dychom a vyplazeným jazykom, nakláňaním tela na gauči. Jednoducho to tu vôbec nefunguje.

Akcelerácia je ohromujúca a autá ťahajú ako besné pri nízkych i vysokých rýchlostiach a neraz dosiahnete maximálku vozidla. Brzdy sú naopak slabou stránkou a rovnako je na tom i samotné zatáčanie, citlivosť si musíte manuálne doladiť v garáži a vytočiť na maximum. Nepochopte to zle, vieme, že zablokované kolesá dokážu spraviť z nejedného prejazdu zákrutou nočnú moru, avšak autá v defaultnom nastavení vo WRC 5 nezatáčajú ani vtedy, keď by jednoducho už mali, pretože vás predbiehajú i dôchodcovia vo fronte na rožky. Asi by bolo vhodnejšie zahodiť za hlavu to, čo možno poznáte zo skutočnosti a najlepšie je nešetrne buď akcelerovať, alebo páliť gumy. Nehovoriac o tom, že je irelevantné či pridávate s citom, alebo na tú brzdu či plyn skrátka dupnete. Jazda tak prebieha v troch stupňoch: pridávate, necháte auto ísť na neutrál alebo brzdíte s vypučenými očami. Naraz stlačiť plyn a brzdu? Nie, to radšej  ani neskúšajte.

Aj to môže byť stále zábava, no to by nám musel fungovať navigátor. Niekedy nepovie všetko a niekedy trepe. Ale treba uznať, že každú zákrutu sa snaží popísať čo najdetailnejšie, a teda ako do nej máte vchádzať, jej ostrosť či dĺžku, či ju máte rezať, alebo si dať pozor. Len škoda, že občas sa jeho komentár nezhoduje s tým, čo v skutočnosti nasleduje. Taktiež si chce sériu zákrut odrapkať v čo najdlhšom prednese. A ak máte točiť volantom 5x inak, v tej rýchlosti si nezapamätáte všetky podrobnosti, pretože sa sústredíte na najbližšie metre. Inokedy sa zas stáva, že grafické ukazovatele zákrut ostávajú na obrazovke o niekoľko sekúnd dlhšie, než by mali (pretože nasleduje iný typ zákruty), na čo si zanadávate mnohokrát.

Ak už nefunguje to základné, a teda váš pomocník, a musíte jazdiť naslepo (čo je na ľade, v tme a v daždi nepekná motanica), mal by vás pritiahnuť aspoň dojem z rýchlosti. Občas to skutočne funguje, ale zabudnite na externé pohľady. Tie vám len pripomenú, že sa cítite akoby ste ovládali krabicu od mlieka, nie je možné správne odhadnúť vzdialenosti. Inak sa jazdí po asfalte, inak po zaprášenej ceste. Musíte odlišovať i to, či momentálne prší (aqua planing nehrozí) alebo vozovka schne. Na ľade a snehu sa to, samozrejme, šmýka trochu viac a základom je jazdiť plynulo, nie drsným spôsobom plyn-brzda. Prispôsobenie sa odlišným povrchom je základným pravidlom, bez ktorého budete mimo trate častejšie ako na nej. Zvládnete to a ste za vodou. Hodnotenie vašej jazdy vzhľadom na ostatných pretekárov je podivné. Môžete mať bezchybnú rýchlostnú skúšku, no niekoľkosekundový náskok si nevytvoríte. Naopak, zopár chýb a výletov mimo trať vás nemusí stáť popredné umiestnenie. Časy súperov sa prispôsobujú vašej jazde, catch-up efekt na pozadí. 

Model poškodenia je dotiahnutý do absurdných rozmerov. Každý kontakt vám pri hardcore nastavení poškodí vybranú časť vozidla. Málokedy sa stane, že je ocenenie pokrčeného plechu adekvátne tomu, čo sa stalo. Kolízny systém je pofidérny: čelná zrážka so stĺpom zničí voz rovnako ako opretie sa o zvodidlá. Fyzika je nemotorná, stredne veľké kríky vás zastavia, niektoré nezničiteľné objekty sú nelogicky blízko trate (napríklad elektrické stĺpy dobre, že nevsadili priamo do asfaltu), malé skaly preskakujete ako na trampolíne, bez jazdy na dvoch kolesách to niekedy ani nejde. Pôsobí to akčne a nelogicky, takže si damage systém radšej minimalizujete. Inak platí známe pravidlo, že ak veľa búrate, poškodí sa vám koleso, takže to buď nezatáča tak, ako by malo alebo naopak to ide furt vľavo. Dochrámaná prevodovka vám nedovolí dať viac než trojku a ak odpálite brzdy, je s vami rovno amen, pretože tá barabizňa má volant len na okrasu. Nám sa pri bočných nárazoch pokrčili piate dvere od kufra, ale tak ktovie aká mágia poháňa tie WRC tátoše, všakže.

Technické spracovanie je vzhľadom na rok, ktorému čoskoro zamávame na rozlúčku, úplne obyčajné. Prostredie je nesmierne fádne, nezničiteľné. Časticové efekty, ktoré by sa do zablateného rally tak veľmi hodili, sú zastúpené občasným odlietavaním čohosi farebného od kolies a, samozrejme, kúdolov prachu. Vozidlá sú pekné, ale ukážte, ktoré dnes nie sú vymodelované ako z katalógu. Trať je za sychravého počasia úžasná, na asfalte zostávajú mláky, no znovu príde vytriezvenie, lebo voda je tam len pre efekt a ani nestrieka. Zapadajúce slnko romanticky presvitá medzi konárami stromov. To áno. Avšak roky čakáme na čosi viac. Kedysi dávno Sega Rally ukázala, že s fyzikou povrchu sa dačo dá robiť, no odvtedy (s výnimkou Spintires, no to si naše úchylné dušičky púšťajú len vtedy, keď sa na nás nik nepozerá a čľapkáme sa v blate s ťažkými ozrutami) tu máme stále placku, po ktorej to ide rýchlejšie ako mimo trate.

Vizuálne priemerné, a to máme prižmúrené obe oči, pretože svet naokolo je dokonale mŕtvy, pri poškodení sa oškrie lak, dačo odpadne a kapota sa pokrkve. Ani panáci popri trati neposkakujú nadšením, fotograf nejde prejsť a len tam stojí ako bulo. O zvukoch radšej len krátko: navigátor môže byť aj žena (jeden nekorektný: ale kto by si už nechal kafrať do jazdenia od nežného pohlavia?), zvuk nárazov nahrávali kdesi na tržnici, keď Vietnamcom padol pult s plastovými hračkami a po prvých kilometroch v juniorskom WRC sme si mysleli, že niekto v lesoch pri Monte Carle po nás strieľa. A nie, to bolo turbo. Asi toľko.

WRC 5 je povinná jazda iba ak pre majiteľa licencie, ktorý musel niečo položiť na predvianočné pulty obchodov. Výsledok degraduje myšlienku adrenalínového jazdenia na čas do pozície arkády bez štipky atmosféry. Rally ju jednoducho musí mať a v Kylotonne to zjavne nepochopili. Čert vezmi licencie, toto je tuctová, priemerná jazda.