Séria Rainbow Six už pred rokmi zaujala akciou s taktickým plánovaním, ktorá hrdo niesla meno Toma Clancyho. Všetky časti boli v podobnom duchu, a tak sme ani tentoraz neočakávali nič iné. Lenže doba sa mení a mnohé už nie je také, aké bývalo. Menia sa aj hry a to sa týka aj Rainbow Six. Ak teda čakáte FPS v duchu predošlých častí, čaká vás tvrdé precitnutie. Ale to, že Siege nie celkom pasuje do osvedčenej série, ešte neznamená, že nepobaví.
 
Hra pre jednotlivca je dobrá len dovtedy, kým si neosvojíte základy a nezískate dostatok meny - renomé na odomknutie prvých agentov. Obmedzuje sa totiž iba na sériu bojových situácií, ktoré vlastne slúžia len ako výuka. Tvorcovia sa ani nepokúsili vytvoriť aspoň symbolický príbeh. Potom tu síce ešte máte lov na teroristov s možnosťou bojovať v náhodne vyberaných misiách ako vlk samotár, ale to vás veľmi rýchlo prestane baviť. Tu citeľne chýba možnosť ovládať a koordinovať celý tím a naplánovať jeho postup - teda to, čo bolo príznačné pre minulé časti Rainbow Six. Tímový boj si užijete aspoň v kooperácii piatich živých hráčov, kde každý ovláda jedného agenta a stojíte proti početnejším AI teroristom. Ale to je už o niečom trochu inom. Prím hrá jednoznačne plnohodnotný multiplayer, kde sa proti sebe postavia hráči v dvoch päťčlenných družstvách výlučne v úlohách agentov.

Multiplayer začína krátkou prípravou výstroja a výberom agenta. V menu hry si postupne môžete odomknúť celkovo až 10 útočníkov a rovnaký počet obrancov z piatich druhov špeciálnych jednotiek - SAS, FBI SWAT,  GIGN, SPECNAZ a GSG 9. Každá ozbrojená zložka má teda dve postavy, ktoré sú určené do prepadového komanda a dve nasadzované pri ochrane bomby alebo rukojemníka. V multiplayeri sa hrá na náhodne vybranej mape (ak si nezvolíte vlastnú hru s upravenými podmienkami) a každý tím dvakrát vystupuje v pozícii obrancov a dvakrát v úlohe útočníkov. Na základe toho si každý hráč pred ďalším kolom vyberie agenta z príslušnej kategórie. Ak je stav po štyroch kolách nerozhodný, o absolútnom víťazovi rozhodne piate kolo.

Agenti majú rôznu odolnosť a rýchlosť. Sú rozmanití, ale na výber je len pár primárnych a sekundárnych zbraní, ktoré najviac pasujú k danej postave (dajú sa do istej miery upravovať - mieridlá, kamufláž...), plus doplnkové zariadenie a špeciálna výbava. Takže napríklad obranca Tachanka môže rozložiť stacionárny guľomet, Smoke na diaľku odpaľuje svoje toxické nálože a Kapkan kladie výbušné pasce na okná a dvere. Medzi útočníkmi je  pre zmenu Sledge, ktorý rýchlo rozbije barikády ťažkým kladivom, Fuze zas umiestni nálož, ktorá prerazí stenu a tam rozhodí niekoľko granátov (ideálne na čistenie zabezpečených miestností) a Blitz má odolný štít, ktorý skvele chráni a navyše oslepí nepriateľa. Na rozdiel od singleplayeru a kooperácie proti AI nepriateľom, ale v multiplayeri, ktorý je oveľa dynamickejší a rýchlejší, niektoré zo schopností využijete len ojedinele. Napríklad Docova stimulačná pištoľ, ktorá na diaľku oživí raneného spolubojovníka, je prakticky zbytočná. Nepriateľ postreleného takmer vždy rovno dorazí, v lepšom prípade je za najbližším rohom hociktorý spolubojovník, ktorý svojho parťáka oživí zblízka. Ranený sa dokonca sám môže preplaziť k svojmu kolegovi a pre istotu si aj podrží ranu, aby spomalil krvácanie.

Pred bojom v multiplayeri majú útočníci niekoľko desiatok sekúnd na preskúmanie cieľovej oblasti pomocou dronov. Malé diaľkovo ovládané vozidielka sa dostanú do budov cez škáry v stenách a aj cez barikády na dverách, pod ktorými býva dostatočná medzera. Drony slúžia na zmapovanie oblasti - odhalenie polohy cieľa, lokalizovanie nepriateľov. Obrancovia pre zmenu tento čas využívajú na budovanie zátarás a nastavenie pascí. Potom nastane boj, ktorý je rozhodnutý do štyroch minút. Agent sa môže prikrčiť alebo si ľahnúť a vtedy je  nenápadnejší a menej hlučný. V prípade potreby naopak pobehne. Pri streľbe je vhodné používať vykláňanie.  Najdôležitejšia je však spolupráca agentov v tíme.

Hráči, ktorí majú radi voľnosť pohybu, ocenia, že si na mapách dokážu vyrobiť nové prechody búraním stien,  behajú po strechách, použijú lano na vonkajších múroch ako skratku nahor alebo naopak dolu, dokonca s možnosťou húpať sa a skočiť dnu oknom na poschodí. Treba si však dávať pozor, pretože po úmrtí svojho agenta je už hráč až do konca kola iba pozorovateľom. Kamery na stenách (obrancovia) alebo zostávajúcich dronoch (útočníci) však môže využiť na sledovanie oblasti a vie aj označiť nepriateľov, ktorí sa objavia v dohľade. Takže aj takto dokáže pomáhať zvyšných členom tímu, ktorí ešte žijú. Za víťazstvo v kole aj celej misii, zabitie či asistenciu pri eliminácii nepriateľa, získavajú agenti renomé. Bodíky sa pripisujú aj za identifikovanie protivníka, objavenie cieľa či postavenie barikády. Takže potom je za čo odomykať nových agentov a prikupovať vylepšenia. 

Veľmi zaujímavý je deštrukčný model, ktorý ozvláštňuje celú hru. Väčšina stien sa dá rozbiť a rozstrieľať, pričom miera poškodenia závisí od materiálu, ale aj použitých prostriedkov. Niekedy doslova zlikvidujete celú stenu, takže z nej zostanú len ruiny, inokedy zvýšia aspoň trámy. Betónové steny odolajú. Rozbíjate aj zabarikádované a doskami zatlčené dvere a okná. Ničiť sa dá prostým úderom pažbou pušky - najskôr  sa objavia diery a po troch úderoch zosype celá bariéra. Ďalším spôsobom je streľba do prekážky, pričom brokovnicou určite odstránite zábrany skôr ako pištoľou. Napokon môžete použiť nálože, ktoré majú u seba vybraní členovia špeciálnych jednotiek. Rovnako ako tradičné steny sa dá prederaviť aj podlaha. Takto môžete napríklad prekvapiť nepriateľov v miestnosti pod vami, keď na nich odrazu vpadnete zhora. Cez betónovú podlahu sa však dá dostať len na miestach s poklopmi, ktoré treba odpáliť.

Ako už bolo naznačené, v hre je aj možnosť stavať bariéry. Túto vymoženosť má váš tím v obranných misiách, pri ochrane rukojemníka a bomby. Všetky postavy bez rozdielu a obmedzení môžu zatĺkať ľubovoľné okná a dvere, čím zdržia útočiaci tím. Navyše je možnosť dodatočne spevňovať steny, takže nepriatelia sa už tak ľahko nedostanú ani cez krehkejšie múry. Okrem toho obrancovia na základe svojej špecializácie a prípravy používajú ďalšie obranné prostriedky, ale už v limitovaných množstvách. Môže to byť spleť ostnatých drôtov položená na podlahu, ktorá spomalí každého, kto tadiaľ prechádza. Alebo rozostavia extra odolné bariéry, nálože či stacionárny guľomet, použijú kameru alebo zariadenie, ktoré detekuje nepriateľov na základe tepu srdca, aj keď sú za stenou.

To všetko je super, ale hra má aj svoje chyby a nedostatky, ktoré ju do istej miery degradujú. Postup v hre orezaný o plánovanie a chýbajúci AI tím napokon oželiete, ale aspoň v singleplayeri by bol určite prínosom. Máp je málo a mohli byť aj väčšie (spravidla jedna budova a veľmi blízke okolie), nehovoriac o tom, že podobné lokality sme už videli v predošlých častiach. Ešte k tomu pri štandardnom multiplayeri vyberá hra režim aj mapu sama. A ponuka herných režimov je tuctová a chudobná - eliminácia nepriateľov, boj o rukojemníka a deaktivovanie/ochrana bomby je notoricky známe klišé.

Viaceré veci sú nedomyslené. Napríklad pri misiách s obranou v zabezpečenom priestore nemôžu obrancovia  presunúť rukojemníka aspoň niekam do rohu alebo za stôl. Uprostred miestnosti sa tak stáva ľahkým cieľom pre obidva tímy, ktoré ho neraz v zápale boja omylom smrteľne zrania. Čudne pôsobí aj to, keď sa váš elitný agent zabije pri páde z výšky dvoch metrov  - aj túto vzdialenosť nadol môžete bezpečne prekonať len s lanom.  A keď nejaký hráč spadne alebo vyskočí z hry, veselo je automaticky odštartované ďalšie kolo, aj keď v jednom tíme zostali napríklad iba dvaja agenti. A to je v drsnom multiplayeri s jedným životom pre každého veľmi značná nevýhoda. Oslabení si v načatom boji si musia poradiť sami, lebo hra im nedá ani len AI náhradníkov a ďalší hráč môže byť aktívny až pri najbližšej fáze prípravy.

Spočiatku nepríjemným obmedzením je aj výber agenta pred bojom a mohol byť aj dlhší čas aj na jeho prípravu. Každý agent môže byť vo vašom tíme zastúpený iba raz. Takže hoci máte odomknutých troch útočníkov, stáva sa, že nemôžete použiť ani jedného, lebo už si ich prisvojili vaši spoluhráči. V takom prípade vám nezostáva nič iné, len sa uspokojiť s neutrálnym regrútom, ktorý nemá žiadne špeciálne schopnosti. Iste, sú hry, kde si hráči musia rozdeliť rôzne povolania - jeden je snajper, druhý medik, tretí inžinier atď. Lenže toto nie je ten prípad. Všetky postavy v Rainbow Six: Siege sú rovnocenné - buď si hráči v družstve volia iba útočníkov, alebo len obrancov. A pri takomto delení je obmedzenie výberu naozaj neopodstatnené. Prinajmenšom mohol byť menej prísny limit - maximálne dvaja hráči s rovnakým agentom, aj to by pomohlo.
  
A kritiku si zaslúži aj samotný deštrukčný model. Áno, je super rozstrieľať dvere alebo steny na kúsky, ale pritom nemôžete trafiť žiarovku, aby ste napríklad zatemnili osvetlenú oblasť na ulici alebo chodbičku v dome, kde by vás potom nepriateľ ťažšie spozoroval. A keď už je dôraz kladený na barikády, určite by bola zaujímavá  možnosť preniesť stôl alebo stoličku a zaprieť tak dvere.