Avalanche Studios krátko po decentnom Mad Maxovi pokračujú vo svojej Just Cause sérii. Tú otvorili už pred deviatimi rokmi, kedy nám predstavili Rica Rodrigéza, špecialistu na odstraňovanie diktátorov a spolu s ním aj ničím neviazanú sandboxovú hrateľnosť s masívnym prostredím, rozmanitými vozidlami a ničením všetkého, čo nám stálo v ceste.

Prvýkrát sme sa v Just Cause 1 s Ricom vybrali na ostrov San Esperito, kde sme museli odstrániť miestneho diktátora a naučili sa základy bojov, v Just Cause 2 ho agentúra vyslala na zaujímavejší a rozmanitejší ostrov Panau. Tu sa situácia skomplikovala a po udalostiach v hre sa rozhodol dať výpoveď a mieri domov. Dúfa, že si bude môcť oddýchnuť. No nebude to také jednoduché. Jeho ostrov Medici je tiež v rukách krutého diktátora, ktorého je potrebné zastaviť skôr, ako svoje pazúry rozvinie aj mimo hraníc ostrova. Ťaží totiž na území ostrova vzácny materiál bavárium na výrobu ničivých bômb, s ktorými môže ovládnuť svet.

Rico sa tak dostáva späť domov a nachádza svojich starých kamarátov bojovať v rebelskom hnutí. Nemajú však skúsenosti, a preto je on ich jediná nádej na to, aby sa niečo zmenilo. Preberá vedúcu úlohu a vrhá sa do boja. Nakoniec je v tom expert.

V hre nás znovu čaká rozsiahle prostredie s rozlohou 1000 kilometrov štvorcových, tentoraz inšpirované stredomorskými ostrovmi, ktoré ponúknu španielske a talianske architektúry, zelené lesy, polia, pláže, pustiny a aj vysoké zasnežené hory, a to všetko lemované vojenskými základňami. Všetko je roztrúsené na sérii malých ostrovčekov a jednom veľkom hlavnom ostrove. Nakoniec tak ako je štandard v Just Cause sérii. Toto všetko budete postupne oslobodzovať ako pri voľnom hraní, tak aj popri prechádzaní príbehových misií. Nie je to vôbec malé a rátajte s tým, že hra vám zaberie aj cez 60 hodín. Osobne som mal po uplynutí 31 hodín splnený príbeh a oslobodenú polovicu krajiny a vedľajšie možnosti som riešil len zbežne.

Samotný príbeh je aj teraz znovu len doplnok, je strohý, málo rozvinutý aj keď tentokrát s lepšie prepracovanými prestrihovými scénami. Nečakajte od nich nejakú výrazný hĺbku alebo niečo iné mimo primárneho cieľa hry. V krátkosti vám pred misiami zachytávajú situáciu medzi rebelmi, zábavné a aj zradné postavy ako aj samotného diktátora. Základom hry je znovu samotný boj s pár spestreniami. V misiách dostávate rozmanité zadania, od jednoduchého presunu alkoholu pre rebelov, cez ukradnutie špeciálneho tanku, až po obranu hlavného kempu rebelov alebo eskortovanie niekoho, likvidáciu masívneho lietadla alebo sa zapojíte do niekoľkých masívnych vojen oboch strán. Sú to viac špecializované misie, sú hlavne odlišné od toho, čo budete robiť mimo nich, a teda oslobodzovania miest. Tých je v hre aj viac ako stovka a sú rozdelené do provincii, ktoré oslobodením všetkých miest získate na stranu rebelov. Postupné dobytie niektorých lokalít je aj nutné pre pokračovanie v príbehu. Ale nie je to na škodu, keďže objavovanie prostredia a oslobodzovanie je veľmi zábavné a otvára vám aj nové možnosti.

Keď už však hráte 25 hodín, začína to už byť stereotypné, ale stále pôsobivé. Čakajte masívne explózie nádrží každého druhu, likvidovanie satelitov, radarov, ale aj propagandistických billboardov alebo reproduktorov a má to niečo do seba. V každom meste máte výpis vecí, ktoré je potrebné zničiť, aby ste mohli vyvesiť vlajku a prehlásiť mesto za svoje. Podobne to funguje aj na vojenských základniach, ktorých sa následne ujmú rebeli. Aj tu však stačí len zničiť dôležité budovy alebo stroje a celá základňa je vaša. V ceste vám vždy stoja miestne hliadky, ktoré sa vás budú snažiť zastaviť a popritom privolávajú posily, či už v podobe ozbrojených transportov, tankov, helikoptér, alebo vás rovno zameriavajú bombardovacie lietadlá alebo lode. Všetko preto, aby sa doladila atmosféra chaosu, ktorý vytvárate. Samotné armády však väčšinou pre vás nie sú ohrozením, skôr vás nútia viac sa pohybovať, presúvať sa svojím lanom, využívať padák, ostreľovať nepriateľov zo vzduchu, občas si ukradnúť helikoptéru alebo tank, aby ste získali silovú prevahu.

Je to hlavne arkádová hrateľnosť, a teda nečakajte závratnú AI nepriateľov alebo realistické zranenia vašej postavy. Znesiete aj desiatky striel, ale pravidelne, keď sa vám začne červenieť obrazovka a následne obraz začne strácať farby, už musíte zájsť do krytu aby ste si oddýchli. Po ďalších zásahoch zomierate a reštartujete misiu od posledného checkpointu alebo sa objavíte neďaleko posledného miesta útoku. Nedá sa povedať, že by to bol trest, skôr naopak. Je to väčšinou výhoda, keďže vám hra vtedy aj doplní muníciu a môžete pokračovať s plnou výzbrojou.

Munície totiž v hre nie je nikdy dosť, a to ani keď zbierate náboje po nepriateľoch alebo dopĺňate v muničných boxoch. Pri neustálej streľbe sa míňa veľmi rýchlo a pri veľkých bojoch je dobré zháňať si vozidlá s neobmedzenými projektilmi alebo raketami. Tie si buď ukradnete od nepriateľov, alebo ich môžete objednať expresne od rebelov, čo je však obmedzované. Ako na svetlice, ktorými dávate signál, tak aj na čas, kedy bude daná zbraň znovu k dispozícii. Je to malé obmedzenie, ktoré veľmi nevadí. Viac môže prekážať obmedzený počet rýchlych presunov po mape. Tie pre zmenu stoja rastliny, ktoré získavate z obsadených základní. Viete ich síce nazbierať, ale toto obmedzenie skutočne nebolo potrebné. Zábava by bola voľnejšia.

Voľné ničenie a misie ešte v hre dopĺňajú Challenge úlohy. Prístup k ním získavate vždy pri oslobodení dedín. Sú to oceňované súťaže v rôznych typoch hrateľnosti, napríklad lietanie alebo jazda cez určenú trať na čas, alebo strieľanie s určitou zbraňou na body alebo explózie. Ak získate dostatok bodov, odomkýnajú sa nové upgrady na vaše zbrane a vybavenie, ako nitro na autá, lietadlá, lode, lepšie granáty a veľa ďalšieho. Dokáže to slušne vylepšovať vaše možnosti a tým aj hrateľnosť. Určite výzvy spĺňajte priebežne, netreba s nimi čakať na koniec kampane, kedy už dané upgrady nevyužijete. Podobne priebežne hľadajte aj rôzne veci určené na zozbieranie. Sú tam časti starých vozidiel, rebelské svätyne, magnetofónové pásky a aj tajné hrobky. Tie dokážu ešte rozšíriť hrací čas o ďalších pár hodín a ponúknuť ďalšie bonusy.

Just Cause 3 vylepšuje celú sériu v jednom zo základov, a to v pohybe. Pohyb tu totiž nie je závislý na nejakých vozidlách, základom je kombinácia háku a padáku. Zatiaľ čo hák vás pritiahne, padák vám umožní vyletieť a plachtiť nad krajinou alebo základňou a ostreľovať ju zo vzduchu. Novinkou je teraz wingsuit, ktorý vám umožní zahrnúť aj rýchle zosuny nad krajinou a hlavne ďaleké dolety. S padákom to veľmi dobre spojíte a rýchlo sa dokážete presunúť k najbližšiemu mestu alebo preplachtiť z najvyššieho vrcholu ostrova niekoľko kilometrov ďaleko. Hák ale nie je jediným vylepšením. Ďalším je možnosť spojenia dvoch vecí vaším vystreleným lanom a navyše ich ešte aj pritiahnuť. Toto budete môcť využívať na pripojenie nepriateľskej helikoptéry o zem, vďaka čomu to bude mať zrátané. Alebo pripútate vojaka k horiacej plynovej bombe a spolu sa tak vznesú do vzduchu. Alebo hocičo iné. Nie je to povinné, ale je to dobrá zábavka či už mimo bojov, alebo aj počas nich.

Graficky je Just Cause 3 veľmi pozoruhodný, hlavne v rozsiahlosti, pôsobivosti a explóziách. Tam je skutočná jednotka. Engine dokáže vytvoriť priam explodujúce peklo, a to aj so zapracovanou fyzikou. Síce miestami cítiť dopad na framerate, ale sú to len chvíľkové záchvevy, ktoré odznejú spolu s explóziami. Okrem toho hra ide prekvapivo stabilne a napríklad na starej grafickej karte GTX570 beží na high nastaveniach v rozlíšení 1080p okolo 30 fps, na novej GTX970 bez problémov na 50-60 fps na maxime.

Okrem samotného výkonu autori veľmi pekne vykreslili krajinu, ktorá sa postupne mení zo stredomorského štýlu na ihličnaté lesy, nechýba zasnežená hora a aj ťažbou zničená krajina. Samozrejme, znovu vzhľadom na rozsiahlosť nečakajte detailné prepracovanie každého domu alebo základne. Väčšinou sa podobajú, len sú inak rozmiestnené, menšie alebo väčšie. Napriek podobnosti dokázali autori vytvoriť niekoľko pôsobivých lokalít. Špeciálne dobre vyzerajú vojenské základne v zasnežených horách.