Hráme hry v dobe, keď raz za čas väčšiu pozornosť skôr upúta nenápadný nezávislý titul ako vysokorozpočtová hra. A na to sa často spoliehajú aj konzolové spoločnosti. Len si spomeňte na prezentácie z E3, Gamescomu či PGW. Veľkú porciu tlačoviek zabrali unikátne indie tituly, ktoré chcú ponúknuť niečo iné a nové. Typoman taktiež zaujal už na prvý pohľad a v závere roka 2015 sa zaradil medzi tituly, ktoré mohli vo veľkom prekvapiť. Už z videí sálala atmosféra Limba a iných temných platformoviek, pričom bola hra navyše vystavaná aj na unikátnom puzzle koncepte. Táto rozprávka sa však neskončila happyendom.

A dokazuje to len jediné – zaujímavý a novátorský (aj keď nie tak úplne) nápad jednoducho nestačí, ak zaostáva jeho prevedenie. Ambiciózny tím Brainseed Factory zostal niekde na polceste a možno doplatil na nedostatok skúseností. Práve porovnanie s Limbom ale najlepšie ilustruje, aký potenciál sa v Typomanovi skrýval. Hra už od prvých chvíľ buduje silnú atmosféru tajomna a temného sveta, v ktorom vám neustále ide o život a musíte sa pretĺkať jednou nástrahou za druhou.

Neviete odkiaľ, no pomaly prichádzate na tento svet. Najskôr ako koliesko, no postupne sa rozrastáte a vzniká hrdina. Doslovne. Panáčik, ktorého v hre ovládate, sa skladá z písmen HERO. Všetko v tomto svete je totiž založené na hre s písmenami, všetko sa skladá zo slov a všetko je nimi predurčené. Svoj osud tak máte napísaný a už ho len musíte naplniť, no nebude to jednoduchá cesta. To je základný princíp, ktorý si musíte osvojiť, aby ste sa so všetkými nástrahami dokázali vysporiadať. Nie je to úplne originálny koncept. So slovami sme sa mohli hrať už v Scribblenauts, no toto je skákačka so všetkým, čo od nej čakáte.

Skladanie slov je riešením, no nemáte naň mnoho času a často aj krátke zdržanie znamená smrť. V prvom rade tak musíte skákať, utekať a preliezať. Taktiež dokážete používať predmety a to tým, že ich uchopíte. Pri pákach je to jednoznačné, len ich posuniete. Dokážete však prenášať aj písmená. Z tých sa v zásade skladá celý svet, ktorý však nie je interaktívny. Niektoré prvky tvoria len tak nezmyselne nahádzané písmená, iné už dávajú zmysel a opisujú nejakú situáciu. Napríklad most môže byť tvorený z písmen „SOLID“, aby vám hra naznačila, že je pevný. Ak ale tipujete, že opak bude pravdou, už asi tušíte, že vás bude chcieť zabiť všetko.

Ako ste už asi vyčítali, hra vyžaduje znalosť angličtiny. Nie príliš pokročilú ani nie úplne elementárnu. Zvládnuť by ju mal v zásade každý, keďže dôležité slová vždy vychádzajú z kontextu situácie. Ak na zemi vidíte váľať sa slovo PART, musíte si na dať pozor, lebo sa razom dokáže obrátiť na TRAP. Taktiež nepriatelia, ktorým stačí jediný dotyk, aby vás dostali, vznikajú z pozitívnych slov ako HEAT alebo LIVE, keď sa vo vašej prítomnosti zmenia na HATE a EVIL. Zo začiatku ale sami pracujete len s jednoduchšími pojmami. Panel zapnete vytvorením ON, výťah zavoláte poskladaním LIFT. Postupne ale prituhuje a aj keď nebudete vytvárať zložitejšie slová, skomplikuje vám to daná situácia. Buď nemáte čas, alebo písmená, prípadne sa písmená nedajú preniesť cez určitý bod.

A postupne sa na svetle ukazuje aj druhá stránka hry, skôr alegorická. Celá hra je o boji dobra proti zlu, svetla proti temnote a lásky proti nenávisti. Nie ste v tom však úplne sami a občas sa vám pokúsi pomôcť víla alebo iná podobná bytosť. Spolu takmer vždy ťaháte za kratší koniec, no stále predstavujete nádej, že tento svet neskončí v plameňoch a temnote. Možno je trochu škoda, že sa s touto myšlienkou autori viac nevyhrali, podobne ako to bolo napríklad v prípade Limba, ktorý ponúkol aj inú rovinu. Aj tak sa ale oplatí všímať si slová a aj písmená v pozadí aj popredí, nech máte z hry aj niečo viac.

Zaujímavý koncept a chytľavá atmosféra sú síce dôležité prvky a rozhodne sa hra v tejto oblasti nemá za čo hanbiť, je tu však iný a veľký problém. Autori s tým nevedia pracovať a taktiež nevedia ponúknuť nič navyše. Všetky karty vyložia na stôl v prvej polovici hry a do ďalšej neprinesú už nič nové. Typoman vám zaberie zhruba 4 hodiny (aj s nejakým tým zakysnutím), počas ktorých si prejdete krátkym prológom a tromi kapitolami. A tie druhé dve hodiny hru naozaj ťahá výrazne dole stereotyp, ktorým začne trpieť. Opakujú sa hádanky, súboje, prekážky, sú len náročnejšie, nie však zábavnejšie. Mení sa len prostredie.

Je obrovská škoda, že autori z hry nevedeli dostať viac. Ku koncu už vie predstaviť veľmi slušnú výzvu, kedy ani ukladanie písmen do slov na obrazovke gamepadu nebude občas stačiť, no už vás nedokáže tak osloviť a vtiahnuť, keďže len recykluje to, čo ste v nej už predtým videli. Ak by ste na nejakom mieste predsa len dlhšie zakysli, hra poskytuje dvojúrovňový systém nápovedy, ktorú ponúka na displeji gamepadu (a teda ju nie je možné hrať v Off-TV Play režime). Prvý stupeň vám na displeji zobrazí nejaký citát týkajúci sa hry. Ak vám ani toto nepomôže, hra vám v ňom zvýrazní konkrétne dôležité slovo.

Hra dokáže zaujať aj audiovizuálnou stránkou. Výtvarný štýl si zamilujete už na prvý pohľad. V jednoduchosti je krása a tu to platí dvojnásobne, keďže hra nepotrebuje triliardy pixelov, aby dokázala zaujať. Temný a bezútešný svet vás vie osloviť svojimi krásami, či to je horiace mesto, špinavá industriálna časť, alebo podzemie. Taktiež hudba tomu presne zodpovedá a snaží sa dokresľovať atmosféru temným ambientom, ktorý je špecifický pre každú časť prostredia.

V konečnom zúčtovaní je to však relatívne málo a neposúva to Typomana tam, kde by ho autori najradšej videli. Hra nie je zlá, ale zamrzí nevyužitý potenciál a sami sa jej prejete skôr, než by sa patrilo. Svojich fanúšikov si určite nájde, hra s písmenami má svoje čaro, no to je tak všetko. Atmosféra, vizuál a zvuk sú na tom výborne. Typoman taktiež vie ponúknuť slušnú výzvu a cena (13,99€) nie je vôbec najhoršia. Za kratší koniec však ťahá v tom najdôležitejšom – obsahu a zábave, keďže skákanie nie je práve najzábavnejšie.