Nostalgia býva príjemná. Platí to aj pri videohrách a špeciálne v prípade takzvaných dungeon crawlerov. Potvrdzujú to aj nedávno vydané RPG s príjemným nádychom minulosti Might & Magic X alebo Legend of Grimrock. A práve na druhú menovanú hru si spomeniete pri pohľade na The Fall of The Dungeon Guardians. Obidva tituly pochádzajú od malých nezávislých vývojárskych tímov a určite v nich nájdete spoločné znaky, ale aj rozdiely.

Dungeon Guardians sa odohráva v podzemnom bludisku. To je klasika. Príbeh je symbolický, ale tu asi tiež nikto neočakáva komplexný dej. V každom prípade sa tvorcovia snažili vymyslieť aspoň trochu atypickú zápletku, ktorá by dala vášmu blúdeniu v temných chodbách nejaký zmysel. Takže ste nový dozorca, ktorý musí krátko po spustení až na samé dno bludiska riešiť závažný problém - treba pochytať väzňov, ktorí sa rozhodli utiecť z tohto nehostinného prostredia. Nebudeme sa zamýšľať nad tým, aký má význam hľadať utečencov v klaustrofóbnych uličkách plných pascí a  smrtonosných nepriateľov. Skrátka a dobre musíte prechádzať podzemnými priestormi, až kým nezlikvidujete všetkých hľadaných, ktorým prischli úlohy bossov v jednotlivých leveloch. Nie sú však jedinou hrozbou...

Na trestnú výpravu je určený štvorčlenný tím, ktorý si zostavíte zo štyroch povolaní (bojovník, liečiteľ, mág, tulák), ktoré majú vždy po tri špecializácie. V súlade s fantasy zázemím hry vyberiete postavám aj rasu (človek, elf, temný elf, hobit, trpaslík). Môžete si zvoliť pripravených hrdinov alebo vytvoriť vlastných, ale samotné vytváranie postáv je trochu nešikovné a zbytočne komplikované. Putovanie bludiskom je už ale iná káva a na pohodlné ovládanie si rýchlo zvyknete. Tesnými uličkami a väčšími či menšími miestnosťami postupujete po jednotlivých krokoch, avšak v reálnom čase. Pohyb je v zásade plynulý, hoci  trochu kostrbatý, takže si uvedomujete posun po políčkach, ktoré sa vám zakresľujú do mapy levelu. Najmä pri otáčaní postáv pri zmene smeru vždy o 90 stupňov. Môžete sa však pozrieť hore alebo pod nohy, kde sa občas zaligocú užitočné predmety. Ak ste si v menu s pomôckami nezvolili možnosť okamžitého použitia mapy, cesta sa vám bude zakresľovať až keď nájdete potrebnú listinu v danej úrovni. Do mapy si potom môžete zaznamenávať aj vlastné poznámky.

Priestory bludiska sa mierne obmieňajú, hoci mnohé levely vyzerajú podobne. Miestnosti sú príležitostne vyplnené rôznymi objektmi, ako sú sarkofágy, police, postele, výklenky, kde občas čakajú liečivé odvary alebo iné nálezy. Jednotlivé plochy oddeľujú mreže alebo dvere, ku ktorým neraz potrebujete kľúč alebo musíte použiť páku či spínač. Občas môžete naraziť aj na tajné miestnosti alebo väčšinou menej náročné hlavolamy so spínačmi alebo prepadliskami.

Po bludisku, samozrejme, mašírujú rôzni nepriatelia. Tí bežní sa spravidla pohybujú v skupinkách a nepredstavujú veľké nebezpečenstvo. Sú to rôzne kostry, vojaci, pavúky, taká tradičná háveď. No priebežne sa vyskytujú aj húževnatejší protivníci a tí už vedia poriadne potrápiť vašu družinu, hoci proti vám často stojí len jednotlivec. Najsilnejší sú, prirodzene, bossovia prítomní na každom podlaží. Spravidla majú nejakú špeciálnu schopnosť, ktorá ich odlišuje od štandardnej hávede. Môžu ochromiť členov vašej družiny, zasypať ich spŕškou šípov, vyvolávať pomocníkov a podobne. Na každého platí nejaká finta alebo špecifický útok, ktorý oslabí jeho vplyv. Niekedy pomôže aj pohyb po okolí priamo počas boja, nepriateľ vás však vytrvalo prenasleduje. V zásade sú ale bossovia odolní najmä z dôvodu, že majú extrémne veľa života a treba do nich sekať a metať kúzla aj niekoľko minút, čo býva neraz stereotypné. Ak máte problém s ich zdolaním, stačí otvoriť menu hry, kde môžete kedykoľvek upraviť parametre všetkých nepriateľov. Po znížení ich života a sily útoku si už s nimi poradí každý. 

Samotné súboje sú dosť svojské, nesadnú každému a majú svoje muchy. Bitky prebiehajú v reálnom čase a nepriatelia by mali útočiť hlavne na dve postavy, ktoré máte v prednom rade. To by, prirodzene, mali byť bojovníci. Vzadu je vhodné umiestniť fyzicky slabšie postavy útočiace z diaľky kušou či kúzlami a určite by aspoň jedna mala vedieť liečiť. Lenže meče barbarov a iných darebákov z nejakého dôvodu pohodlne dosiahnu aj na postavy v zadnom rade, takže to nie je ktovieaká ochrana, no bojovníci na čele aspoň môžu upútať pozornosť na seba.

Pri slabých protivníkoch stačí klikať na ikony s rôznymi útokmi a zdoláte ich bez väčších problémov. V prípade silných oponentov už treba viac taktizovať a uplatníte aktívnu pauzu. To znamená, že boj pozastavíte a udelíte jednotlivým členom družiny pokyny. Každej postave môžete nastaviť hneď tri činnosti, ktoré vykoná v určenom poradí (ale chýbajú defenzívne prvky). Potom zrušíte pauzu a sledujete počínanie hrdinov a v prípade potreby znovu zasiahnete. Áno, znie to fajn, no čoskoro zistíte, že v praxi to vôbec neprebieha ideálne.

Problémom je už to, že jednotlivé úkony sa regenerujú rozličnú dobu (a neraz vyžadujú aj manu), niektoré kratšie iné dlhšie. Navyše po aplikovaní jedného útoku alebo kúzla sa musia chvíľu obnovovať aj iné, ktorými disponuje postava, hoci ich práve nepoužíva. Takže je veľmi problematické koordinovať viaceré útoky za sebou a vhodne ich „ naprogramovať", aby ich postavy vykonali v správnej chvíli. Neraz sa treba prispôsobovať zmene taktiky nepriateľa, napríklad keď náhle zaútočí na inú postavu a váš liečiteľ by mal presmerovať svoje kúzla. Počas pauzy chcete zmeniť plán a stáva sa, že dočasne jednoducho nemáte čo použiť, lebo sa všetko regeneruje, a tak treba čakať a tú chvíľu súperi využijú na zlikvidovanie vášho raneného. Pauza určite je užitočná, ale počas nej je optimálne každému nastaviť len jeden, maximálne dva úkony, inak vznikne chaos. Pri hrdinoch s vyššími levelmi je boj o niečo jednoduchší, lebo môžete uplatniť praktickejšie a účinnejšie útoky a kúzla, napríklad skupinové liečenie či dážď meteoritov. Všetko dopadne dobre, ak bitku prežije aspoň jedna postava. Vaši padlí mimo nebezpečenstva automaticky ožijú a pomaly sa regeneruje ich zdravie a mana.

To už sa dostávame k vývoju postáv, ktorý je celkom zaujímavý. Každý hrdina má už od začiatku zvolené povolanie a jednu z troch k nemu priradených špecializácií. Pri získaní nového levelu môžete investovať body práve do nej, a tak sa postupne prepracujete k silných útokom a schopnostiam. Druhou možnosťou je použiť body na osvojenie ďalších dvoch špecializácií, vďaka ktorým bude mať váš borec širšie využitie. Takže napríklad liečiteľ použije znalosti druida, kňažky aj nekromata súčasne. Sortiment schopností bude väčší, ale k účinnejším útokom a kúzlam na vyšších stupňoch sa kvôli nedostatku bodov dostanete oveľa neskôr.

Vaša družina má spoločný inventár, odkiaľ premiestňujete zbrane, šperky a časti výbavy na jednotlivé makety postáv. Platia určité prirodzené obmedzenia, napríklad mágovi nenavlečiete ťažké brnenie a nevie použiť halapartňu. Predmety zvyšujú rôzne atribúty, čo treba zohľadniť pri ich rozdeľovaní. Nové predmety najčastejšie získate zo zabitých nepriateľov, zriedkavejšie ich nájdete v policiach a výklenkoch. Inventár sa však dosť rýchlo plní a keď je náklad príliš ťažký, skupina spomalí a môže sa až úplne zastaviť. Povyhadzovaním prebytkov môžete dosiahnuť rapídne zvýšenie rýchlosti pohybu.

Grafika nie je úplne top, vlastne je dosť zastaralá, ale aspoň pripomína staré dobré časy krokovacích dungeonov, takže ju zrejme nebudete vnímať negatívne. Možno sa však pozastavíte nad priveľkou podobnosťou s Legend of Grimrock. Všetko vnímate z pohľadu prvej osoby. Zvuky sú priemerné, ovládanie intuitívne, možno s výnimkou prepínania mapy, denníka, a inventára. Je škoda, že tvorcovia nevyužili potenciál rozhovorov, ktoré načrtli, ale ďalej nerozvíjali. V dôležitých momentoch odklikávate dialógy postáv v družine, kde sa síce objavujú dobré rady, ale obsah nijako neovplyvníte. Bolo by zaujímavé, keby ste mohli usmerniť rozhovor, a tak získali nejakú extra informáciu alebo niektorú postavu povzbudili a pridali jej tak bonus. Prípadne by ste sa trochu porozprávali s bossom, kým mu zotnete hlavu. Hra by nepôsobila tak neosobne. Na druhej strane však tvorcov môžeme pochváliť za pridanie editora, kde sa dajú meniť a formovať úrovne bludiska podľa svojho uváženia. A je dobré, že vývojári postupne vylepšujú hru, takže napríklad predmety na zemi, ktoré boli predtým ľahko prehliadnuteľné, sa už teraz ligocú, takže ich už neminiete.

The Fall of The Dungeon Guardians je slušný dungeon crawler, kde budete s družinou s chuťou cupitať po štvorčekoch, ale v reálnom čase. Spojenie starého dobrého a nového pokrokového funguje celkom dobre, až na súboje, ktoré hlavne pri potýčkach s bossmi ukazujú svoje slabiny (aj keď vývojár na ne nedá dopustiť). Okrem toho sa postup s podobnou štruktúrou úrovní a iba kozmetickými zmenami časom stane stereotypný. Ale to už budete mať odohraných pekných pár hodín. Hra teda rozhodne dokáže zaujať, hoci nadšenie z nej môže postupne vyprchať.